Odporúčame najlacnejšie PZP online - uzavripzp.sk a Peniazomat

spíme v prírode

Chcete začať s bushcraftom? Vaše otázky smerujte sem

spíme v prírode

Poslaťod sally » 17 Okt 2010, 19:17

Tento (mini)článok je pre začiatočníkov, ktorí doteraz o spaní v prírode len snívali, no vždy sa báli to skúsiť.

Už sme správne namotivovaní Gryllujúcim Medveďom, prípadne ikonou ako je Ray Mears? Už máme dosť pohodlnej teplej postele doma v paneláku a chceme si dokázať, že sme dostatočne tvrdí chlapi ako je Chuck Norris (v prípade dievčat - tvrdé amazonky)?

Čo budeme potrebovať:

niečo, čo nás bude tepelne izolovať od zeme a zabezpečí príjemné ležanie - pri spaní v prírode je dôležitejšie mať izoláciu pod sebou, než nad sebou (na rozdiel od vyhriateho bytu).
Typicky to bude karimatka - vrelo doporučujem o hrúbke aspoň 8mm, zabudnite na alumatku, ktorá je vyložený hazard. Ak chceme byť naozaj tvrdí a zadok si utierať brúsnym papierom, tak si pod seba naskladáme vrstvu (tak na jednu-2 päste) suchých vetvičiek, ktoré potom zakryjeme vrstvou ihličia/listov... Táto varianta nie je vhodná ak chceme používať stan. No tvrdí chlapi stan nepoužívajú. :wink:
Pre totálnych fajnšmekrov sú tu samonafukovačky, asi najznámejší výrobca je Thermarest. Ich cena sa pohybuje okolo 70eur. V porovnaní s karimatkou zaberú zhruba rovnaký priestor, no sú ťažšie a ak ich v prírode prepichnete, bez opravnej sady ráno spíte len na tenkej vrstve stlačeného molitanu. Sú vhodné najmä pre ľudí s boľavým chrbtom, matky s deťmi a celkovo pre ľudí, ktorých v MHD púšťame sadnúť. :lol:


Teraz potrebujeme niečo, čo nám bude celú noc poskytovať tepelnú izoláciu od okolia ako takého. Bežne to bude spacák. Pre smrteľníka s bežným príjmom bude najvýhodnejšie kúpiť spacák trojsezónny, vyrobený z dutých vlákien. Nebavíme sa tu o spacákoch z Tesca, Lidlu alebo Exišportu - tie sú vhodné na spanie v lete na záhrade, prípadne ako núdzová perina pre nečakanú návštevu. Cena spacáku, použiteľného v prírode, začína na cca 70eur (samozrejme je výhodnejšie kupovať spacák vo výpredaji). Taký spacák má komfort niekde okolo nuly, resp. okolo -5°C čo postačuje pre spanie vonku na jar a v jeseni. Hodnota "extrém" nie je zaujímavá, lebo označuje teplotu, pri ktorej nám v ňom bude krutá zima, no naše životné funkcie ostanú zachované, teda neumrzneme. Cez leto nie je problém spacák rozopnúť a tým zabrániť uvareniu svojej telesnej schránky počas spánku. Značky, ktoré vyrábajú spacáky, kde cena je dobre vyvážená poskytnutou kvalitou sú napríklad Husky, Prima, Kondor (ten je trocha drahší) a ďalší.

Prečo neodporúčam kupovať zvlášť letný a zimný spacák? Pokiaľ sa chystáme na našu prvú noc v lese, bolo by vhodné spraviť si ju čo najpríjemnejšou. Trojsezónny spacák poskytuje dostatočný tepelný komfort pre spanie vonku, pričom nezaberá toľko miesta ako hrubý zimný spacák.
Teploty počas letných nocí, najmä v auguste, môžu vplyvom vetra a vlhkosti klesnúť aj na 10°C. Pre porovnanie, toľko by zhruba malo mať vychladené pivo. A letný spacák by nám bol zúfalo málo - je síce malý a spratný a skoro nič neváži, no nie je rozumné stráviť svoju prvú noc v lese s cvakajúcimi zubami a myšlienkou na teplú vyhriatu posteľ.

Prečo odporúčam spacák s umelých vlákien a nie z peria? Výhody peria sú nasledovné: spacák je ľahčí, dá sa zbaliť na zhruba polovičný objem oproti spacáku z dutých vlákien. A to je tak zhruba všetko. Cenový rozdiel je zhruba 50-100%. A hlavná nevýhoda peria - pokiaľ spacák navlhne (rosa, dážď, cikajúci pes, srnka, kamarát...), tak nehreje! A to je riadna nevýhoda. Už som musel na tábore svoj spacák požičiavať, keď dieťa mne zverené spalo v ultramodernom perovom spacáku, ktorý mu od rosy navlhol a zobudilo ma, že je mu hrozná zima.

Skladovanie spacáku je vec, ktorú množstvo nováčikov robí zle. Spacák sa skladuje ako perina - v perinári, posteli a podobne. Určite ho nesmieme nechávať v transportnom obale (to tmavé puzro z tenkej látky, v ktorom sme ho kúpili). Ten sa používa len keď ideme do prírody. Doma máme spacák uložený tak, aby bol čo najmenej stlačený. Toto je veľmi dôležité, lebo inak dochádza k strate jeho izolačných vlastností - spacák sa už nebude vedieť tak "nafúknuť."


Takže, už máme niečo, čo by nás izolovalo od zeme, aj spacák, ktorý nás izoluje od okolia (spacák NEHREJE, priestor v ňom si človek vykuruje sám). Teraz by to chcelo nejakú fintu, aby nám počas noci nekvapkalo na hlavu. Bežne sa za tým účelom používa stan alebo celta. Najprv si v krátkosti rozoberme stan:
Mnohým ľuďom poskytuje akúsi predstavu bezpečia, lebo sa cítia izolovaní od "nebezpečnej divočiny." Okrem tejto psychologickej barličky stan zabezpečuje skvelú ochranu pred živlami ako sú voda a vietor. Stan vhodný pre naše potreby kúpime v cenovej relácii 100eur a viac. Základné charakteristiky, na ktoré sa pri kúpe pozeráme, sú:
-či je stan dvojplášťový. Ak nie, ani sa oň ďalej nezaujímame. Stan musí mať vonkajší plášť a vnútorné tropiko.
-výška vodného stĺpca, ktorý je plášť (strecha) a podlážka (podlaha) schopná zniesť. U strechy by sa vodný stĺpec mal pohybovať od cca 4000mm a pri podlahe od cca 10 000mm.
-ventilovateľnosť. Dobrý stan má vetracie okienka, prekryté sieťkou proti hmyzu, ktoré nám zabezpečia, že sa v ňom počas horúceho leta neupečieme zaživa.
Medzi nevýhody stanu by som uviedol fakt, že si vôbec neužijeme krásu zaspávania pod hviezdami a sme celkom izolovaní od okolia a tým sme ochudobnení o krásy nočného života v lese. Mnohí ľudia sa nočného lesa boja, čo je veľká škoda. Základom je uvedomiť si, že to najhrôzostrašnejšie, čo v tom lese je, sme my sami.

Druhá varianta je viacej zálesácka - spanie pod celtou. Je to štvorec, prípadne obdĺžnik s rozmermi cca 3x2m (prípadne viac), vyrobený z pevného igelitu alebo podobnej látky. Mnoho ľudí (mňa nevyjímajúc) používa celty z armádnych výpredajov. Sú maskované, majú po obvode aj cez stred našité množstvo úchytov a sú vyrobené z netrhavého materiálu. Iná možnosť je skočiť do Hornbachu, Obi, Baumaxu... a kúpiť autoplachtu - plachta zväčša zelenej farby, z okami po okrajoch. Jej najväčšia nevýhoda je absencia ôk/úchytov cez stred.

Použitie celty je podobné starým stanom typu A (dnes sa už prakticky nepoužívajú a nepredávajú) - zo stromu na strom napneme špagát, cez ktorý prehodíme našu celtu a spravíme z nej prístrešok v tvare písmena obráteného V. Ak má naša celta úchyty v strede, špagát prestrčíme najprv nimi - výrazne to pomôže vypnutiu celty. Konce plachty zakolíkujeme k zemi kameňmi, kolíkmi vyrobenými na mieste z dreva alebo kúpenými hliníkovými kolíkmi z outdoorshopu.



Celkový postup
V lese nájdeme pekný kúsok zeme. Podľa možností by mal byť čo najviac rovný, bez kameňov a vyčnievajúcich koreňov. Pozrieme sa nahor a hľadáme možné suché konáre, ktoré by nám v noci mohli spadnúť na hlavu (tento krok je veľmi dôležitý). Miesto by malo mať nablízku dostatok dreva na pálenie (ak chceme robiť oheň a to vo väčšine prípadov chceme :) ), zdroj pitnej vody by mal byť taktiež v rozumnej blízikosti (ak si nenesieme dosť vody so sebou v batohu).

Zistíme si smer prevládajúceho vetra. Spravíme to za pomoci zápalky, naslineného prsta alebo vlajúceho lístia. Invencii sa medze nekladú. V duchu si rozvrhneme umiestnenie miesta na spanie a ohniska (ak budeme robiť) tak, aby nám dym nefúkalo do stanu/pod celtu.

Vyčistíme miesto, kde chceme spať, od všetkých kameňov, driev a iných vecí, na ktorých by sa nám nedobre ležalo.

Ak máme stan, postavíme ho podľa k nemu priloženého návodu, dáme doň karimatku/samonafukovačku a venujeme sa iným táborníckym činnostiam ako je napríklad založenie ohňa.

Ak chceme spať pod celtou, ustelieme si najprv na zem karimatku/nafukovačku/konárikové lôžko tvrdých mužov. To prekryjeme prístreškom z celty v podobe obráteného písmena V (už som písal ako sa to robí).

V oboch prípadoch vrelo doporučujem počas slnečných dní vybaliť spacák z batoha čo najskôr a rozložiť ho rozzipsovaný na konár niektorého stromu "nachytať slnečné lúče." Len čo sa trochu ochladí (zhruba hodina pred západom slnka), spacák treba zapnúť a uložiť ho na miesto, kde budeme spať (do stanu, pod celtu). Tým zabezpečíme, že keď večer zalezieme do spacáku, bude suchý, vlažný a nezježia sa nám všetky chlpy na tele od zimy.


Spanie v spacáku
Základom príjemného rána je pripraviť sa naň večer. Preto do spacáku chodíme spať len v spodnom prádle, maximálne v tričku (resp. v termoprádle). Oblečenie, ktoré si chceme ráno obliecť, si dáme do vnútra spacáku k nohám alebo k slabinám. Jednak sa tým zmenší priestor, ktorý musí naše telo v spacáku vyhrievať a jednak si ráno budeme môcť obliecť teplé oblečenie.
Existuje množstvo fíglov uľahčujúcich spanie v spacáku, no medzi základné spomeniem:
-čelovka (každý zálesák má jednu) na noc nepatrí do batohu, ale okolo krku. Tak je stále po ruke a baterky netrpia chladom.
-do spacáku je vhodné si vziať sladkú tyčinku (ja používam mars/snickers/mussli FIT). Keby vás náhodou v noci zobudila zima, prípadne by vám po nočnej návšteve WC bola kosa, je skvelé môcť si odkusnúť niečoho sladkého.
-"každý správny muž, nosí v kapse núž," vraví české príslovie. Je rozumné vziať si do spacáku rybičku alebo nejaký menší nožík. Nie pre sebaobranu (aj keď aj na to sa dá použiť), no pre príprad, že by váš spacák začal horieť. Môže to znieť smiešne, no stali sa prípady, kedy sa ľuďom vznietil spacák od zle uhaseného ohňa a spacák, vyrobený z umelých plastov, sa začal topiť a zalepil zips. Dotyční si to odniesli s nepeknými popáleninami. Preto ten nôž. A keď vás prvý krát v noci vystraší Kuvík, tak nôž prijde k úžitku aj ako psychická barlička.


Prajem príjemnú prvú noc v prírode. Je to nezabudnuteľný zážitok, spať v lese a počuť šumenie stromov, dívať sa na západ slnka a premýšľať o živote a našej "civilizácii." Každý, kto to niekedy zažil, po tom túži znova a zas. Vyžaduje to od nás vzdať sa komfortu mäkkej postele (ani najlepšia karimatka nie je tak mäkká ako matrac) a teplej periny (preto trojsezónny spacák aj na leto), no príroda nám za to dá kúsok samej seba.

Dúfam, že sa vám tento článok páčil a bol začiatočníkom (a možno aj skúsenejším) v niečom prínosný.
Mami, až vyrastiem, budem bushcrafter. Synček, oboje sa nedá. Obrázok

Môj eshop: www.doprirody.sk.
Obrázok užívateľa
sally
Moderátor vo výslužbe
 
Príspevky: 1390
Registrovaný: 12 Jún 2010, 17:44
Bydlisko: Nad kameňolomom, Bratislava
Dal Ďakujem: 172 x
Dostal Ďakujem: 327 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod stelli » 17 Okt 2010, 20:44

parada super clanok sally stou tycinkou je to super napad :)
stelli
 
Príspevky: 117
Registrovaný: 19 Júl 2010, 16:49
Dal Ďakujem: 0 x
Dostal Ďakujem: 2 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod rayen » 17 Okt 2010, 22:37

len doplnim ze este je dobre dat si pod karimatku kus igelitu ktory ma minimalne rozmery karimatky, to je taky moj tip
Kto raz položí srdce na oltár prírody,stáva sa navždy jej túlavým psom...
Obrázok užívateľa
rayen
 
Príspevky: 361
Registrovaný: 01 Sep 2010, 16:42
Bydlisko: Pecenady
Dal Ďakujem: 1 x
Dostal Ďakujem: 13 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod Snypo » 18 Okt 2010, 17:54

a este ze treba zabezpecit karimatku a spacak proti pohybu,ak kempujeme na miernom kopci.Ráno sa totižto môžte zobudiť mimo karimatku so spacákom na vlhkej zemi,co pri viacdnových akciách nieje veľmi dobré :wink:
:skaut: http://www.slobodnyvysielac.sk/relacie/konspiracny-byt/ :skaut:
Obrázok užívateľa
Snypo
 
Príspevky: 201
Registrovaný: 29 Sep 2008, 17:31
Bydlisko: Šalgovík - metropola východu
Dal Ďakujem: 1 x
Dostal Ďakujem: 18 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod stormmast3r » 04 Dec 2010, 23:46

a celkovo pre ľudí, ktorých v MHD púšťame sadnúť.


:lol: :lol: :lol:
Byť verný totiž predovšetkým znamená byť verný sebe. (Antoine de Saint-Exupéry)
Obrázok užívateľa
stormmast3r
Skazený skaut
 
Príspevky: 671
Registrovaný: 04 Dec 2010, 18:51
Dal Ďakujem: 81 x
Dostal Ďakujem: 67 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod v.v.l.a.a.d.o.o » 05 Dec 2010, 16:45

Skúsenosti zo zimného bivaku.
Prišli sme na miesto večer okolo šiestej, pohľadali sme drevo, rozložili oheň, najedli sa. Trochu bol problém nájsť dostatok dreva pod snehom. Ležovisko sme robili veľmi jednoducho. Blízko ohňa sme si zarovnali sneh, na spodok sme dali izoláciu, napr. karimatku. Batoh pod hlavu všetky zvyšné veci do batoha, na krku som si nechal čelovku. Nebola však potrebná, vďaka snehu bolo aj v noci dosť vidno. Ak by hrozilo sneženie, nezabudnúť na celtu nad seba.My sme neriešili. Topánky treba schovať do spacáku, prípadne ak sú pohodlné aj nechať na nohách. Oblečenie ťažko radiť, záleží od kvality spacáku. Ja mám extrém mínus 10, takže som sa musel dosť silno naobliekať. Dôležité však je aby do spacáku nefúkalo a nedýchať mrazivý vzduch. Pred spaním sme ešte naložili na oheň . Nemám celkom predstavu, dokedy oheň vydržal, ráno už bolo iba zopár žeravých uhlíkov. Spali sme v pohode asi do pol siedmej ráno.
v.v.l.a.a.d.o.o
 
Príspevky: 107
Registrovaný: 10 Jún 2010, 20:13
Bydlisko: mesto pri Dunaji
Dal Ďakujem: 0 x
Dostal Ďakujem: 17 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod sally » 15 Dec 2010, 17:39

debata o vlkoch, komároch a podobne presunutá do správneho chlievika
Mami, až vyrastiem, budem bushcrafter. Synček, oboje sa nedá. Obrázok

Môj eshop: www.doprirody.sk.
Obrázok užívateľa
sally
Moderátor vo výslužbe
 
Príspevky: 1390
Registrovaný: 12 Jún 2010, 17:44
Bydlisko: Nad kameňolomom, Bratislava
Dal Ďakujem: 172 x
Dostal Ďakujem: 327 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod dodo » 17 Dec 2010, 16:09

Osvedčilo sa mi,hlavne pri viacdňovom pochode,cez obedňajšiu pauzu,vybaliť spacák,obrátiť naruby,a zavesiť na konár na vetre,na slnku
-ten rozdiel je večer poriadne cítiť!(funguje to aj v zime)
No a mimo leta používam bivakove vrece-je to také "nezalesácke",ale chráni to spacák pred rosou,a taký nočný lejak vie pekne namočiť spacák aj pod celtou-to je potom
po akcii,a zmoknutí "zalesáci" idú rýchlo k mamičke...Trénujte pobyt v prírode za každého počasia,učte sa na vlastných chybách a od skúsenejších-šťastie praje pripraveným!
Všetko ide,len malé deti sa musia nosiť...
Obrázok užívateľa
dodo
 
Príspevky: 111
Registrovaný: 20 Nov 2010, 22:14
Bydlisko: Žilina
Dal Ďakujem: 116 x
Dostal Ďakujem: 131 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod Jekub » 05 Jan 2011, 15:42

Zkusim přidat ještě pár postřehů do začátků:
- samonafukovačka - šikovná opravdu na zimu na sníh, přes jaro/léto/podzim bych ji nechal. Pokud máte bivivak tak si ji dejte pod něj, ne dovnitř - vysráží se uvnitř vlhkost a přimrzne, při odlepování se trochu potrhá vnější vrstva a vlastnosti se zhorší. Pokud chcete investovat do vyššího komfortu, tak se vám v zimě oplatí.

- spaní ve spacáku - často mi byla dost zima, řešil jsem to přidáváním dalších vrstev, nakonec jsem spal ve svetru, fleec-ce, u nohou jsem měl další fleecku a na rukou rukavice...ale to kupodivu nefungovalo, když jsem si do spacáku zalez jen v tričku tak mi bylo kupodivu tepleji :lol: vrstvení většinou brání teplu co se vytvoří ve spacáku, škoda že já jsem se to naučil a po mnoha mnoha studenejch nocích :lol:

-venku je zima a spacák už na ni nestačí - pokud nechcete kupovat zimní spacák, tak dost pomáhá mít dva spacáky - 3 sezonní a letní, ve dvou to už zvládnete

- zima a spaní v bivivaku - boty si nechte klidně jen v bivivaku, nemusíte je cpát do spacáku, ale dejte si do nich noviny, vyschnou a vlhkost co se v bivi vysráží se zachytá do novin a ne do bot

- zima - jednou jsem si chtěl ozkoušet bivivak než ho pořídim, s kamarádama jsme byli v Krušných horách na sněžnicích a vyzkoušet spaní v záhrabu. Dali jsme si s tim práci, ve dvou vykopali sníh až na zem (cca přes metr), jako střechu natáhli celtu, pod karimatky si dali ještě chvojí. Spal jsem v letním spacáku a bivaku, teplota byla asi 10 stupňů pod extrémem spacáku, ale díky bivivaku a záhrabu jsem se vyspal opravdu skvěle a v teple.

- stan - jednou jsme si udělali nácvik postupu jak se přespává v arktických oblastech ve stanech ( šlo spíš o nácvik postupů a plánování práce ), spali jsme zase v Krušných horách, sněhu bylo asi 1.5m, na vrcholu kopce takže na větru, ve stanu bylo samozřejmě krásně teplo a pohodlně, ale pokud chcete ještě trochu stan vytopit, tak zapalte čajovou svíčku a dejte ji do pítka od čutory / ešusu, pokud si na ní dáváte pozor, tak nehrozí skoro žádné riziko požáru a jedna svíčka svede zvednout teplotu o dalších pár stupňů.

- spaní v lese vždycky stojí za to, nikde jsem se nikdy nevyspal tak vydatně jako po širákem. Chvilku to trvá si zvyknout, pořád pamatuju na svojí první noc kdy jsem skoro nemoh usnout, ale jak už píše Sally, nenejbezpečnější v lese jsme mi :) Taky stále vzpomínám jak jsem před lety po nočním pochodě usínal za rozbřesku, kolem se probouzel les a kousek ode mě chodily srnky a okusovaly kůru, to se těžko za něco vymění.
Obrázok užívateľa
Jekub
 
Príspevky: 19
Registrovaný: 13 Jún 2010, 12:28
Dal Ďakujem: 0 x
Dostal Ďakujem: 2 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod matějka » 17 Jún 2011, 22:52

Je jedna, jediná věc, proč v létě spím pouze ve stanu a to je obtížný hmyz, konkrétně muchničky (nevím, jak se to řekne slovensky).Miniaturní mušky, které vám po desítkách a stovkách rvou maso a proniknou i moskytierou, pouze do stanu se nedostanou.Věřte, že dokáží zkazit nocování v přírodě, jak pod širákem, tak v hamace.Moje zkušenost je - od podzimu do pozdního jara je možno spát pod širákem, celtou v hamace, ale jak přijdou teplé letní dny, je s tím ámen.Muchničky se vyrojí z trávy, borůvčí, prostě jsou v lese i na louce.Stačilo mi při mém posledním vandru v těchto dnech, že než jsem postavil stan, byl jsem řádně seštípaný všude, co nebylo zakryté oděvem :evil:
Obrázok užívateľa
matějka
 
Príspevky: 35
Registrovaný: 25 Apr 2011, 11:02
Bydlisko: Klatovy, ČR
Dal Ďakujem: 0 x
Dostal Ďakujem: 15 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod spynfo » 22 Jún 2011, 16:32

matějka píše:Miniaturní mušky, které vám po desítkách a stovkách rvou maso a proniknou i moskytierou, pouze do stanu se nedostanou.

...tohle vedet... nekoupil bych hamaku. Ach jo. dik, necham ji doma :?
Nekdy jsem linej nosit bagl a udelam vlacuhy, jako indiani. To pak jeste po ceste sbiram drevo a nakladam na ne. Podminkou je prinest si medeny drat, ruzne rostlinne vlakna se mi neosvedcily. Esus nekdy nahradim tvrdym alobalem, ale malokde ho dostat.
spynfo
 
Príspevky: 15
Registrovaný: 01 Jún 2011, 11:08
Dal Ďakujem: 0 x
Dostal Ďakujem: 0 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod Snypo » 22 Jún 2011, 16:37

matějka : treba si bivak/ tabor robiť na vhodnom mieste ak ti to situácia dovoľuje. Tak sa vyhneš nepríjemnostiam s hmyzom.
Stan zo zásady nepoužívam, aktuálne mám homemade hamaku + bivibag+spacak(ak treba). Žiadne sieťky proti hmyzu - oheň,trocha dymu a správne miesto to vyrieši. A na hmyz s vete si treba jednoducho zvyknúť :wink:
:skaut: http://www.slobodnyvysielac.sk/relacie/konspiracny-byt/ :skaut:
Obrázok užívateľa
Snypo
 
Príspevky: 201
Registrovaný: 29 Sep 2008, 17:31
Bydlisko: Šalgovík - metropola východu
Dal Ďakujem: 1 x
Dostal Ďakujem: 18 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod kacenak » 23 Jún 2011, 14:26

Snypo píše:matějka : treba si bivak/ tabor robiť na vhodnom mieste ak ti to situácia dovoľuje. Tak sa vyhneš nepríjemnostiam s hmyzom.
Stan zo zásady nepoužívam, aktuálne mám homemade hamaku + bivibag+spacak(ak treba). Žiadne sieťky proti hmyzu - oheň,trocha dymu a správne miesto to vyrieši. A na hmyz s vete si treba jednoducho zvyknúť :wink:


Home made hamaku som si nedávno spravil aj ja, a je lepšejšia ako tá od miltecu

Vieš prosím Ťa konkretizovať to vhodné miesto ?
Obrázok užívateľa
kacenak
 
Príspevky: 86
Registrovaný: 20 Apr 2011, 22:26
Bydlisko: Honce - Dedinka v okolí Rožnavy
Dal Ďakujem: 0 x
Dostal Ďakujem: 1 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod Snypo » 23 Jún 2011, 17:07

v dostatočnej vzdialenosti od vody (potok,mláky,bažiny ...) , mimo húštin (to je prevencia aj pred diviakom), mimo miest kde rastie veľa kvetov, ovocné stromy (pod nimi hnijúce ovocie láka mravce), holoruby a podobne. Na miestach kde je "otvorený" les - riedky les,slabý vietor (roje mušiek nemajú rady vietor :-) ) je podla mna idealne miesto na bivak.
Takto generálne napísať Tu je dobre miesto a TU nie sa nedá. Fakt záleží od lokality,štruktúry lesa a vodných zdrojov. Hmyz je všade, treba si naň zvyknúť a psychicky sa pripraviť :bear:
:skaut: http://www.slobodnyvysielac.sk/relacie/konspiracny-byt/ :skaut:
Obrázok užívateľa
Snypo
 
Príspevky: 201
Registrovaný: 29 Sep 2008, 17:31
Bydlisko: Šalgovík - metropola východu
Dal Ďakujem: 1 x
Dostal Ďakujem: 18 x

Re: spíme v prírode

Poslaťod matějka » 10 Júl 2011, 09:53

Snypo píše:v dostatočnej vzdialenosti od vody (potok,mláky,bažiny ...) , mimo húštin (to je prevencia aj pred diviakom), mimo miest kde rastie veľa kvetov, ovocné stromy (pod nimi hnijúce ovocie láka mravce), holoruby a podobne. Na miestach kde je "otvorený" les - riedky les,slabý vietor (roje mušiek nemajú rady vietor :-) ) je podla mna idealne miesto na bivak.
Takto generálne napísať Tu je dobre miesto a TU nie sa nedá. Fakt záleží od lokality,štruktúry lesa a vodných zdrojov. Hmyz je všade, treba si naň zvyknúť a psychicky sa pripraviť :bear:
Do přírody jezdím celoročně, velice často právě s přespání - bivakováním a to posledních 40 let :D , takže o tom kde si mám "ustlat" už za ty roky něco vím.Měl jsem na mysli konkrétně muchničky - nevím, jak se to řekne slovensky, ale vím, že jsou všude, kde jsem byl, nejvíce je jich paradoxně na severu, stejně jako komárů.Ale muchničky nemají vymezená teritoria (tráva, vlhko, vodní plochy...).V tuhle roční dobu, tj. zhruba od června do září jsou prostě všude.Proto nosím stan.Jinak mám také hamaku, ale ani moskytiera, kterou k ní používám, nezabrání těmhle potvorám, aby Ti neotrávily pobyt v přírodě.Vrhnou se na Tebe až když se zastavíš.Pokud jdeš, tak o nich nevíš.A ony zase neví o tom, že by na ně měly fungovat různé repelenty a spraye a zaručené lidové recepty.Věř, že se tím zabývám léta a ještě jsem nenašel účinný prostředek.Jinak na ostatní hmyz jsem si za ty čtyři desítky let už zvyknul :D
Obrázok užívateľa
matějka
 
Príspevky: 35
Registrovaný: 25 Apr 2011, 11:02
Bydlisko: Klatovy, ČR
Dal Ďakujem: 0 x
Dostal Ďakujem: 15 x

Ďalší

Späť na Pre začiatočnikov

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia