Včera som začal vyrezávať ďalšiu lyžicu. Nieže by som nemal čím jesť, ale keď to raz na človeka príde, nedá sa nič robiť, poznáte to
. Čoraz viac uprednostňujem pri vyrezávaní jaseňové drevo a keďže ešte mám nejaké zásoby v drevárni, aj tentokrát padla voľba na jaseň. Neviem čím to bude, ale jednoducho v ňom vidím skrytú krásu, eleganciu a silu. Dnešný deň bol rovnako ako včera mĺkvy a zamračený, ticho prerušoval občasný klopot posledných orechov padajúcich na strechu altánka. Pár krát ma prišiel pozrieť ďateľ, ktorý rád hľadá niečo pod zub v suchých vetvách orecha. Lyžicu som dokončil pred zotmením, ešte ju pár krát ponatieram slnečnicovým olejom a bude hotová.