Vďaka chalani, som rád že sa trošku rozprúdila diskusia. Nezabudol som ani na staršie otázky, no nemám veľa času prispievať na fórum. Postupne to však určite napravím
Jakou výstroj jste měli - boty, oblečení, opatření pro pochod v dešti ... ?Mal som vysoké boty (koža + membrána), ktoré nie sú určené na náročnejšiu turistiku, ale iné som nemal a sandále za 10 eur
Na Donovaloch som sandále vymenil za nízke trekové boty (tiež koža + membrána) a neskôr som poslal domov aj vysoké boty, cestu som dokončil iba v nízkych botách.
Oblečenie: dlhé nohavice, 2x kraťasy + plavky a uterák, 3x funkčné tričko/košeľa, 3x trenky, 3x ponožky, termo prádlo, čiapka, tenký rolák, flíska, bunda, šiltovka, návleky, pončo a pláštenka na batoh...
Jakou výzbroj - batohy (? litrů), stan, vařič, nádobí, láhev, hůlky, (nůž - sekera - pila)?Mal som 65l batoh Treksport Tibet (mal viac ako 15 rokov a vydržal až po Trenčín), posledný týždeň som mal Pinguin Explorer 75l. Ďalej som mal stan Jurek Bivak 1 (1,2kg), 3 sezónny spacák Husky – extrém asi -10 °C. Ďalej to bol klasický ešus z americkej poľnej fľaše, 1,5l pet fľaša, 7,5 dcl kovová fľaša, varič coleman, čelovka led lenser, nafukovacia karimatka, paličky blizzard – bez nich by som to neprešiel, nôž - ontario rat 1, zapaľovač, kresadlo...
Jak jste přespávali, nebyl problém s místy na táboření, co ochranáři, polovníci, lesáci?Prespávali sme v lesoch, na lúkach, pri ľudských obydliach, v opustených objektoch, v penziónoch, na chatách a u známych. Nikdy sme nemali žiaden problém. Aj s poľovníkmi sme mali dobré skúsenosti – v noci nás vyprevadili z lesa a poradili cestu, inokedy nás zase upozornili na veľký počet medveďov v lesoch.
Jak jste se stravovali - nějaký ukázkový jídelníček, nejpopulárnjší jídla?
Jedli sme sáčkové polievky a sáčkové jedlá, chlieb a paštéty, mäsové konzervy, cestoviny a konzervy, ovsené vločky, zeleninu, špagety, slaninu, klobásu, salámu, kompót...Keksíky, čokolády a iné sladkosti. Keď sa dalo, tak aj jogurt alebo šalát. Najviac mi chutili cestoviny s tuniakom a zeleninou, ktoré okrem toho, že boli super, tak aj dobre zasýtili.
Jak jste se zásobovali a na kolik dní jste pak byli soběstační?Zásobovali sme sa vždy na toľko dní, na koľko sme potrebovali. Nikdy sme nemali batohy ťažšie ako bolo nutné. Na celej ceste sme potrebovali byť sebestačný najviac na 4, max. 5 dní.
Průměrná váha batohu?Veci + voda: 16 kg. S jedlom odhadujem medzi 17-20kg.
Které věci ze své výbavy po absolvování cesty považuješ za ty nejužitečnější? Vždy boli najužitočnejšie tie veci, ktoré som aktuálne potreboval. Najviac som však dával pozor na batoh a topánky.
Které věci jsi naopak s sebou táhl zbytečně a příště už je nepřibalíš?Holiaci strojček, tanier.
Která věc ti chyběla a příště by jsi si ji určitě s sebou vzal?Frajerka
Ale okrem toho určite lepšie boty a od začiatku nafukovaciu karimatku, na ktorej sa mi spalo ako v bavlnke. Prvú noc keď som spal doma, tak som si nafúkol karimatku vedľa postele a spal na zemi, lebo mi to prišlo pohodlnejšie
Psychická pohoda během cesty?Myslím si, že som bol celú cestu dosť vyrovnaný – aspoň som sa o to snažil, takže pohoda bola! Samozrejme ale boli aj chvíle, keď sa išlo ťažko a nálada kolísala. Vtedy som sa snažil proste ísť a myslieť pozitívne. Myslím si, že najlepšie zrkadlo mojej psychiky, je denník, ktorý som pre Vás opísal hneď v úvode.
Nějaké zdravotní problémy, stačila lékárnička?Ja som mal ťažkosti hneď v úvode, takže som bol rád, že som mal nabitú lekárničku. Využil som, uvoľňujúce náplaste na svalstvo, lieky na kĺby, magnesium, lieky proti bolesti, voltaren krém – ten najviac, náplaste na nohy... Na ceste SNP som spotreboval viac liekov ako kedykoľvek pred tým.
Byl čas vnímat během cesty nějak víc přírodu a nebo to bylo natolik náročné, že to byl jinými slovy spíš sportovní výkon než poznávací cesta?Prvý týždeň som prírodu a prostredie skoro nevnímal, pretože mi to moje zapálené šľachy veľmi nedovoľovali. Vtedy som sa sústredil iba na to aby som vydržal ísť ďalej po najbližší strom, potom po ten ďalší, aby som ešte vyšiel ten kopec čo je predomnou... Po prvom týždni som si začal cestu viac užívať a viac vnímať prírodu okolo mňa. Časom som však začal aj moje okolie vnímať viac pragmaticky – v podstate ako všetko. Keď som videl lúku, napadlo ma či je tráva suchá, aby nám nepremočila topánky, keď som videl skalu, tak som očami hľadal najschodnejšiu cestu na jej vrchol, keď som videl hory pred nami, tak sa mi vybavovala mapa a v duchu som odhadoval výškové metre, ktoré ešte musíme nastúpať a naklesať... Popri tom všetkom som sa však snažil užívať si takmer nepretržitú blízkosť, krásu a silu prírody.
Nějaké tábornické, přírodovědné a nebo lidské zážitky či případně pár foto, by nás taky potěšilo.Zobár foto sa mi sem už podarilo nahrať. Mám ich veľmi veľa, tak ak bude záujem môžem ešte popridávať niečo zaujímavé. Najväčšie zážitky patria stretom s medveďmi a inou divou zverou. Okrem toho bola celá cesta jeden veľký zážitok na ktorý nikdy nezabudnem!
Nakonec - co ti osobně taková cesta dala (nebo i vzala ) a doporučil by jsi takovou cestu?Cesta SNP bola najväčším dobrodružstvom, ktoré som doposiaľ podnikol. To najdôležitejšie čo mi dala, mi aj v týchto chvíľach koluje v žilách. Je to pocit, ktorý sa dá iba ťažko opísať, no možno práve vďaka nemu plánujem ďalšie tri diaľkové treky v Alpách, Pyrenejách a na Korzike, možno preto som minulý týždeň prešiel hrebeň NAPANTU opäť aj s priateľkou a spoznal nových super ľudí, možno práve preto by som rád vyskúšal ferraty alebo začal liezť po skalách... Veď to poznáte... Myslím, že viacerí z Vás poznajú ten pocit, ktorý Vás núti aj cez víkend vstávať za svitania, a vyraziť niekam do hôr, kým ostatný ľudia ešte spia.
Naopak, nevzala mi vôbec nič, takže ju môžem spokojne odporúčať každému, kto sa na niečo podobné cíti a kto o podobných veciach sníva
Skúsenosť je dlhá cesta...