a aby toho nebolo málo, pridáme do rovnice toho, prečo sme netrafili terč/ovnicu i tzv. bracehight, teda vzdialenosť po kolmici medzi tetivou a lôžkom šípu. Ak je zlá, tak šíp pláve nie len v horizontálnej rovine (za to môže zlý spine) ale i vo vertikálnej. Teda, po započítaní všetkých vplyvov (spine, BH, rotácia letkami...) hrot letiaceho šípu sa pohybuje po niečom ako kužeľová plocha. Slovensky povedané, šíp sa sunie k cieľu ako chromá ryba na kolotoči, ktorá sa mrská z boka na bok a kýve si hlavou do rytmu
Teda lukostreľba je tak trošku alchýmia. Ak nerátame kolobežkárov, tak nám oproti strelným zbraniam chýba jeden zámerný bod, poloha luku NIKDY nie je úplne rovnaká, drevené šípy majú k rovnakosti asi ako stromy v lese a pri inštinktívnej lukostreľbe stačí blbý myšlienkový pochod a je to v háji