Chcem poďakovať za super tému.
Aj ja sa už dlhšie zamýšľam nad odľahčením batohu, preto pridám aj môj názor. Cca od 2 rokov chodím na tramp, takže si pamätám výbavu starých trampov, keď nič iné okrem dekového spacáku, celty a igelitu nebolo. Pamätám si keď otec bol na výstave v BA kúpiť prvý iglu stan, aj keď nám kamarát priniesol prvé karimatky. Dokonca sme sa s manželkou nedávno bavili, že sa raz môj brat na spojkách so skupinou trampov stratil, pretože vtedy bola ešte rarita aj baterka. Prežil som si aj zimné prechody v Nízkych Tatrách, kedy sme brali naozaj všetku výbavu a môj batoh vtedy vážil rekordných 40kg. Asi 5 rokov dozadu som začal rozmýšlať ako sa posunúť na vyššiu úroveň a začať improvizovať (aj keď niekedy na dialkové turistiky beriem blbosti, raz som zobral gitaru a boli sme takí unavení, že sa nám nechcelo na ňu ani hrať a minulý rok som zasa na Ružín zobral nafukovací 7kg čln na ktorom sme preplavili asi len 3km
). Pred troma rokmi som na jednej akcii stretol o pár rokov staršieho trampa, čo mal v zime v slušnej fujavici, len asi poloprázdny 30 litrový batoh s pripnutou malou asi 6mm karimatkou a povedal, že spal pri vchode do jaskyne pod Roštúnom. Vtedy som sa zamyslel, že či som už tak sfajnovel. Problematika ma baví, myslím si, že mám skúsenosti, pár krát som spal bez spácáku, venujem sa survivalu, bushcraftu a iným kraftom, ale hento by som jednoducho nedal. Klinec do mojej rakvy prišiel keď nám do práce nastúpil bývali príslušník 5. pluku špecialneho určenia a legií. Jeho slová o tom, že na čo by mu bol v lete spacák, že ten nosí len v zime a len občas ma úplne dorazili. Mal som sním možnosť prekonfrontovať asi všetky otázky, na ktoré som si spomenul a z viacerých som ostal dosť zarazený. Stále kecáme už asi 2 roky a on mi ochotne na skoro všetko ( okrem toho čo je len pre ľudí z ich oboru) odpovedá a som mu za to vďačný. Na základe týchto poznatkov si myslím, že som doslova mimo. Toľko chodím do lesa a nie som schopný sa mu vyrovnať v žiadnom ohľade (aj keď on má profi tréning). Nechápem čo som tam robil, stále som chodil do lesa len opekať špekačku? Každopádne ma to vyburcovalo minimálne k rozmýšľaniu nad sebou samým a uvedomil som si, že mi chýbajú vedomosti a hlavne tréning. Rozhodol som sa, že keď idem s deťmi do lesa nech je to výlet, odreagovanie sa, beriem čo sa patrí. Ale keď idem sám nech je to, len nutné minimum. Pred dvomi týždňami som bol na akcii a zobral som si len nôž, fľašu, KPZku, špagát, pončo, trochu viacej oblečania a 22 litrový batoh (časť oblečenia som mal pripnutú zvonku na batohu). Bol som nútený rozmýšlať nad tým čo robím, musel som improvizovať, KPZ-ka sa rýchlo míňala, niečo som pokazil niečo nie, ale prinieslo mi to oveľa viacej, ako keby som šiel klasicky špekačkovať. Bol aj psycho oddych a aj by som povedal, že aj lepší ako pri posedávaní pri ohníku a klasickom špekáčkovaní a aj som sa zasa o kúsok niekam posunul, kam by som chcel. Takže ja som sa dostal asi do takej roviny, keď sa snažím minimalizovať hmotnosť nenosením nepotrebných vecí, ktoré síce zvyšujú komfort, ale na druhej strane mi neprinášajú žiadnu inú pridanú hodnotu, nikam ma neposúvajú skorej naopak nosím si obývačku do lesa. O tom si myslím, že bushcraft je o tých prírodných zdrojoch, ktoré nás vracajú do čias kedy človek žil v prírode aj bez tých všetkých vymožeností.
No ale je to čisto len môj názor a moje zamyslenie sa nad tým, ktorým smerom sa momentálne uberám ja.
Na pobavenie pridávam fotky z detstva.
Príroda má len jedného nepriateľa.
Vývoj z nás robí ľudí, jeho zneužitím sa stávame opäť zvieratami.