opossum píše:
...
Vieš, my woodcrafteri (teda členovia Ligy lesnej múdrosti, nie nejaký spolok rezbárov
) máme takú "bibliu", zvanú Zvitok brezovej kôry (pozri Ernest Thompson Seton, The Birch Bark Roll..., atď.), vydanú už vo viacerých vydaniach a verziách českou Ligou lesní moudrosti (
http://www.woodcraft.cz). Táto kniha obsahuje množstvo podobných výkonov, stanovených odborníkmi na jednotlivé oblasti, na základe ktorých si človek môže otestovať, ako na tom asi je (napr. rozložiť oheň trecími drievkami vlastnej výroby, detto po celodennom daždi a podobne). Za splnené výkony sa udeľujú tzv. orlie perá (činy a veľké činy).
Konkrétne tento veľký čin, kúpať sa 365 dní v roku (na čin stačilo 360), ktorý bol v úplne prvom preklade Zvitku od Setona, nás od počiatku veľmi rozčuľoval a pripadal nám ako nesplniteľný. Tiež sme si vraveli, to sa nedá, Seton žil v inej dobe, nemusel chodiť do práce a podobne. Potom sme však začali s každovečernými výpravami za mesto len kvôli krátkemu okúpaniu sa a pokračovali sme v tom stále, aj počas putovaní Škandináviou a inde. A zrazu to išlo... Hlavné bolo zaradiť si to do svojho programu a mať to stále na pamäti (dnes som sa ešte nekúpal...). To hlavné, čo som si z tohto "činu" odniesol, nebola ani tak dočasne zvýšená úroveň otužilosti (ktorá v horách príde vhod), ale skôr cvičenie pevnej vôle.
macmatej píše:
...
Ešteže som to vtedy nevedel... Samozrejme, na regulárnych otužilcov som nikdy nemal.
Modok