Kde najst klud a samotu?

[last trapper]

Zdravim vsetkych vospolok a rad by som zalozil temu ktora sa tu specificky myslim nerozoberala.
Mam taku zvlastnu zalubu (asi neni moc zvlastna, ale nepoznam nikoho kto ju este ma ), ze rad sa tulam sam po priestrannych prazdnych miestach, lukach, lesoch atd. Tuto potrebu niekam vypadnut mam v podstate kazdy den, pracovne riesim vela veci, vela cestujem, robim s pc aj s ludmi a mam svoju pracu rad, tiez som rad aj so svojou rodinou, ale co ma robi hodne stastnym je chvila a miesto ked som niekde uplne sam a len tak sedim, lezim a pozeram na oblaky, nic viac. Nepoznam nikoho co ma takuto ,,zalubu,, okrem mojej zeny to ani nikto nevie, cele moje okolie travi volne zivotne chvile iba civenim do tv, fejsbuku a smartfonu. Ked sa aj vecer idem len tak naprazdno prejst a stretnem niekoho znameho, tak si musim vymysliet ze niekde konkretne idem, alebo ze som bol behat a pod. lebo by ma pokladali za cudaka ktory chodi sam bezcielne vonku

Problem je, ze kedze zijem v preplnenej strednej europe na strednom slovensku, tak ja tu neviem kde najst kus prazdnej krajiny, kde sa da prist hoci aj denne autom a nikoho tam nestretnut. Zijem na okraji mesta, kde su sice luky a potom lesy, ale o osamotenej krajine nemoze byt ani rec. Vsade sami psickari, bezci, bicyklisti a ked sa ide dalej od civilizacie tak vsade zakazy, rampy, vsetky okraje lesa obstavane posedmi. Mal som aj jeden cas oblubene jedno rozlahlejsie leso/lukove udolie bez posedov a ludi, ale z prichodom jesene a polovaciek sa aj tam objavila oduta zelena bukvica na aute s puskou ,,...lebo to tam maju v prenajme a platia za to tazke peniaze...,,

Riesili ste tiez niekto podobne uniky z civilizacie a od ludi? Pre vysvetlenie, poznam par turistov, aj stale kdesi chodia, ale ten styl organizovaneho chodenia po vyhradenych chodnickoch v skupinkach, kde sa s prepacenim ani vys.rat nemozem kedy chcem a kde chcem mi je uplne cudzi. Nemam uz ani naroky, ze hladam nejaku malebnu cistinku s kvietkami, chcel by som len kdesi prist, sadnut si a cumiet do blba bez toho aby ma onuchaval nejaky zlatucky retriever, alebo ma sledoval zeleny uchyl ze co chcem v jeho reviri.
Ako najst zem nikoho? Existuje nejaka mapa polovnych revirov, alebo statnych lesov? Mam rad otvorenu krajinu, kde mam prehlad, ale tu v sk asi len zaliezt ako medved do temneho lesa a sediet pod smrekom a to je jedine miesto kde nie su ludia?

Diky za radu ak niekto ma

[atti.hombre]

volá sa to alergia na ľudí... aj ja ju mám- hoci v nie takej akútnej forme ( teda že pár ich kolo seba znesiem ). Šajba ( Strelníky ) - lesy za dedinou smerom na Poľanu-mám odtiaľ kolegu a hovoril,že ked sa túla s foťákom tak nikoho nestretne-iba kľud a medvede

[craobs]

v podstate všetko je polovný revír takže v tomto máš trochu problém..
a ak chceš väčšiu samotu tak treba určite mimo značených chodníkov (tam kde to nie je zakázané).. neviem odkiaľ si ale určite sa dá nájsť miesto kade nikto bežne nechodí.. to že ťa tam raz za mesiac dva niekto vymákne je asi normálne, ale nič z čoho sa zrúti samotársky svet.. jedno "dobrý deň" človek predsa prežije..

[Jozzo]

Základ je ísť cez týždeň doobeda, nie poobede a cez víkend A bez ohľadu na počasie - takto som mal sám pre seba aj Gerlach
Osobne pri túlačkách málokedy niekoho stretnem, pretože zásadne nechodím po chodníkoch a vychytených lokalitách, tam nie je nič pre mňa.

[last trapper]

Diky za vsetky rady, nieco skusim najst, v nasich koncinach ale asi len husty neprechodeny les bude spravne miesto na relax, pripadne by som mal zistit kde chodia vegetit medvede aj ked s nimi som zrovna nechcel byt pokope
Pre mna je najvacsi luxus v prirode ked je prazdna a nedotknuta, vsetkym znamym flekom kam chodia bezne ludia sa snazim vyhnut.

[Kapo]

Neboj, nie si žiadna výnimka. Ja som to vyriešil tak, že som sa odsťahoval na samotu. Nie síce absolútnu. Ale večer sa pozerám na hviezdy, aj keď v dialke vidím svetielka mesta. Líšky mi tu dávajú dobrú noc, a občas si za odmenu vybielia môj kurník....šopa.
Nelutujem toho, lutujem, že som to neurobil skôr. Aj keď všetko má svoj čas. Človek by mal v mladosti vela vyskúšať, vela vidieť a vela precestovať. Nič múdre z toho síce nevzíde, ale aspon si potom nebude vyčítať a bude si viac ceniť, to čo má.

[Majo]

last trapper

V preľudnenej Európe bude ťažké nájsť miesto, kde je možné túlať sa dlhé hodiny sám a pritom nestretnúť človeka a potom sa krátkou jazdou autom vrátiť k vymoženostiam civilizácie, ktorú tak zatracujeme. Nakoniec nie je jednoduché byť súčasne veľký aj malý.

Pri brázdení v mútnych vodách Internetu som narazil na popisy miesta, ktoré je nielen pre nás neuveriteľne odľahlé. Ostrov Rockall leží v Atlantiku, 430 km západne od brehov Írska a 700 km južne od Islandu. Je to vlastne skala, ktorá sa týči do výšky 17 m nad morskou hladinou.



Rockall si privlastnila Veľká Británia, hlavne kvôli možnosti využívať okolité náleziská ropy.

Nick Hancock http://www.nicholashancock.com je dobrodruh, ktorý na Rockalle prežill 43 dní, čím získal peniaze pre fond Help for Heroes.

Rockall nie je miesto na dlhé potulky, ale určite je tu možné nekonečné hodiny s pohľadom upretým na horizont nerušene meditovať o veciach podstatných.

[Kelko]

Ale je lahke najsť... len sa treba trošku snažiť... ja som bol teraz na vihorlate a tri dni som nestretol ludsku nohu...
Tak isto na ukrajinskej strane bukovskej poloniny... ani živáčik...
a tu v okoli košíc je dokonca takých miest viac kde mam istotu že nejaký den dva nestretnem človeka...
len sa trošku snažte priatelia....

[dodo]

Vždy sa dá nájsť,len treba logicky hľadať-na podrobnej mape tam,kde nie sú cesty,ani chodníky,a je to dosť neschodné(na mieste skontrolovať,či tam nie sú nejaké nové aktivity)-poľovníci sú národ pohodlný,väčšinou chodia svojimi chodníkmi(je to tiché,bezpečné so zbraňou...).Je rozdiel,či chceš táboriť niekde zašitý,alebo sa len prechádzať po peknej,ľudoprázdnej prírode,čo je tvoj prípad.Ak si k tomu ešte "prácepovinný",chceš tam mať prístup autom,tak to máš fakt ťažké...

[root]

v sebe

[Marekk]

Já, mé druhé já a noční cesty z práce

Už je to tu zase...
Je půl hodiny po půlnoci, šlapu na kole z práce. V mlze. Po dešti. Lesní asfaltkou. Převod tak akorát, spíš strečink, než makačka. Bezmyšlenkovitě kličkuji ze strany na stranu a zjišťuji, že mám v hlavě úplně vymeteno. A nemyslím na nic...

...za okamžik se proberu. Vnímám jen zvuky, vůně a atmosféru lesa. Snažím se zachytit pachy divoké zvěře, které jsem se, pokud mi to nedokonalý lidský čich umožnil, naučil rozdělovat alespoň na pachy zvěře vysoké a černé. Chvíli mlčím, chvíli si potichu zpívám nebo pobrukuji nějaký „šlágr“ a někdy si povídám sám se sebou. To mám obzvláště rád! Většinou si neodporuji, souhlasím se sebou, navrhuji si snadná a přijatelná řešení každodenních problémů. Někdy jsem na sebe naštvaný! Obzvláště tehdy, když udělám něco, co jsem udělat neměl a nebo to měl udělat jinak. Ale za chviličku si odpustím. Jinak bych se sebou nevydržel.


Když se vrátím zpátky nohama na zem, v tomto případě kolama na silnici, uvědomuji si, že ať zvolím cestu z práce snazší a rychlejší a nebo si záměrně zajedu, co do převýšení a vzdálenosti, náročnější trasou, a nebo mi úplně rupne v kouli a jedu, kam mne kola vedou, vždy se najde alespoň pár desítek vteřin, kdy zase upadnu do transu, na nic nemyslím, jsem sám se sebou a asi i sebou...

[opossum]

?

[kgabat]

Aj na Slovensku sa nájdu chodníky po ktorých až tak turisti nechodia a tým pádom by si bol sám. Ale mne práve naopak ľudia nevadia lebo ja ich až tak nevnímam. Skôr si všímam tú okolitú krásu prírody!

[monoe]

Ja som zas rad, ked niekoho sem tam stretnem. Zas nie aby to bola plnka

[keres]

Ja sa rád túlam po lesoch nad našov dedinov, mam to zmapovane kadiaľ chodia poľovnici. Totiž sám som donedávna poľoval a tak poznam každe zakutie kam nimrodi chodia. PS: keby som mal ako poľovnik nakrmiť rodinu asi by sme zdochli z hladu Potom tu mam svoju chalupku v Kazimiri a to už je LUXUS na prenocovanie ale hlavne ten pokoj a ticho !!!