Charles Alexander Sheldon - "Otec narodneho parku Denali"
Kratky zivotopisCharles Alexander Sheldon, sa narodil 17. Oktobra 1867 v Rutlande, Stat Vermont, USA, ako najstarsie zo siedmich deti
Johna Alexandra Sheldona a
Carolyne, rod.
Eastmanovej. Krstne meno dostal po starom otcovi, vyznamnom Vermontskom podnikatelovi s mramorom, zakladatelovi 'Sheldon and Sons Marble Company'. Ako dieta z dobre situovanej rodiny
CA Sheldon navstevoval elitne skoly. Rodinny podnik vsak zbankrotoval, a nakoniec ho v roku 1891 skupila konkurencia. A tak sa
CA Sheldon, po skonceni bakalarskeho studia v 1890 na Yalovej univerzite, zamestnal u roznych zeleznicnych firiem. V roku 1898 sa stal generalnym managerom 'Chihuahua and Pacific Railway Company', a 'Chihuahua and Pacific Exploration Company', patriacim vplyvnym US priemyselnym magnatom podnikajucim v Mexiku. Podarilo sa mu tak ziskat podiel na jednej z najvynosnejsich bani na striebro v Mexiku, El Potosi, a rychlo zbohatnut. Za puhe styri roky bol
CA Sheldon financne zabezpeceny a v roku 1903, vo veku 35 rokov, prestal aktivne podnikat a venoval sa lovu, studiu prirody a neskor jej ochrane. So svojou o 12 rokov mladsou zenou
Louisa rod.
Gulliverovou, pochadzajucou z vplyvnej New Yorskej rodiny, ktoru si vzal v roku 1909, mal styri deti. Aj im vstepil lasku k prirode a nadsenie pre outdoor; v nedotknutych lesoch pri jazerach Kejimkujik a Beaverskin Lake v Nova Scotia, Kanada, mali Sheldonovci prenajaty zrub a pozemky kde travievali leto a taborili. Tu ho 21. Septembra 1928 zastihla smrt. Zomrel na nahlu srdcovu prihodu vo veku nedozitych 61 rokov.
CA Sheldon bol pochovany v rodnom Rutlande. Jeho deti
Carolyn a
William kracali v otcovych slapajach a stali sa znamymi prirodovedcami. Pocas zivota
CA Sheldon nazbieral niekolko tisic knih, ktore po jeho smrti ziskala Yalova univerzita.
Sheldonove vypravy do divocinyOd chlapcenskych cias bol
CA Sheldon rad v prirode, venoval sa zalesactvu, rybarcil a poloval. Bolo to pocas jeho posobenia v Mexiku ked zacal polovat na horske ovce a prebudil sa v nom zaujem o ich biologiu. Jedna anekdota vravi, ze raz mu sprievodcu na polovacke robil outlaw a neskorsi mexicky revolucionar
Francisco Pancho Villa. Po navrate do USA sa
CA Sheldon v roku 1903 zoznamil s biologmi z US Biological Survey (predchodca dnesneho US Fish and Wildlife Service). Tento vtedy este maly vyskumny ustav, pod vedenim Dr
Clintona H. Merriama, organizoval rozsiahlu kolekciu fauny a flory severnej Ameriky (za ucelom preskumania vztahu medzi vyskytom povodnych druhov, potravnymi vztahmi, a moznostami polnohospodarskeho vyuzitia daneho regionu). Nadsenci ako
CA Sheldon zohravali nemalu ulohu v tomto usili. Dr
Edward W. Nelson, jeden z veducich biologov ustavu a blizky priatel
CA Sheldona, pocas svojho posobenia na Aljaske ako prvy popisal Dallove ovce (
Ovis dalli). Aby ziskal viacej informacii o ich sposobe zivota, rozsireni, a poddruhoch
CA Sheldon podnikol v rokoch 1904-1905 viacero vyprav do severskej divociny Yukon Territory – tie neraz viedli do vtedy takmer este nepreskumanych oblasti.
CA Sheldon o tom napisal:
“Takmer vsetky pohoria v ktorych som lovil, s vynimkou Plateau Mountain a pohori pri rieke Watson, boli netknute nohou belocha ci Indiana. Ta divocina bola povodna, ovce prakticky nerusene, aj ina zver zriedka lovena. Nebolo mozne najst sprievodcov, pretoze ziadni neboli.” [1]
Popri ovciach sa
CA Sheldon zaujimal aj o inu zver, najma o medvede grizzly. Za nimi, ale napr. aj za dnes vyhynutym poddruhom soba (
Rangifer tarandus dawsoni), sa vybral na ostrovy pacifickeho pobrezia severnej Ameriky (1904-1906, 1909). Uz vtedy vsak boli tieto soby kratko pred vyhynutim a tak
CA Sheldon pri ich hladani vynimocne neuspel.
Asi najznamejsou sa stala jeho vyprava do Aljaskych hor, do oblasti hornych tokov riek Teklanika a Toklat pod mohutnu horu Denali (vtedy Mount McKinley). Aby mohol dokladne zdokumentovat zivot Dallovych oviec a bohatu faunu oblasti Denali stravil tu cely rok, od jula 1907 do juna 1908. Spolu so spolocnikmi pri Toklate postavil zrub, ale vacsinu casu aj tak stravil v terene, a to aj v extremne drsnej aljaskej zime. Nielen extremna klima, uz len samotny horsky teren, casto zdolavany v noci, boli narocne a predstavovali velke riziko.
Naopak, menej zname su jeho neskorsie vypravy za ovcami hruborohymi (
Ovis canadensis nelsonii) do Velkeho Kanonu a na juh Arizony (1912, 1913), a do pustnych pohori na severozapade Mexika (1915-1922). Jeho posledna vyprava viedla do oblasti obyvanej “necivilizovanym” kmenom Seri na prelome 1921/1922. Nadobudla tak aj etnograficky rozmer (
CA Sheldon o svojej vyprave prednasal 1923 pred Washingtonskou Antropologickou Spolocnostou) a extra porciu rizika, lebo bojovni Seri mali na svedomi zivot viacerych bielych cestovatelov.
CA Sheldona na jeho vypravach casto sprevadzali nielen vedci z US Biological Survey, ale aj ini ostrielani outdoorsmani. Velkou oporou pri jeho vyprave na Aljasku mu bol
Harry Karstens, byvaly zlatokop a skuseny musher, ktory sa neskor zucastnil prvovystupu na Denali (1913) a ktory sa stal prvym spravcom narodneho parku Denali (1921). Hoci sa
CA Sheldon bez sprievodu a podpory v divocine nezaobisiel, do terenu za zverou chodil takmer vylucne sam. Casto taboril sam v divocine aj niekolko dni. Tak mohol nerusene lovit, pozorovat a vychutnavat krasu prirody:
“Stalo sa mi len zriedka aby som si uprostred dna po hodinach narocneho pochodu neuvaril salku caju a neoddychol si na hodinku ci dlhsie. /… / Tento cas, straveny osamote, len s vtakmi a zvieratami ako mojimi jedinymi spolocnikmi, mi poskytol inspiraciu vo velkoleposti prirody ako aj osviezenie a obnovenie fyzickych sil. Bol to cas na zamyslenie, na vnimanie kras ktore priroda tak bohato odhalovala, a na precitenie skryteho ducha severskej divociny.” [3]
Aby boli co najautentickejsie, svoje pozorovania si zaznamenaval spravidla hned po navrate do tabora, a to bez ohladu na to, ze to bolo zvycajne po narocnych trekoch neskoro v noci. Neskor napisal o svojich vypravach do severskej divociny tri knihy; posledna o Denali vysla az po jeho smrti. V roku 1980 jeho syn
William venoval otcove zapisniky a zbierku fotografii z vyprav za ovcami hruborohymi Arizonskej univerzite, a tak sa aj tieto po ich kniznom spracovani nakoniec stali citatelsky pristupne.
Sheldonov angazment v ochrane prirodyCA Sheldon bol clenom viacerych spolocnosti na ochranu prirody v USA. V roku 1904 sa stal clenom vplyvneho 'Boone and Crockett Club', organizacie spolocensky vysokopostavenych lovcov, ktori sa zasadzovali za ochranu lovnej zveri. Jednym zo zakladatelov klubu v roku 1887 bol neskorsi prezident USA,
Theodore Roosevelt.
CA Sheldon sa neskor stal podpredsedom klubu. Jeho mentorom bol
George Bird Grinnell, prirodovedec, etnolog a ochranar, ktory sa zasluzil o zalozenie narodneho parku Glacier. Ako vyznamny clen klubu sa
CA Sheldon vyrazne zasluzil o zachranu ohrozeneho vidloroha americkeho (
Antilocapra americana).
CA Sheldon bol uchvateny krasou a prirodnym bohatstvom Denali, a tak v nom skrsla myslienka na vytvorenie narodneho parku na jeho ochranu. V roku 1909 prezentoval svoj navrh v klube, ktory sa vsak vtedy plne angazoval za Glacier, a tak ta myslienka nacas ustupila do uzadia. V roku 1915 vsak vlada USA prezentovala plan na vybudovanie zeleznice na Aljaske, ktora mala viest pobliz navrhovaneho narodneho parku. Vtedy na Aljaske panovala zlata horucka. Zveri v oblasti Denali hrozilo, ze bude zdecimovana lovcami zasobujucimi tabory zlatokopov a zeleznicnych robotnikov divinou. Zalarmovany
Sheldon vyuzil svoje vplyvne konexie a tak sa jeho navrh zakona na vytvorenie narodneho parku nakoniec vo february 1917 dostal pred senat. 26. Februara 1917
CA Sheldon osobne predlozil zakon v Bielom Dome, kde ho prezident
Woodrow Wilson podpisal. Napriek Sheldonovmu navrhu nazvat narodny park povodnym indianskym menom Denali, „Vysoky“, dostal meno McKinley. Az v roku 1980 sa splnilo Sheldonovo zelanie, a bol premenovany na Denali.
Clanok a preklady: WaldläuferHlavne informacne zdrojeKnihy[1]
CA Sheldon (1911) The Wilderness of the Upper Yukon.
(volne dostupna tuna:
https://archive.org/details/wildernessofuppe02shel)
[2]
CA Sheldon (1912) The Wilderness of the North Pacific Coast Islands.
(volne dostupna tuna:
https://archive.org/details/wildernessofnor00shel)
[3]
CA Sheldon (1930) The wilderness of Denali.
[4]
NB Carbony,
DE Brown (1993) The wilderness of the Southwest: Charles Sheldon´s quest for desert bighorn sheep and adventures with the Havasupai and Seri Indians.
Internethttp://collections.dartmouth.edu/arctic ... 15-64.htmlDalsie zaujimave linkyKolekcia fotografii z Sheldonovej vypravy na Aljasku, ulozene v Aljaskom digitalnom archive:
http://vilda.alaska.edu/cdm/search/sear ... mode/exact
.
cesta divočinou v r.1807, jen s pár vybavením a na vlastnoručně vyrobených sněžnicích, na kterou byl vyslán (a nabídku ochotně přijal, nebo se dokonce sám přihlásil), aby informoval indiánské kmeny o možnostech obchodu v nově postavené obchodní pevnosti Fort Raymond, při které prozkoumal povodí řeky Yellowstone až k pramenům, objevil budoucí území prvního NP na světě a také oblasti NP Grand Teton a ze které se v pořádku vrátil, 
