Posledný odstavec si, Komisár, napísal, naozaj, rozumne a filozoficky... Naše (ľudské) konanie musia riadiť isté zákony...
Čo sa týka slobody a slobodného konania ako takého, v našom prípade týkajúceho sa lesa a aktivít v ňom, tak ja si myslím, že človek istú slobodu pociťuje, paradoxne, iba v rámci určitej "neslobody" (zákony). Tak cíti pomyselné "steny" alebo "hranice" slobodného konania a (aspoň) v tomto priestore cíti sa slobodný...
V opačnom prípade, ak by každý mohol si robiť čo chce a človek by už nepociťoval hranice slobody, ktoré predstavujú isté zákony, tak to by už nebola sloboda, ale anarchia... Človek by sa v tej bezbrehej "slobode" úplne stratil a rozplynul... Veď si len skúsme predstaviť, že by sme mohli všetko... Je to, skutočne, nepredstaviteľná myšlienka, čo všetko so sebou prináša...
Zákon je pomyselná uzda, ktorá tým, že trochu zväzuje, dáva, podľa mňa (opäť paradoxne), pomerne dosť slobody... S tým sa treba jednoducho zmieriť... No, ale už som sa trochu rozfilozofoval...