Bushcraft-Portal.sk

Chcem sa spýtať koľký z Vás ste ženatý a ako sa venujete bushcraftu potom.
Ja som ženatý skoro 4 roky a bushcraftu a pod. sa moc teraz nevenujem. (nieže nemôžem alebo tak, proste sa to nejak momentálne nedá) Dávnejšie som skôr chodil na rôzne výlety do prírody, pozorovanie zveri a pod.

Teraz máme 7. mes. dcérku. Chodím do práce, keď prídem pomôžem niečo manželke, pretože za celý deň má toho tiež dosť. Keď je čas ideme von spolu na nejakú prechádzku a z času na čas keď mám náladu idem niekam do Karpát prípadne previesť sa na bicykli. Momentálne nieje možné aby som sa zobral na celý deň prípadne viac, nechal doma manželku a túlal sa po horách. No už sa teším keď dcéra bude staršia (prípadne ďalšie dieťa, ak bude) a budeme môcť ísť niekam do lesa kľudne aj na noc...

Ako ste na tom vy???

Trosku OT, ale trocha sa to hodi k teme. Nerad chodim na tury s dievčatami, lebo treba byť ohladuplny

stormmast3r píše:Trosku OT, ale trocha sa to hodi k teme. Nerad chodim na tury s dievčatami, lebo treba byť ohladuplny

chodim s mojim synom, kamaratom a jeho synatorom.
Nase polovicky minule vzniesli poziadavku na ucast.
Podarilo sa nam vykorculovat s tym, ze musia spat pod vlastnorucne urobenym pristreskom. Odpoved bola, ze ony budu spat v stane.
Nasa kontra: Stany su v lese zakazane.
Vysledok: no tak to ja spat pod listim v ktorom je haved spat nebudem. to nikam nejdem.

Ja sam za seba mozem napisat ze problem nemam niekam vypadnut. Ked chcem niekam vypadnut sam na viac noci a da sa to tak idem. Minule leto spolu s mojimi chalanmi prvy krat stravila noc v leseaj moja vtedy dvoj rocna dcera a prezila to aj ona aj jej mama doma v obyvacke.. Je to vsetko o dohode a dovere. Ak ideme vseci na celodenny vylet tak je vzdy super. Deti ukazuju co vsetko vedia my dospelaci si uzivame relax v prirode prec od civilizacie a toho strasneho zhonu co je okolo nas.

...pred svadbou som jednoznačne skoro každý voľný čas venoval lesu...pred 22 zimami som sa oženil a aktivity trocha ( viac ) ochabli.Aj s deťmi ( dcére bolo asi 7 mesiacov)som chodil von a sem-tam to neodhadol ( letná výbava v máji a nasnežilo ),ale nikto mi nič nevyčítal,len čas mimo dom,kedy sa polovička cítila osamelá.Posledné 2 roky som sa zas pustil do túlania a brávam aj syna,ktorý je už samostatný a nemám starosť.Manželka ma začala chápať a žiadne výčitky nepadajú.Dnes sme sa vrátili z divočiny s celou rodinkou.Aj mamina ja spokojná a pekne vonia od dymu...

No tak toto je dobrá téma...Moja manželka to akceptuje , len fakt nie je veľa času, a ak sa má dať dohromady rodinný život , práca , prerábanie domu , nejaké koníčky a les.....Jasné , že napr. moja záľuba v nožoch išla trošku do úzadia (finančne) ale nakoniec manželka vždy prižmúri oko. Prechádzky po lese sa jej páčia ale spať na „machovej postieľke“ to už nie . No aj tak som rád , že mám manželku ktorá nemá problém „pustiť ma“ na nejakú tú noc (ja tomu hovorím oddýchnuť si).

Hmm, zaumíjavé. Záleží, čo je to pre koho bushcraft,a čo je to ono manželstvo.

Bushcraft je podla mna čo najpríjemnejšie prežiť /hlavne/ nečakaný pobyt v prírode. Manželstvo by malo byť taktiež o príjemnom prežití života a taktiež očakávaných, aj neočakávaných situáciách, ktoré sa nám pripletú do cesty.

Ja mám asi šťastie, lebo mám vedla seba dve skvelé baby, ktoré pri mne vždy stoja, ako aj ja pri nich.
Takže pre mna je manželstvo výhoda, lebo nebalím sám...

No ženatý som 6 rokov a v podstate som od vtedy na nejakom serioz čundre nebol. Minulý rok som bol testovať syna (v tedy mal 3,5 roka) ako mu zachutí les, stan, oheň a zachutil. Žiadny problém. Tento rok sa mi sním na noc nepodarilo dostať, ale bol snami na skalách, kamoš ma poprosil aby sme ich zo synom zobrali na skali vyskúšať si lezenie. Takže som zase mal v ruke lano a osmičku a HMS... až na moje lezenie za tych 6 rokov mam zopár deka naviac a tak ma nemal kto odistiť.

Čo sa týka mojich princezien: s tou veľkou som v podstate prešiel väčšinu trekov po SK, taktiež sme spolu niečo poliezli, s tou neni ani najmenší problém, tu malú treba ešte otestovať ta mala v lete 2 roky v krosnách sa je pačilo, tak snať.

Budúci rok by som rad na SK dovolenku asi Tatri (tam som dlho nebol) teraz sme boli v HR. V lete bude mať synátor 5,5 roka a to už myslím zvládne aj pod širak, už sa nato tešim.

Mne manželstvo vo vychádzkach do prírody nikdy nebránilo,dokonca som raz zene navrhol že by mohla som stráviť nejaký čas vonku so mnou,súhlasila ale keď som ju podrobnejšie zoznámil s tým čo ju čaká povedala len-čo spať na zemi s kadejakou háveďou ? a bolo po bushcrafte .Problém nastal pred 3 rokmi keď sa narodil malý,odvtedy som vonku nespal,max. nejaká tá jednodnovka,proste si nemôžem dovoliť vypadnut na 2-3dni(aspoň sa mi to zatiaľ nepodarilo,ale nevzdávam sa).Malému sa v lese páči,ale nie vždy a najhoršie je že nechce chodiť,tým pádom ho furt vláčim na krku a to zas nebaví mna .No uvidíme keď trochu podrastie ako sa to vyvinie

Ono to býva tak že väčšinou sa mladý muži, ktorých to baví, oženia najprv s prírodou (môj prípad Potom príde láska, manželstvo a predchádzajúci vsťah možno na chvíľu utíchne ale nie na dlho.
Ja som ženatý skoro dva roky a máme krasneho syna. Pár krát sa mi podarilo ísť aj prenocovať do lesa, manželka nemala nijaké namietky. Hned ako to bude možné tak mi pribudnu dvaja do partie

Ja mam na les strasne malo casu oproti minulosti - tyzdnovky, ale ked pridem, tak moja goralska manzelka a maly synator radi idu medzi stromy zlozit aspon na chvilu svoje telo/telicko. Esteze nam staci pochodit par minut a uz clovek kraca do tmavych lesov. To mam rad a tesi ma, ze moja zenstina je z tvrdych pomerov a rada zdiela taky pekny "Spartansky" sposob zivota. Len keby tych chvil bolo viac - ale lepsie ako prstom do oka

To carlos 9780: nechce chodiť,tým pádom ho furt vláčim na krku:u mna s mladsou dcerou to iste,ale beriem to ako vyhodu-s ruksakom a 16 kilovou holkou nepotrebujem slapat x-kilometrov,stacia aj osem...
Skus fintu:lentilky vo vrecku a za kazdych 100metrov dostane jednu.Nesmie stat rec ,lebo malá okamzite vyhlasi:nevladzem!Poslednu dobu spravi na jednu lentilku aj 300m.
Drzim palce!

Z tými lentilkami to tiež nieje výhra lebo potom toho zežere kvantum a nechce mi jesť,ale došiel som na iný spôsob-bublifuk,stačí fúkať a krpaty líta po lese jak šarkan a hneď je o 16 kilo na hrbe menej .No všetko má výhody aj nevýhody-keď nahána bublinky kuká nane a nie kam má-pod nohy,ani som nerátal koľko krát treskol na 2 kilákoch ale dík za tip ,keď bude napapaný sú tie lentilky asi bezpečnejší spôsob

Ono keď nebehá, tak potom ani jesť nechce. Keď si za dve lentilky pobehne aj kilometrík, tak neboj, vyhladne, že ani tebe neostane.

Deckám je dobré vymyslieť nejakú hru, ktorú môžu hrať za pochodu. Napríkjlad na skovku, hladať nejaký kvietok, mravenisko, alebo mu zaobstarať dáku strelnú zbraň, aby mohol strielať nejaký šíp pred seba a hladať ho v tráve...

No tak tej strelnej zbrani by sa určite potešil,už vidím ten jeho špekulantský úsmev ale má 3,5 a obávam sa,že by som musel pred ním prchať po lese jak divá zver až kým by ma neuštval a ja som to chcel zariadiť skôr tak,aby som ja behať nemusel .Ale v postate však jasné,ide len o to aby sa to nenudilo.