
Moja rodina vlastní les už dávno,využívala ho len pre vlastnú potrebu(stavby,palivo),ťažba bola len prebierkova-využívalo sa všetko(len čečina osekaná z haluzí ostávala v lese),les bol stále vzrastlý,a vyžadoval minimálnu údržbu.V tomto stave prežili lesy aj socializmus,ale potom prišiel porevolučný kapitalizmus,a novopečení "gazdovia" lesov zabudli

Nášmu údolíčku sa(vďaka múdrosti našich otcov!) tento problém vyhol-drevo na koreni predali(a prepili!) len dvaja vlastníci(bez potomkov).Keď nejavili o sadbu záujem,a boli ochotní sa rúbanisk zbaviť(za rozumnú cenu),tak sme sa okolití vlastníci dohodli,a rúbaniska sme odkúpili.Tak som sa stal "šťastným gazdom" 3 hektárov rúbaniska husto zarasteného rakytou,jarabinou,ostružinami a malinami.Jednu tretinu mám už posadenú mladými stromčekmi z môjho ostatného lesa(smreky,jedle,brezy),a na zbytok mám v záhrade škôlku semenáčikov rôzneho druhu(čo sa kde podarilo zohnať,aj všelijake exoty


Bol by som rád,keby sa prestalo drístať o tom,ako hospodáriť v "našich" lesoch,ale podniknúť niečo konkrétne napr.založiť združenie Prales,ktoré by vykupovalo lesy od vlastníkov(napr.v NAPANTe),a nechávalo by ich nedotknuté-za 50 eur by si dostal certifikát,že vlastníš napr 10m2 pralesa na Krakovej holi.