Čo robiť ak nás v prírode zastihne búrka?
Základnou podmienkou pre vznik búrky je existencia výstupných prúdov dostatočne vlhkého vzduchu v atmosfére. V zložitejšom reliéfe vznikajú podnety pre takéto pohyby skôr a preto sa v horách s búrkami stretávame častejšie ako v nížinách. V horách s búrkou prichádza niekoľko rizík, to hlavné ktorého sa bojí väčšina z nás je zasiahnutie bleskom, ale nebezpečenstvo je spojené aj so silným nárazovým vetrom, krupobitím, a intenzívnym lejakom. Poďme sa teda pozrieť na to ako sa búrkam môžeme vyhnúť, aké problémy nám môže búrka spôsobiť a ako sa zachovať ak nás búrka zastihne v teréne.
Ako sa vyhnúť nepríjemným búrkovým prekvapeniam?
- V prvom rade je potrebné pred nastúpením na túru sledovať predpoveď počasia pre lokalitu do ktorej sa chystáme. V dnešnej dobe síce vedia meteorológovia predpovedať, na ktorých miestach a kedy pravdepodobne bude búrka no nedá sa na to na 100% spoľahnúť, pretože vznik búrky je veľmi rýchly a presné miesto výskytu a pohybu sa dá predpovedať až po vzniku búrkového oblaku.
- Preto je dôležité naučiť sa rozpoznať blížiacu sa búrku priamo v teréne. To sa dá pomocou niekoľkých znakov ako sú rýchlo sa tvoriace kopovité oblaky tzv. kumulonimbus je to oblak rozprestierajúci sa vo všetkých výškových hladinách má karfiolovitý tvar a jeho vrchol má často tvar nákovy. Kumulonimbus je často zabudovaný do obrovskej masy mrakov, z ktorých vznikol. V spodnej časti pozostáva z vodných kvapiek a pri vrchole z ľadových kryštálikov, prepúšťa najmenej svetla zo všetkých typov mrakov . Oblaky tohto typu prinášajú búrky s hromobitím, krupobitie a prudké dažde.
- Príznakom blížiacej sa búrky je aj dusno, silnejúci vietor, ochladenie, klesajúci tlak, hrmenie a svetelné záblesky. Keďže sa svetlo šíry rýchlosťou 300 000km/s a zvuk rýchlosťou 330 m/s vzniká pri pozorovaní medzi svetelným (blesk) a zvukovým (hrom) javom k časovému rozdielu. Pomocou tohto rozdielu vieme vypočítať našu vzdialenosť od búrky. Vypočítame ju tak, že spočítame časový rozdiel medzi bleskom a hromom v sekundách a vydelíme tromi dostaneme tak približnú vzdialenosť búrky v km.
- „Eliášov oheň“ je tiché neexplozívne vybíjanie statickej elektriny. Prejavuje sa bzučaním, praskaním, syčaním a za šera, alebo tmy vidno na vyčnievajúcich predmetoch modrasté mihotavé plamienky, alebo iskry, ľuďom sa ježia chlpy a mravenčia prsty. Eliášov oheň je znakom vysokej intenzity elektrického poľa pred búrkou a varovný signál vysokého nebezpečia úderu blesku, preto je nutné ihneď opustiť exponované miesta.
- Búrky často vznikajú v popoludňajších hodinách, preto je dobré začínať túru skoro ráno, aby sme sa vyhli tomuto nebezpečenstvu.
Aké nebezpečenstvá na nás striehnu počas búrky vo voľnej prírode:
1. Priame zasiahnutie bleskom, pri ktorom vznikajú príznaky: popáleniny, svalové kŕče, ochrnutie, poruchy vedomia až bezvedomie, poruchy srdcového rytmu s možnou zástavou srdcovej činnosti, zástava dýchania a šok. Kovové predmety na tele spôsobujú vážnejšie popáleniny. Tieto príznaky sú závislé na dráhe prechodu elektrického prúdu telom. Človek dokáže prežiť zásah bleskom, pretože trvá extrémne krátko a pokožka kladie prúdu pomerne vysoký odpor, preto blesk skĺzne po vlhkej pokožke ako po bleskozvode a nespôsobí vážne vnútorné poranenia. Platí to však len v prípade, keď v dotyku s pokožkou nie sú vodivé materiály (aj mobilný telefón), ktoré umožnia blesku preniknúť do tela a spôsobiť zranenia vnútorných orgánov. Napriek tomu priamy úder blesku človek väčšinou neprežije.
2. Nepriamy vplyv (ak blesk zasiahne predmet vo vašej blízkosti):
- pád vyvolaný oslepením či tlakovou vlnou blesku,
- nebezpečenstvo tzv. „krokového napätia“ vzniká ak blesk udrie do nejakého predmetu vo vašej blízkosti a cez tento objekt sa uzemní. Elektrický prúd sa z miesta úderu šíry kruhovo všetkými smermi. Pôda má pomerne dobré izolačné vlastnosti a napätie postupne klesá s narastajúcou vzdialenosťou od zásahu blesku. Pre lepšie pochopenie si môžeme predstaviť niekoľko sústredených kružníc, z ktorých každá predstavuje zónu s iným energetickým potenciálom. Ten je najvyšší pri mieste zásahu a s rastúcou vzdialenosťou sa znižuje a tlmí. Pokiaľ stojíte tak nešťastne, že každá vaša noha je na inej kružnici skratujú sa medzi sebou a rozdielový potenciál prebehne vašim telom. Medzi dvoma bodmi je rozdiel potenciálov, medzi ktorými vzniká napätie takže medzi nohami rozkročeného človeka môže pretekať prúd aj smrteľnej intenzity. Krokové napätie sa môže vyskytnúť vo vzdialenosti až 40m od miesta úderu.
Ako pomôcť zasiahnutému človeku? Ak je to potrebné ihneď začať s resuscitáciou, ošetriť popáleniny a ostatné poranenia, vykonať protišokové opatrenia a privolať záchrannú službu.
Aké bezpečnostné opatrenia môžeme urobiť? Pokiaľ sme na vrcholoch alebo hrebeňoch hôr treba zostúpiť čo najnižšie (minimálne 30m), okamžite opustiť zaistenú cestu (oceľové laná, reťaze), v otvorenom plochom teréne sa ukryť v priehlbine, okamžite vypnúť mobily, rádiá, GPS prístroje a vložiť ich do stredu batoha, pri presune udržovať vzdialenosť medzi sebou minimálne 3m (ak napr. spadne strom, zraní len jedného ďalší zranenému môžu pomôcť), odložiť všetkú kovovú výstroj. Drepnúť si s nohami čo najbližšie k sebe, alebo si sadnúť na izolačnú podložku (batoh, lano) nohy musia byť tiež na izolačnej podložke, ktorej by sme sa mali dotýkať čo najmenšou plochou tela (minimalizujeme tak možnosť zasiahnutia krokovým napätím a nebudeme svojou výškou priťahovať blesky vo voľnom teréne). Jaskyne a skalné previsy sa zdajú byť vhodným úkrytom, ale môžu byť nebezpečné hlavne ak sú malé. Treba použiť izolačnú podložku a byť dostatočne vzdialený od každej steny, pretože elektrický prúd sa šíry aj po mokrých skalách (môže pretekať aj vnútrom jaskyne).
3. Ďalšie nebezpečné sprievodné prejavy búrky (silný nárazový vietor, krupobitie, intenzívny lejak)
V horách predstavuje nebezpečenstvo aj silný vietor, pri ktorom si treba dávať pozor na padajúce konáre stromov. Silný nárazový vietor však dokáže vyvrátiť, alebo zlomiť aj celé stromy, preto treba vyhľadávať záveterné miesta a nezdržovať sa pod „rizikovými stromami“. Všímať si treba hlavne suché konáre, ktoré môžu spadnúť a stopy naznačujúce napadnutie stromu hmyzom, prípadne iné oslabenie kmeňa. Vyvrátenie hrozí hlavne pri stromoch, ktoré majú prevažne povrchové korene npr. Smrek, alebo je koreňová sústava stromu z akéhokoľvek dôvodu narušená. Vyvrátenie je často spojené aj s vyvrhnutím veľkého kusu zeminy. (Niektoré výskumy potvrdili, že blesk udiera veľmi zriedkavo do vavrínových stromov, bukov, klenov, a briez. Častejšie udiera do dubov, topoľov, brestov, orechov a borovíc. Z toho vyplýva, že blesk si nevyberá vždy najvyšší strom, ale častejšie udiera do stromov, ktoré sú viac rozkonárené, majú hlboký systém koreňov a sú veľmi nasýtené živicami. Závisí aj od zloženia pôdy na ktorej stromy rastú.)
Chladný vietor v spojitosti s prudkým dažďom, ktorý nás premočí do nitky môže spôsobiť tepelné straty, ktoré môžu viesť až k podchladeniu. Preto je dôležité nosiť so sebou nepremokavú bundu ideálne aj náhradné oblečenie.
V letnom období bývajú búrky veľmi intenzívne čo spôsobuje, že pôda nestíha absorbovať naraz také veľké množstvo zrážok a steká v prúdoch po povrchu pričom hľadá schodné miesta a vteká do potokov a riek. Takýmto spôsobom sa aj z pokojných potokov môže razom stať neskrotná riava, ktorá so sebou berie všetko čo jej stojí v ceste. (Aj toto je jeden z dôvodov prečo nenocovať na brehoch potokov a riek.)
Aj po búrke treba dbať na zvýšenú opatrnosť, pretože všetko je mokré a šmykľavé a v takom teréne sa môžu prihodiť veľmi nepekné zranenia. Nepríjemnosti môže spôsobiť aj hmla, ktorá sťažuje orientáciu a v exponovanom teréne môže spôsobiť aj zrútenie sa do priepasti.
Krúpy vznikajú v búrkových mrakoch (kumulolymboch) v ktorých sa vyskytujú silné výstupné a zostupné prúdy, ktoré umožňujú namŕzanie prechladenej vody na iných ľadových časticiach, namŕzanie prechladených kvapiek sa strieda s nárastom kryštalického ľadu. To sa opakuje v cykloch tak dlho, kým krúpa nepresiahne hmotnosť, ktorú je výstupný prúd schopný niesť. Preto sú niektoré krúpy tvorené aj niekoľkými vrstvičkami. Nebezpečenstvo zranenia stúpa s veľkosťou krúpou, ale v našich podmienkach našťastie nedosahujú obrie rozmery. Ochrániť sa pred nimi môžeme využitím svojho výstroja a dostupných prostriedkov v našom okolí ako krytu.
(Najhoršie doložené krupobitie sa udialo v r. 1988 v Uttarpradéši. Krúpy o veľkosti grapefruitu vtedy zabili 246 ľudí pričom niektorí boli vrstvou krúp doslova pochovaní.)
Tak, pokiaľ ste to celé prečítali a nezatracujete ma tak som rád
)
