Dnes, pri svojej tradičnej nedeľňajšej prechádzke, som "poprechádzal" menej tradičné miesta a okrem iných miest som zavítal aj na miesto, kde som vedel, že už od nepamäti sa nachádza studnička, ku ktorej ma viažu hlavne spomienky na skoršie chlapčenské roky... Keďže sa nachádza pomerne blízko veľkých lúk, ktoré niekedy boli ručne kosené, tak usudzujem, že ju vytvorili asi práve tí kosci, aby si mali kde uhasiť smäd... Pomerne dlho som tu nebol a podľa toho, ako som ju uvidel, tak som hneď zistil, že tu už asi ani nikto nechodí... Bola totálne zanedbaná a pripomínala skôr "malý močiar"...
A možno tu aj niekto sem-tam zablúdil (a napil by sa aj vody), len sa nikomu asi nechcelo trochu "zašpiniť ruky"...
Ja som preto neváhal, "vyhrnul som rukávy" a dal ju trochu "do poriadku". Odstránil som konáre, upravil a trochu rukami vyhĺbil pôvodný tvar studničky, obložil kameňmi a trochu prečistil a "zreguloval odtok... Stojatá voda sa razom náhlivo a veselo rozžblnkotala "dávno zabudnutým smerom"...
Pomerne rýchlo sa očistila. Pri studničke som našiel dokonca aj "trojdecový pohár", ktorý som našiel skôr náhodou, napoly zaborený v zemi a pripomínal skôr náhodne nájdenú "vykopávku"...
Skoro 5 minút som ho umýval...
Keď som odchádzal, tak som ho zavesil na "kolík"... Lenže za "pár minút" užitočnej a príjemnej práce sa mi dostalo odmeny vo forme znamenitej vody...
Príjemne chladná a chuť... úžasná...
Môžem odprisahať, že tá voda nielen chutila, ale aj "voňala" "prírodou a lesom"...(čistotou a "prirodzenosťou")...
Studnička leží v takej akoby "dolinke", je pomerne plytká, no stačí na to, aby sa do nej ponoril celý spomínaný pohár...
Naši predkovia, starí Slovania, boli národom, ktorí silne uctievali studničky, pramene, rieky a vodné víly... Voda bola pre nich vždy posvätná. Verili, že pozemské a nadpozemské bytie oddeľuje práve voda. Studničky, jazierka, močariská, stojaté vody a rieky predstavovali pre nich potenciálne miesta, kde sa dalo vstúpiť do ríše mŕtvych...
Pravdupovediac, ani sa im veľmi nečudujem... Niekedy mávam podobné pocity... Hlavne, keď sa pohybujem po "svojom posvätnom" dubovom lese
, ktorý je už sám osebe za istého počasia (šero, zamračené...) tajuplný a pôsobí "na city"... Tam práve poznám pár miest, kde sa zvyknú tvoriť pomerne veľké a hlbšie "mláky" niečo ako maličké jazierka a tá voda v nich je čierna a pôsobí mŕtvo až strach....
Potom, čo som studničku upravil a napil sa jej vody, pobral som sa ďalej s dobrým pocitom... Odteraz ju budem navštevovať častejšie...
Pár fotiek: