Malý výlet do okolia...Konečne vyšlo slnko spoza mrakov.Ráno ešte opar stúpal pomedzi stromy,ked som už rosu zrážal z listov vysokých tráv,ktoré v tomto období púšťajú do sveta milióny semien.Mám nimi pokryté celé nohavice.
Ako prechádzam niekoľkoročným rúbaniskom na ktorom už mladina vyrašila do skoro trojmetrovej výšky ,ked tu zrazu z tej húštiny dačo predo mnou vyskočilo na nohy a s riadnym dupaním sa snažilo dostať von na otvorené priestranstvo.Ostal som stáť a čakám čo to vlastne je,lebo podľa otrasov okolitej zeme musí mať poriadnu váhu! Kriačie sa ešte raz zatriaslo a na cestu predo mňa tak 3 metre vybehla statná laň jeleňa a zmizla v lese na druhej strane chodníka.
Pustil som sa dolu kopcom mimo chodník skalnatým terénom.Pod nohami sa mi sem-tam uvolnil nejaký ten kameň.Vedľa pňa na ktorom som si oddýchol a nalial si z termosky teplého čaju rastie pár suchohríbov.
Popod staré jedle a popadané buky som sa dostal do údolia riečky Slatiny, ktorú teraz budem sledovať proti jej prúdu.
Zastavil som sa na chvíľu aj na mieste,kde sme táborili s kamarátmi z tohoto portálu.Táborisko ostalo tak ako sme ho opustili- lavička na ktorej som spal stále plní svoj účel...bočná stena Maťovho prístrešku je ešte tiež pokope,len suché lístie vietor rozniesol po okolí...a ražne opreté o blízky strom tam stoja dodnes,akoby sme odišli len včera!
Napil som sa z blízkeho prameňa chladnej vody a pobral sa naspäť údolím rieky.
Dokonca v mlákach nad riekou som objavil znovu mloky,ako kedysi ked sme toto miesto objavili s bratmi a dali jej názov Mločia Mláka a založili si tu kemp.
Ďakujem lesu,sebe a počasiu za tento super deň!
