Pred pár dňami sme boli na výlete pri jazere Morské oko, ležiacom hlbšie vo Vihorlatskom pohorí. Toto zaujímavé a pekné miesto predstavuje najväčšie zahradené sopečné jazero a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku, rovnako najväčšie nekrasové jazero v Karpatoch. V minulosti sa nazývalo aj Veľké Vihorlatské jazero.
Hneď na vyšnom konci východiskovej dediny k Morskému oku pri odbočke na cestu k jazeru je vystavená maketa vláčika, ktorý začiatkom 20.storočia jazdil po úzkokoľajnej lesnej železnici z Morského oka až do Michaloviec, po ktorej sa zvážalo prevažne drevo. Pôvodný originál vyzeral, samozrejme, trochu inak. Železnica viedla lesmi aj popri našej dedine a vlastne lesom, ktorým sa najčastejšie pohybujem, stále prechádzam násypmi tejto lesnej železnice. Na niektorých miestach sú násypy ešte vždy skoro pôvodne zachovalé.
V lesoch povyše jazera sme narazili ešte na kúsok koľajníc tejto železnice, ktorý bol ponechaný zrejme ako „ukážka“ pôvodnej železničnej trate.
Odpočívadlo nezvyčajného tvaru, postavené pri ceste k jazeru, ktoré nesie názov Kozmodrom.
Pekný kaštielik, postavený na brehoch jazera, s rovnomenným názvom. V minulosti pôvodne patril miestnemu panstvu, ktoré ho aj dalo vybudovať a v súčastnosti slúži pre rôzne reprezentatívne akcie poľovníckeho zamerania.
Chata na hornom konci jazera.
O niečo ďalej od jazera na vyššie položenom mieste sa nachádza jazierko Malé Morské oko. Predstavuje druhé najzachovalejšie jazierko vo Vihorlatskom pohorí.
Z rýb sa v jazere očividne najviac darí Jalcovi hlavatému. Jalce tu plávajú v celých húfoch a v jazere sú dobre viditeľné.
Pohľady na jazero Morské oko.
Musím povedať, že na tomto veľmi peknom mieste v lone prírody sa vždy cítim ako vo filme Poklad na striebornom jazere.