Hneď na úvod upozorňujem,že toto nebola portálová akcia, ale môj dlh samému sebe z roku 2010,keď sme s bratom samom a našimi synmi chceli prejsť z obce Pača po červenej turistickej značke až na priehradu Ružín pri Košiciach. Ono naše tempo sa nezhodovalo s časmi na smerových tabuliach, turistické značenie od Uhornianskeho sedla sme dlho hladali v polomoch,ktoré bývali kedysi lesmi.A tak sme za tri dni došli len po Štós kúpele a odtial do Smolníckej Huty na bus.Prvú noc ame spali pred chatou na Pipitke,kde je výdatný prameň a druhú zas na povale lesníckej chatky na Skorušinej tiež s výdatným prameňom...
Zámer tú cestu dokončiť som pred rokmi spomenul aj Legilovi,ktorý sa hned slúbil,že to so mnou prejde ked sa rozhodnem. Tri roky to trvalo? Asi...Problémom bolo sa rozhodnúť odkial sa na hrebeň Volovských vrchov vyštverať.Z Mníšku nad Hnilcom je to zabiják...Zo Štóskeho sedla do Smolníckej Huty mi stačilo ísť smerom dole a tak som zvolil práve Štós kúpele kde sme v 2010 skončili.Nikoho som nevolal,nepozval ani inak neoslovil- netušil som či vôbec vyjdem na prvý kopec,pokade vlastne zajdem ani to ako rýchlo sa mi bude dať kráčať.
Mám isté zdravotné problémy a tomu som celú vec podriadil. Nakoniec sa pridal k nám trom
( Ja, môj syn Kornel a Legil ) i Juraj1974,ktorý bol na tunajšom chate v správny čas aby zachytil našu komunikáciu o detailoch akcie a v okamihu sa rozhodol i za daných okolností pridať.
A tak v stredu ráno 03:16 vyráža rýchlik zo Zvolena smer Košice, kde chytáme autobus o 7:00 do Štósu kúpele. Legil priskakuje v Košiciach na Terasách.Kopce zahalené v ťažkých mrakoch, prudký mútny potok sa šinie do doliny popri ceste do kopcov. Muselo riadne v horách popršať. V Štóse sa vysypeme z busu a dávame pauzu. Podla smerovníka je to na Kloptáň 2:50 minut... usmial som sa pri tom čísle,lebo si pamatám, že to treba vynásobiť aspoň dvomi aby to bola pravda.Ideme...Po červenej SNP opačným smerom akým šiel toto leto Macmatej. Slnko už oprelo plnou silou a jediné miesto kde máme úkryt je pod korunami stromov. Čelá sa nám lesknú potom,pod pazuchami mokré mapy a o chrbátoch pod batohmi nehovorím- kludne by sa tento trek mohol nazvať " štyri steaky na cestách " !
Jurko spása cestou lesné plody a Kornel si ho doberá, že humpľuje les. Jožko kdesi vpredu
fotí všade prítomné huby. Sú naozaj všade! Učupené v machu,schované za pníkmi i priamo na ceste,alebo v tesnej blízkosti . Dáme zas pauzu-jednu z mnohých a nerátaných a dopĺňame tekutiny.V kalužiach na ceste sa čľapkajú žabky a zo stromov počuť veselé sýkorky.
Stretli sme i jedného dedka čo sa motal mimo značky smerom na Lastovičí vrch.My sme naň neodbočili a pokračujeme po trase smerom na sedlo Jedlovec.Brezy sa popri ceste striedajú so smrekovcom a lieskami pod ktorými provokujú fungi. Dúfam,že ich bude toľko i v posledný deň nášho pobytu na východe.Čas celkom pokročil a aj hlad sa ohlásil a tak si dávame pauzičku na malej čistinke pod borovicami a vybaľujeme občerstvenie.Jurko si uvaril jednu zo svojich sušených dobrôt. My míňame svoje zásoby aby batohy čo najskôr stratili svoju váhu.
Kornelovi sa ozvalo jeho májové podvrtnutie členka a tak mu dávam na ďalšiu cestu svoju turistickú paličku. Tempo sa zas spomalilo, ale múdre slovenské príslovie hovorí: " pomaly ďalej zájdeš ! " ...Začalo zas stúpanie hustým lesom. Značka tu prudko odbočila do lesníkmi čerstvo vypíleného zárezu po ktorom sa šplháme. Podchvíľa sa značka stratí ,ale nám skúseným sa nestratí na dlho! Prudkým kopcom vedie úzky chodník lemovaný vysokou trávou. Naraz sa terén otvára a my máme možnosť v ďaleké výhľady a slnko zas možnosť vysať z nás zas o niečo viac tekutín. Stráň pod Zbojníckou skalou je plná staručkých suchých, vetrom i slnkom vybielených ihličnanov. Sme hore... ODDYCH...
Vyjedáme Legilove cukríky a kocháme sa pohľadmi do diaľav. Ako pokračujeme ďalej tak stretáme ďalšieho turistu ktorý sa snaží nájsť značený chodník.Prišli sme mu preto v hoh,kedže zostupujeme zo skaly po ňom.Zas sa šplnáme smerom hore a to na Kloptáň. Syna už noha dosť kvári a tak tam možno na dnes budeme mať konečnú. Už sme hore...Rozhľadňa je obsadená mládencom čo sa snaží absolvovať celú cestu SNP a zradili ho kolená.Tak sem sa nevojdeme toľkí a budeme musieť pokračovať na Trohánku. Ale najprv sa najeme, veď čas už celkom pokročil a slnko sa pomaly skláňa k obzoru. Legil vybral zo schránky vrcholovú knihu kde sme nechali zápis. Ideme dalej.. teda dvaja idú a dvaja sa už ozaj plazia. Ešte nám cestu spestrili dve nádherné lane,ktoré si nás nevšímali, ale nakoniec ušli. Jurko s Legilom išli do predu, aby prichystali táborisko pred západom slnka a ja so synom pomalým tempom,ktoré mu členok dovolí pokračujeme za nimi. Nejak sme sa doplazili a chystáme večeru s poslednými lúčmi slnka.Ukladáme sa v jednom z dvoch prístreškov ktoré tu sú.
V noci nám niečo okolo chodilo,ale spalo sa nám dobre. Oheň moc nehorel,lebo bolo všetko mokré po výdatných dažďoch čo kropili pred pár dňami hrebeň a štiepať sa nám drevo nechcelo. Ja som objavil superluxus latrínu v lese a už balíme na ďalší pochod.Ak si dobre spomínam tak na tomto mieste navrhol nejaký novší člen portálu urobiť portálový zraz. Miesto je peckové,prameň je nedaleko a o latríne som už písal. Vyrážame... Tešíme sa na pivo na chate Erika pod Kojšovskou holou...Celkom upotení, skoro prejdetí crossovými motorkami sme sa na chatu dotrepali. Na dverách nápis " zvonťe o 5m vedľa " ...darmo sme zvonili 45 minút...minuli sme zas niečo zo svojich zásom a musela nám stačiť naša voda...
No a toto začína najťažší úsek Lesoplazu. Najprv dolu zjazdovkou , čo odrovnalo synovi členok úplne a tak sa tempo skoro zastavilo...ked sme sa vyšplhali do kopca znova na červenú značku tak už prestupuje doslova z nohy na nohu...Mne tempo nesedí,lebo čím dlhšie ideme tým mám viac starostí s ubolenou chrbticou. Pod Tisíckou už do syna štopem Ibalgin, hoci tvrdo protestuje,že on lieky na bolesť zo zásady neberie. Kopčisko pred nami vybehol klasicky jeho štýlom a my nestíhame za ním...ani som neveril,ale už sa skladáme pred horskou chatou Lajoška a dávame pivo. Na noc sa ukladáme do vedľa chaty postaveného vojenského stanu a nerovnosťou terénu trpíme celú noc...
Ráno nás čakali fajné raňajky vo forme chleba s masťou a cubuľou. Posedeli sme asi do 10 tej a pohli sa smerom na Jahodnú. Cesta bola príjemná, sem tam klesala a potom stúpala ,ale nič tragické . Dole na zjazdovkách Jahodnej sme ešte nazbierali bedle, ktoré Legil vzal domov a pri pive počkali na Divoxa s Komperkou a Ankou a presúvame sa k Ružínu na flek s chajdou Ohio. Dole po lúke plnej oviec,dole do doliny plnej lieskovcov,pŕhľavy a vyvrátených stromov,až celkom dole na skalu nad smaragdovou vodou Ružínskej priehrady.
Čakal nás regeneračný pobyt so skvelými ľuďmi, s pečeným mäskom, smaženými hubami s klobásou a parádnou zeleninovou polievkou...
Ďakujem všetkým zúčastneným, že sa mi podarilo dokončiť sen, ktorý som dlžil hlavne sám sebe...
P.S. Tento report som dal do výletov preto, lebo to bol výlet a v žiadnom prípade Portálová akcia patriaca do témy minulé akcie...
no a kopec lesnych robotnikov ktory asi sutazili s jelenom kto bude viac v lese revat. 
