Trocha Poľany. Tak ma zas vydriapali von z teplého domova. Normálne že na silu ...
. A Tak s Miškom Tarbajom a 72janikom v Detve nastupujeme na bus smer Bystré-Vrátka,kde vystupujeme a pokračujeme popri potoku Bystrá smerom k vodopádu.Po pár dňových dažďoch je v lese fantastický vzduch. Počasie hlásili rosničky celkom divoké na celý víkend .Topánky boli mokré už po pár kilometroch. Náučný chodník nás doviedol až po vodopád Bystrô,kde dávame obed. Voda padá z výšky 25m drevené schodíky zo smrekovej guľatiny sa nepríjemne šmýkajú. Cez vodopád sa škriabeme kovovými rebríkmi. Rukami mokrými a celými od hrdze vyliezame s batohmi na vrchol vodopádu, kde pokračujeme po zelenej smerom k chate ( bývalá chata PPS Detva ), kde posedíme v bufete.
Vyrážame ďalej po žltej do sedla Príslopy. Úzky chodník hustým starým lesom je riadne mokrý. Všade tečú prúdy vody po výdatných dažďoch a my preskakujeme kaluže ako sa dá. Míňame varovanie pred medveďmi i upozornením o ochrannom pásme stupňa 5 a začíname klesať. Kde tu vyjdeme z lesa na slnkom zaliate malé lúčiny s mokrou trávou . Kde je ten dážď čo sľubovali? terén klesá dosť strmo až sa nakoniec dostávame na Príslopy. Na ľavej strane cesty pastieri akurát doja ovce a ich psi sa z nás veľmi tešili
. My prejdeme na pravú stranu za stromy, kde je ukrytý starý salaš - tam budeme spať. Urobíme oheň, ale také mokré drevo som nezažil ani v zime. Nakoniec horí ,keďže Janík odniekadiaľ vyhrabal brezovú kôru ...
Ráno uvaríme kafe a vyrážame s vychádzajúcim slnkom ,keď pastieri už ženú svoje ovečky na pašu. Naberáme vodu a kráčame po asfaltke smerom na Kyslinky... ale... tam nejdeme a tak odbáčame- v mobile to bola žltá značka
. Les je tu starý a mohutné jedle a buky čnejú do výšin. Na chodníku zavadzia trus medveďa a okolité ihličnany divoko smolujú po rozdriapaní veľkými pazúrmi. Prekračujeme nespočetné pramene tečúcej vody cez chodník. Dosť často pauzujeme- ja dnes nemám extra dobrý deň a tak presun prírodou si snáď užíva len hlava
...
Nejako po obede sme sa zo žltej napojili v sedle Priehybe na modrú. Tam pri smerovníku dávame obed a trocha sa vydýchame. Nakoniec sa prehodnotila situácia a zišli sme ku chate Dudáš, kde sme prečkali noc. Síce sa to ujovi lesníkovi, čo so súmrakom autom dohrmel ku chate veľmi nepáčilo, ale nevyhodil nás. Uspali nás miestne sovy a so splnom mesiaca sme teda predriemali noc. Medvede neprišli ani tento raz ...
Ráno stúpame nazad do sedla kde stretáme pilčíka a podľa odznaku na veste i stráž prírody - no boli milí hoci sa čudovali, že sme tam nejako skoro a ideme po modrej popri chate na Poľane cez mokrade dole na Melichovu skalu. Je stále slnečno- dáždik nás zachytil už vždy keď sme boli pod strechou a tak sme nezmokli. Škoda ,že som si zabudol slnečné okuliare a pláštenku ťahám zbytočne...
Na jednej z mnohých horských lúk sa na nás vyrútili zas pastierske psy... ja som sa im pozdravil a ta mňa pekne obehli a s hlučným brechotom robili spoločnosť tým dvom za mnou
Tu zrazu sa z vysokej trávy vynorila ona- Melichova skala. Čakali sme podľa rozprávania niečo väčšie ako Kaľamárka... no i tak potešila. V jej tieni sme sa naobedovali a naplánovali ďalší postup do civilizácie. Skončili sme v Skliarove - časť si už nepamätám... Ešte pivo a kofola v ZV v bufete a roztratili sme sa po Slovensku
Ďakujem chalanom za super víkend... aj za toleranciu a dobrú náladu ...