Túto múku používali starí Slovania, ale aj iné národy. Dokonca ju ľudia používali aj v čase nedostatku potravín spôsobených vojnami. Múka je výživnejšia ako klasická rafinovaná biela múka. Obsahuje viacej minerálnych látok, predovšetkým sodík 17mg/kg, draslík 4500mg/kg, fosfor 730mg/kg,vápník 740mg/kg, horčík 340mg/kg. Ďalej obsahuje vlákninu 16,8%, bielkoviny 4,1%, nenasytené mastné kyseliny 5,1%, minerálne soli 1,2%, sacharidy 72,8%.
Veľkou nevýhodou je, že žalude, z ktorých sa múka vyrába obsahujú veľké množstvo kyseliny trieslovej (tanínu), ktorá zapríčiňuje ich horkastú chuť.
Postup získavania múky:
1. Nazbierame si žalude v množstve, ktoré potrebujeme (ja som zvolil len malé množstvo na experiment). Vyberáme si väčšie kusy, ktoré s pokiaľ možno suché a čisté. Špinavé kusy, váľajúce sa v blate budú skorej plesnivieť.
2. Žalude očistíme. Ja som ich rezal na polovice a potom som žalude vylúpol zo šupky. Zlé alebo červivé kusy pozahadzujeme alebo orežeme.
3. Žalude rozrežeme aspoň na osminy. Lepšie je na menšie kúsky, aby sa skorej a lepšie vylúhovali. Z veľmi malých kúskov sa bude zasa zle odstraňovať voda pri lúhovaní.
4. Žalude ponoríme do vody. Na jeden diel žaluďov dáme aspoň 5 dielov vody. Vodu meníme jeden až tri krát za deň, podľa možností. Celková doba lúhovania je 2 až 5 dní. Ja som lúhoval štyri dni, pričom som vodu menil ráno a večer. Voda bude zo začiatku vplyvom uvoľňovania trieslovín dosť hnednúť. Ku koncu lúhovania už bude bledšia.
5. Žalude dáme do čistej vody v podiele minimálne 1:5 a povaríme asi 20 minút. Týmto z nich ešte naposledy odstránime triesloviny, ale zároveň zničíme baktérie a huby, ktoré by pri sušení spôsobili plesne (mne minulý rok pri sušení splesniveli a celé som to mohol vyhodiť).
6. Žalude dáme sušiť. Ja som sušenie urýchlil na kachliach, aby som nedopadol ako minulý rok. (Niekto žalude najprv rozomelie na mlynčeku na mäso a až potom usuší.)
7. Usušené žalude rozdrvíme v mažiari na múku. Čím jemnejšie, tým lepšie. (Niekto žalude namelie na mlynčeku na orechy, ale tým získa dosť hrubú múku.)
8. Z pripravenej múky zarobíme cesto. Keďže žaluďová múka neobsahuje lepok,– nelepí = nedrží po kope. Je nutné do nej pridať trochu polohrubej múky. Na tri lyžice žaluďovej asi jednu lyžicu pšeničnej.
9. Z cesta spravíme hrubšie malé placky, ktoré upečieme na panvici s olejom, alebo na kameni. Alebo múku pridáme do chleba atď...
10. Placky chutia trochu po orechoch, prípadne sú ešte trochu horkasté. Ja som si ich natrel domácim džemom podľa receptu Jaroslava Foglara a boli dobré.