Banok nepoznám, ale v preklade by sa to dalo asi nazvať "koláč zúfalca".
My na táboroch, kde sme sa snažili tiež o istú autenticitu, živili predovšetkým plackami. Teda, v mojom prípade ako príloha k mäsku.
Tie sa dajú robiť v prírode dvoma spôsobmi.
Riedke cesto, a na panvici s masťou. Základ je vždy voda-múka-soľ. Múka sa dá použiť rôzna, prípadne zmes. A čímkolvek sa dali potom tie placečky vylepšovať. /slaninka, cibuľka, zemiaky, cesnak, bylinky, syr............
Druhá varianta, ovela štýlovejšia sú potom suché placečky. Robené na sucho na panvici, liatinovej platničke, alebo najlepšie na kameni. Tam je tiež základ múka-voda-soľ. V podstate indiánske babičky si nasypali do vanglíku múku, posypali soľou, a vždy uliali šprtku vody, akurát na jednu placku. Tú vymiesili do tuhej cestovej guličky, a prstami vo vzduchu vytvarovali šikovne do placky a šup na horúci kameň.
Základ, aby sa placka po dopečení dala zohnúť, aby sa proste nelámala. Potom potretá masťou a cesnakom, k pečenému bizóniemu stehienku, alebo moriakovy na rožni....mnam.