Ešte len včera som spomenul, že smrčky tento rok už asi skončili a dnes ma za to moje tvrdenie matička príroda "kruto", ale, v konečnom dôsledku, veľmi milo "potrestala"...

Všetko to začalo tak, že popoludní som sa rozhodol skočiť do neďalekých húštin nájsť a zaštepiť nejaké plané jablone, nakoľko mi ostali nejaké vrúble a nechcel som ich iba tak vyhodiť.Pri štepení poslednej jablone som zistil, že pri predchádzajúcej jabloni som nechal zapichnutú v topoli moru, ale som si pomyslel, že ju vezmem, keď sa budem vracať, nakoľko som chcel isť ešte ďalej nazbierať nejaký medvedí cesnak... Keď som sa vracal späť, minul som poslednú zaštepenú jabloň, vstúpil do osikového lesa a skoro sa mi podlomili kolená... Pred sebou som zbadal samé smrčky...

Fakticky som natrafil na nové miesto, no nie tak celkom, lebo počas roka tu bežne zbieram kozáky...Na mojom tradičnom mieste už minimálne dva týždne smrčkovce nerastú...
Zbieral som ich v takom osikovom lese...
Tieto rástli v rade ako sviečky...
Niektoré boli naozaj dosť veľké.
No niektoré smrčky už mali trochu vyschnuté hlávky...
Momentálne lieta v povetrí samé topoľové "páperie", akoby snežilo...

Skoro všetky smrčky boli pokryté týmto páperím, čiže každého som musel ofúknuť.
Síce žiadny pôtočik tade nepreteká, ale je to veľmi vlhké miesto... Keď som nohou trochu pritlačil, tak normálne zo zeme sa tlačila voda ako zo špongie...
Nazbieral som ich celkom peknú kôpku...Bola ich jedna väčšia misa...
Podľa mňa tieto smrčky predstavujú väčšinou druh Smrčok hybridný (Mitrophora semilibera), ktorý zvykne rásť spolu so smrčkovcom... Od Smrčkovca českého sa trochu odlišuje celkovým vzhľadom, ale hlavne klobúkom, ktorý ako keby mal stenčené "rebrá", ktoré sú na povrchu dočierna sfarbené...
Je ale zaujímavé, že najprv som popri nich prešiel akoby nič, keď som išiel štepiť jabloň a nevidel som ich, hoci som prechádzal popri nich na jeden meter...

Jednoducho sú situácie, keď človek pozerá a nevidí... Už sa mi to stalo viackrát pri zbere húb...

Jednoducho niekedy musí človek zmeniť "uhol pohľadu", aby uvidel

... Ale musím povedať, že popoludní bola celá obloha zamračená, dokonca aj trochu popŕchalo a v lese to šero bolo ešte znásobené, čo na oči príliš pozitívne nepôsobí...

Bola to zaujímavá situácia, keď som päť metrov od týchto húb štepil stromček a o hubách som nemal ani potuchy...
Ale, keď je človeku súdené nájsť, tak nájde a všetko vďaka zabudnutému nožu, inak by som išiel naisto inou cestou a o hubách ani nevedel a doteraz si myslel, že tieto huby tam nerastú... Čiže toľko môj zážitok...
Včerajšie slová beriem späť... A treba sa presvedčiť radšej na vlastné oči...
