Hríby

[keres]

Dnes bola praženica. U nás ich voláme Sošňaky

[atti.hombre]

tú praženicu závidím...

[Rolf]

Nakoľko tento rok bežne zbieraným hubám veľmi nepraje (aspoň u nás je tento rok chudobný na bežné huby, ako hríby, kozáky...), tak zbieram aj huby, ktoré inak veľmi nezbieram, kvôli dostatku iných, bežnejších druhov.

V tomto období u nás hubári pomerne bežne zbierajú s obľubou, tkz. „zemné hlivy“, čo je ľudový názov pre Strmuľku inovaťovú (Clitocybe nebularis). Hlavne v neskoršom jesennom období a ešte aj v decembri (ak nie je sneh) rastie niekedy pomerne nápadne a v hojnom počte v húštinách a najmä po okrajoch lesov, nezriedka v čarodejných kruhoch. Ľudový názov „zemná hliva“ dostala pravdepodobne táto huba pre svoju podobnosť s „bežnými“ hlivami a to ako aj vzhľadom, vôňou aj chuťou. Je dobrá najmä do polievok, na nakladanie do sladkokyslých nálevov spoločne s ďalšími druhmi húb, ako podpňovky, pôvabnice a pod. Rovnako sa zvykne vysušiť a zomlieť na prášok, ktorý sa následne používa ako dochucovadlo do rôznych jedál, nakoľko je to dosť aromatická huba. Najmä skúsenejší hubári u nás si pomerne cenia túto hubu.

Ďalšou hubou, na ktorú sem-tam naďabím aj v tomto neskorojesennom období, a ktorú inak ja osobne veľmi doteraz som nezbieral (nie je u nás „tradícia“ pre jej zber), je Pôvabnica fialová (Lepista nuda). Mnohí hubári ju poznajú, pretože je to dobrá a chutná huba. Upotrebiteľná je podobne ako Strmuľka inovaťová, ale využitie má, samozrejme, v kuchyni podstatne širšie, na viacero spôsobov. Našiel som ich pomerne hojne na jednom mieste na okraji húštin pri pastvinách na humusovitej pôde, kde niekedy bola navozená menšia kopa sena. Ľudovo sa zvykne volať aj „modrá hliva“.

Rovnako, samozrejme, v tento neskorší jesenný čas sa dajú bežne nájsť „pravé“ hlivy. Ja som našiel tento trs Hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus). Trs rástol na kmeni osiky. Pomerne dávno sú známe liečivé a blahodárne účinky tejto hlivy a jej pozitívny vplyv na ľudský organizmus a jeho imunitný systém. Obsahuje množstvo prírodných, prospešných látok pre ľudské telo. Je zdrojom betaglukánov a obsahuje veľa vitamínov, proteínov, sterolov, niektoré mastné kyseliny, stopové prvky, vlákninu. Hlivy sú výborné najmä do polievok.

[bb69]

Dnes som aj ja objavil hlivu priamo u nás na družstve na polovyschnutom topoli.

[Rolf]

Počas zimného obdobia mávajú hubári zväčša zberateľskú pauzu. No aj počas tohto obdobia, a najmä ak panujú mierne zimy, sa dajú nájsť dobré, jedlé huby.

Jednou z nich je aj Plamienka zamatovohlúbiková, resp. zimná (Flammulina velutipes). Rastie zhruba od septembra, no väčšinou v novembri a v decembri. Ale počas miernych zím, bez silnejších mrazov, rastie prakticky počas celej zimy až do marca. Dá sa nájsť hlavne v lužných lesoch, ale aj v parkoch a záhradách, kde rastie na živých stromoch, na vývratoch a pňoch. Na niektorých miestach môže rásť pomerne v hojnom počte. Vďaka tomu, že bežne rastie počas Vianoc, sa zvykne nazývať aj „vianočná huba“. Svojou nápadnou žltou farbou trsy plamienok pekne oživujú monotónny zimný les.

V kuchyni má svoje využitie podobne ako trebárs podpňovky. Je dobrá najmä do polievok, omáčok, na nakladanie do nálevov atď.

Plamienka sa dá aj naočkovať a pestovať umelo na pňoch, podobne ako napr. hlivy. V japonsku tieto huby pestujú v špeciálnych keramických nádobách, s ktorými ich rovno aj predávajú. Táto huba obsahuje antibiotikum flammulín, ktorá má protinádorové účinky.

Pri zbere tejto huby treba byť zvlášť opatrný (sviatočnejší hubári), pretože môže ľahko dôjsť k zámene so smrteľne jedovatou Kapucňovkou okrovohnedastou (Galerina marginata), ktorá obsahuje podobné toxíny ako Muchotrávka zelená. A smrteľnou dávkou pre človeka je už okolo pätnásť plodníc kapucňovky. Tieto huby môžu rásť nezriedka aj súčasne na jednom strome vedľa seba a vďaka nepozornosti sa môžu omylom pozbierať súčasne obidva druhy húb. Ale dajú sa celkom spoľahlivo odlíšiť trebárs čuchom. Plamienka vonia príjemne „sladkasto-hubovo“ a kapucňovka tak „zemito“ a akoby po mokrom lístí na zemi.

Dobrým rozpoznateľným znakom u obidvoch húb je aj hlúbik. Plamienka má hlúbik akoby zamatový, často tmavej, až čiernej farby, hore žltkastý, bez prsteňa a kapucňovka má hlúbik akoby belavo šupinatý, s malým prsteňom. Okrem toho, plamienky zväčša rastú v pekných, bohatých trsoch na stromoch a kapucňovky skôr v skupinách na vývratoch, ale nie je to pravidlo.

V mojom okolí rastie plamienka dosť vzácne a tento rok som na ňu ešte nenarazil, ale vlani som zopár plodníc našiel počas prechádzky zrovna cez Vianoce.

Pre lepšiu názornosť pridávam aj tri obrázky plamienky z netu. Pre túto hubu je typické tmavé, až čierne sfarbenie akoby zamatového hlúbika, bez prstenca.

Nezriedka sa plamienky zbierajú aj po snehu.

Rovnako pre porovnanie pridávam aj štyri podobizne jedovatej kapucňovky (foto-net). Odlišuje sa najmä belavou farbou hlúbika a prsteňom, ktorý plamienke chýba.

[bb69]

Vďaka za výborný, názorný výklad.

[root]

včera som našiel krásne trsy číroviek (neviem aké, nedokážem ich spoľahlivo identifikovať), peniazovky dubové a cca pol kila krásnych kúskov pôvabnice fialovej .. počasie im umožňuje stále rásť. Pritom som huby nehľadal, doslova som o ne zakopával na starom chodníku čo zostal po nepoužívanej lesnej zvážnici cez bukovo - dubový les.

[bb69]

Dnešný úlovok smrčkov (smrčkovcov?).

[Rolf]

V tomto období rastú huby, ktoré u nás ľudia s obľubou zbierajú na konzum, ale ako som si všimol, omylom ich zamieňajú za Čírovnícu májovu (májovku). V skutočnosti ide o Hodvábnicu jarnú (Entoloma clypeatum). Hneď po smrčkoch je to fakticky druhá hojnejšie zbieraná huba u nás.

Rastie od apríla bežne na záhradách, pasienkoch, okrajoch lesov, v sadoch, remízach a húštinách. Na záhradách bežne rastie vôkol sliviek a jabloní. Je to dobrá, jedlá huba a mnohí hubári si ju cenia viac ako májovky. Je vhodná predovšetkým na spôsob praženice alebo do polievok.

Nakoľko je dosť podobná prudko jedovatej Hodvábnici veľkej (Entoloma sinuatum), mali by túto hubu zbierať iba ľudia, ktorí ju bezpečne dokážu odlíšiť od spomínanej Hodvábnice veľkej.

H. veľká je celkovo väčšieho vzrastu ako H. jarná a rastie predovšetkým vo svetlých lesoch a zväčša až v lete (zhruba od augusta), ale nie je to pravidlo, nakoľko sa dajú nájsť aj v máji. Čiže teoreticky môže dôjsť k zámene, hlavne na okrajoch lesov a v húštinách, kde sa biotopy obidvoch druhov prekrývajú.

Pár fotiek Hodvábnic jarných, nájdených na záhrade.

[juraj1974]

U mna na zahrade za domom to uz zacalo...

[Borsuk]

Tento zvláštny fialový hríb som našiel v Oravskej Lesnej v smrekovom lese
na juhovýchodnom svahu nmv.750 m.Má výraznú korenistú vôňu.
Pozná niekto?

[atti.hombre]

ZÁHORIE POZOR APLIKOVANÝ POSTREK !

[bb69]

V pondelok som sa bol trocha poobzerať po hríboch a okrem iného sa mi podarilo nájsť aj túto, u nás ešte stále vzácnu hubu, s exotickým vzhľadom.Jedná sa o Kvetovec Archerov a pochádza až od protinožcov, zo vzdialenej Austrálie a Nového Zélandu. Jej invázne ťaženie do Európy sa začalo ešte začiatkom minulého storočia v západoeurópskych prístavoch, kde jej výtrusy dopravili lode spolu s nákladom vlny a iných komodít. Do našich končín sa dostala asi pred tridsiatimi rokmi od českých a moravských susedov. U nás rastie na rôznych drevných substrátoch, ako sú napríklad kúsky dreva v rastlinnom odpade, v hnijúcej slame a lístí, v pilinách, na rumoviskách, ale aj priamo na lesnej pôde.
Kvetovec nie je jedovatý, no hoci viacerí odborníci uvádzajú, že v ázijských krajinách sa bežne konzumujú ešte kým sú mladé a majú vajcovitý tvar, vzhľadom na svoj zvláštny zápach, najviac pripomínajúci pokazené mäso, nie sú veľmi vhodné na konzumáciu.
Čítajte viac: http://nasazilina.sme.sk/c/5501617/trop ... z4J00eizeE

[makara]

ja som bol dnes na rydziky ale nasiel som iba jedneho
ale prasivkam sa darilo pekne

foto:

[Delewar]

Hlavne pekná a vydarená je tá fotka.