Hríby

[macakv]

Vidim ze tu je dost hubarov..no nejake moje postrehy....kriby,huby ako take su tazko stravitelne,tak ze neskusat jest za surova aj ked to tu bolo spomenute..myslim ze vecsina z vas tu ma prehlad , ktore su jedle a ktore iba raz.Aj jedly hrib vam pri nedostatocnej tepelnej uprave sposobi zaludocne problemy.Chcel by som tu spomenut niektore huby,ktore tu zatial nikto neuvadzal...Jelenka poprehybana(lisak zprohybany),vyborna huba na pecenie...sirovec obycajny,pokial je mlady nakrajat na platky a striedavo napychat so slaninou a cibulou..dalej su vyborne povabnica fialova a povabnica dvojfarebna....skuste si k soly do ruksaku pribalit aj rascu:-)niekto tu spomenul rydzik pravy...na pecenie je to asi najchutnejsia huba..urcite neexperimentovat a nejest huby a hriby ktore nepoznate,alebo nieste si isti...vecsina otrav z hub sa prejavi az ked je uz neskoro.

[Rolf]

macakv na konci svojho príspevku spomenul otravu hubami. Chcel by som nadviazať na túto tému, keďže hubárska sezóna je v plnom prúde a opatrnosti nie je nikdy dosť. To by malo platiť hlavne pre začínajúcich, resp. "sviatočných" hubárov.
Väčšina ľudí určite vie, že medzi najnebezpečnejšie huby patria muchotrávky a práve o nich by som chcel povedať pár slov,keďže najviac otráv týmito hubami dochádza v dôsledku ich zámeny s niektorými jedlými hubami.
Medzi smrteľne jedovaté muchotrávky patria: Muchotrávka zelená - Amanita phalloides, Much. tigrovaná - Amanita pantherina, Much. končistá - Amanita virosa a u nás pomerne vzácna Much. biela - Amanita verna.
Najhoršou z menovaných húb je jednoznačne Much. zelená. Táto huba obsahuje jedy amanitíny a falotoxíny. Amanitíny sú považované za najsilnejšie jedy medzi hubami. Smrteľná dávka je už 0,1mg na 1kg váhy. To znamená, že pre muža, ktorý váži napr. 90kg je smrteľná dávka 9mg amanitínu nachádzajúceho sa v much. zelenej. Pre porovnanie tohto jedu s jedmi, ktoré sa nachádzajú v jedovatých hadoch, tak silnejší jed majú len dva druhy hadov - morský had / Enhydrina schistosa/ a Tajpan / Oxyuranus scutellatus/, had, ktorý žije v Austrálii. Známe jedovaté hady, ako kobra, alebo štrkáč majú slabšie jedy ako much. zelená. Na základe toho je vidno, že s touto hubou nie sú žiadne žarty. Neskúsení hubári si často mýlia túto hubu s rôznymi druhmi pečiarok, alebo s niektorými druhmi plávok, hlavne s Plávkou modrastou - Russula cyanoxantha, Plávkou trávovozelenou - Russula aeruginea. Uvedená much. má klobúk so zelenkastým nádychom, ale pozor!, sú aj odrody tejto huby, ktoré sú úplne biele! Tieto sa najľahšie omylom zamenia za pečiarky.
No existujú aj jedlé muchotrávky. Z nich je najchutnejšia a najviac cenená Muchotrávka cisárska - Amanita caesarea. Túto hubu už poznali rímski gurmáni. V súčastnosti je táto much. kriticky ohrozeným druhom, takže ak ju niekto nájde tak nezbierať! Rastie hlavne v teplejších oblastiach, v dubových lesoch.
Medzi skúsenejšími hubármi je pomerne známa Much. červenkastá - Amanita pseudorubescens. Patrí medzi chutné huby, ale zbierať by ju mali naozaj iba skúsení hubári, pretože môže dôjsť k neželanej zámene so smrteľne jedovatou much. tigrovanou. Much.červenkastá je narozdiel od tigrovanej celá "ružová", dužina ružovie aj po "poranení". Prstenec okolo hlúbika je vždy ryhovaný a má "repovito" zhrubnutý koreň. Čiže jej chýba tkz. "kalich smrti", t.j. "plachtičkový pohárik", z ktorého vyrastá koreň huby. Tento kalich smrti majú, hlavne v mladosti, všetky smrteľne jedovaté muchotrávky, ale treba dávať pozor, lebo nie vždy je to pravidlo, niekedy im tento kalich chýba.
Ďalšou jedlou muchotrávkou je Much. hrubá - Amanita spissa. Taktiež má ryhovaný prsteň a nemá kalich smrti.
Okrem muchotrávok, ktoré som tu spomenul, existuje ešte zopár jedlých a aj tých, ktoré sú zdraviu škodlivé, no nie sú smrteľne jedovaté. Tie sú u nás menej známe, preto ich neuvádzam. Zámerne som vynechal aj Much. červenú, keďže je veľmi známa a nie je smrteľne jedovatá.
Vrátim sa ešte k much. zelenej. V literatúre sa píše, že prvé príznaky otravy, po požití tejto huby, sa prejavia až po ôsmich hodinách. V tomto ohľade je táto much. zákerná, pretože za uvedený čas ľudské telo do seba "vstrebá" podstatnú časť jedov, ktoré ohrozujú život. V súčastnosti je úspešnosť liečby a záchrana života na pomerne vysokej úrovni, no netreba zabúdať, že aj keď človek nezomrie, tak skoro vždy má natrvalo poškodený organizmus, hlavne pečeň. Na záver taká zaujímavosť. Niektorí ľudia, ktorí "ochutnali" much. zelenú a prežili to sa zaprisáhavali, že chutnejšiu hubu v živote nejedli.
Okrem muchotrávok hrozí v našich končinách smrteľné nebezpečenstvo aj od týchto húb: Hodvábnica veľká - Entoloma eulividum - u nás je pomerne vzácna, Vláknica patouillardova - Inocybe erubescens - v mladosti si ju človek môže pomýliť s jedlou Čírovnicou májovou a ďalšou smrteľne nebezpečnou je Pavučinovec plyšový - Cortinarius orellanus- u nás pomerne vzácny. Takže pri zberaní húb dávať veľký pozor.

[stormmast3r]

Rastu a hojne
Na jednom mieste ich bolo možno 70. len si sadnuť a rezať.

[juraj1974]

Neviem kolko ciganov musel stormmo prejst pri ceste na aute aby nahromadil tolko ich hribov ale komu cest tomu cest...
Ja som do obeda vybehol za dom...

[atti.hombre]

skôr chcem vidieť tie polepené a pofarbené ruky pri tom čistení!...Juro tebe to narástlo na tom novom betone?...

[macakv]

Juraj super....muchotravku cervenajucu som davno u nas nevidel.

[stormmast3r]

Mal som dobreho sprievodcu . Vlastne, nazberal som len polku s toho, polku nahromadil oco.

[Rolf]

Dosť často sa polemizuje medzi hubármi, či má, resp. nemá mesiac, jeho jednotlivé fázy a predovšetkým spln mesiaca, vplyv na rast húb. U nás aj tí najstarší a najskúsenejší hubári sú skalopevne presvedčení, že mesiac pozitívne pôsobí na rast húb. Môj známy, u nás považovaný za "najlepšieho hubára", napr. v čase, keď nerastú hríby, tak následne sa vždy ide pozrieť "po svojich hubárskych miestach" práve až niekoľko dní po splne mesiaca. Robí to kvôli náročnému horskému terénu a pomerne veľkej vzdialenosti, kedy denno-denné behanie po horách by bolo dosť fyzicky a časovo náročné. Čiže on vlastne zastáva názor, že ak by hríby mali narásť, tak predovšetkým v tomto čase, okolo "splnu mesiaca". Ja osobne taktiež zastávam tento názor. Nevravím, že je to vždy pravidlo, ale niečo pravdy na tom bude. Mesiac má nejakú magickú moc. Pozorujem to aj na sebe. V tomto čase mi pomerne rýchlo rastie strnisko na tvári. Rýchlejšie ako v bežné dni.
A čo na to vravia odborníci. Tí sa takisto viac prikláňajú k tomuto názoru. Plodnice húb začínajú rásť po výdatných dažďoch a ich prudký výskyt je až po dvadsiatom dni v mesiaci. Austrálsky vedec E. G. Bowen dokázal, že jednotlivé fázy mesiaca ovplyvňujú počasie. Zistil, že veľké dažde prichádzajú pravidelne po období najintenzívnejšej aktivity meteoritických rojov, ktoré nastáva práve počas nového mesiaca. Bowen sa domnieva, že je to tak preto, lebo mesiac má namiesto magnetického poľa silné pole elektrostatické- mimochodom nebolo kozmickými sondami zistené- schopné vychyľovať meteority (majú taktiež elektrostatický náboj) smerom k Zemi, a to približne podľa fázy mesiaca. Literatúra uvádza, že v dôsledku uvedených tvrdení vychádza fakt, že väčšia pravdepodobnosť vzniku nových plodníc je v období, kedy mesiac ubúda, čiže zhruba od dňa splnu až do "nového" mesiaca. Na záver by sa dalo skonštatovať, že priamy vplyv mesiaca na rast húb vedcami zistený nebol,ale vplyv na počasie, od ktorého rast húb závisí, potvrdený bol.

[juraj1974]

Hmm... Preco mam silnejuci pocit ze si si vlastne na vsetko dal odpoved sam...?

[Rolf]

Dnes som úspešne zahájil novú hubársku sezónu... Po rokoch pôstu, keď som márne hľadal smrčky, pretože u nás sú pomerne vzácne a človek ich nenájde každý deň (už som si dokonca myslel, že u nás vymizli navždy), tak dnes som na nich natrafil a na takom mieste, kde by ma ich nikdy nenapadlo hľadať a bol som preto šťastný, že ešte nevymizli... Keďže rástli v takom lužnom lesíku a pod osikami, tak som ich identifikoval (aj na základe vzhľadu) ako Smrčkovec český (Ptychoverpa bohemica). Pod lístím a pod jarnou kvetenou ich nebolo ľahké nájsť, keďže sú ešte pomerne malé, no pár som ich predsa len našiel...

Pridávam aj nejaké foto...

[juraj1974]

Ja mozem len zablahozelat....

[Rolf]

Keďže teraz máme obdobie, kedy stromy a kry začínajú rašiť, tak v súvislosti s týmto obdobím by som rád spomenul takú zaujímavosť, ktorá sa dotýka aj "predpovede" o tom, či bude, resp. nebude v danom roku "hojnosť" húb... Je známe, že v Európe majú najpozitívnejší vzťah k hubám a následne k ich zberu Slovania a medzi nimi obzvlášť Rusi... Hlavne na ruskom vidieku ľudia odpradávna inklinovali k zberu húb a ich predajom si aj neraz privyrábali na živobytie. Mimochodom, Rusi najviac milujú rýdziky (rôzne druhy, aj také, ktoré sa nás považujú za nejedlé, pretože sú štipľavé). Tie hlavne nakladajú, asi takým spôsobom, ako u nás sa trebárs nakladá kyslá kapusta. Takto naložené slúžia aj ako "chuťovka", okrem iného, aj na "zahryznutie" po vodke...
No, ale čo je podstatné, tak tí ruskí vidiečania už na jar robili prvé "diagnózy" o tom, či bude "plodná" hubárska sezóna. Robili ich podľa toho, že si všímali rašenie a rast listov na dvoch stromoch, a to na jelši a na breze... Ktorý strom skôr vyhnal listy, tak na základe toho predpovedali, či leto bude suché, alebo mokré. Čiže, ak jelša (mokré leto), tak bohatá úroda húb...

Ja som tento rok akosi na to pozabudol a pravdupovediac som si to nevšimol..., ale minulý rok som to sledoval, ale pamätám sa, že vtedy aj jelša, aj breza začali pučať zhruba rovnako... a naozaj taka bola u nás, dalo by sa povedať, aj hubárska sezóna: ani veľa húb, ani málo... bolo ich "tak akurát"...

Čiže, na tej "predpovedi" asi niečo bude... No..., najlepšie by asi bolo zasadiť si obidva stromy niekde "okolo domu" a mať ich tak v pravý čas na očiach... ako "Nimloth"...

[juraj1974]

Mozem len podakovat (takymto sposobom.. ) ale kamo! Toto si mal uz skôr napisat. Taraz aby som pretacal pasku naspät aby som zistil ktory strom zacal prvy...

[SKW]

Pridám tiež pár fotiek z Veľkej noci... Sprvoti som bol dosť pesimistický, predpokladal som, že smržov bude málo tento rok kvôli nedostatku vlahy, no nakoniec som ostal veľmi príjemne prekvapený tým čo sme našli na starých osvedčených miestach. O výborné raňajky na chate je na pár víkendov postarané. A potom hádam začne rovnako výdatná sezóna hríbov.

Dajú sa nájsť aj na okraji bučiny, kde by ste zrejme smrže nečakali...má to však jeden háčik... musí v nej byť primiešaná divá čerešňa. (prípadne osika, trnka alebo rakyta)

[Rolf]

Niekto z východu, rastú už huby ? Dnes to idem skontrolovať, ale nemám hubárske oči, tak uvidí sa či dačo nájdem.. Chcel by som kuriatka, tie som dlho nevidel. Plávkz už rastú, ako ich pripravujete ? Moja starká to robievala na plechu v trúbe, dala plávku spodkom hore, na to slaninu, na to cibulu, a tak dala zapiecť, nepamatám jak to ochucovala, ale bolo to

Neviem, ci uz rastu, uz 2 tyzdne som nebol v lese ... Ja plavkam nedoverujem, teda nedoverujem sebe v rozpoznavani plavok, radsej zbieram na istotu - hriby, kozaky, bedle, kuriatka

Plávok sa naozaj netreba veľmi obávať... Existuje ich vyše sto druhov, v rôznych farebných odtieňoch. A z nich mierne jedovatých, ako som zistil, je ich asi tak zhruba možno päť... Aj to nie smrteľne jedovatých. Zrejme by spôsobili "iba" nejaké zažívacie ťažkosti... A z tých päť druhov, až na jednu (tá bola žltá), všetky boli takej sýtočervenej farby... Väčšina plávok je jedlých a tá druhá väčšina sú iba nejedlé, t.z., že sú zväčša nechutnej, štipľavej (a podobnej) chuti... No nie sú priamo zdraviu škodlivé...

Väčšina "sviatočných" hubárov môže mať skreslenú predstavu o tom, že jedlé - nejedlé huby sa môžu určiť podľa chuti, čiže ak príjemná chuť, tak huba jedlá..., alebo ak zistia, že je obhryzená inými živočíchmi (slimáky, myši..), tak si pomyslia, že je takisto jedlá... Omyl... Už som tu spomínal, že naša najjedovatejšia huba, Muchotrávka zelená, je príjemnej, a podľa slov ľudí, čo ju skonzumovali, aj lahodnej chuti.... Rovnako aj rôzne živočíchy môžu "s kľudom si pochutnávať" na jedovatých hubách a nič im to nerobí... Je to preto, lebo sú odolné voči týmto jedom. Dokonca ich zámerne konzumujú, lebo im to nejakým spôsobom pomáha...

No, ale tým so chcel naznačiť, že aj toto pravidlo má svoju výnimku... A tá sa práve dotýka spomínaných plávok... Aj odborníci tvrdia, že iba plávky možno deliť na jedlé - nejedlé podľa chuti... čiže, ak si chceme byť " stopercentne" istí o jedlosti plávky, tak ju stačí ochutnať... A ak má chuť štipľavú, alebo inak nepríjemnú, tak vieme, že ju netreba konzumovať, hoci aj tu platí výnimka, že aj niektoré "štipľavé" druhy plávok sú jedlé...

Ja osobne z plávok najviac zbieram Plávku zelenkastú, Plávku trávovozelenú a Plávku modrastú. Pečené na troche oleja sú naozaj lahodné...