Spomenul som si na spôsob stavby murovanej piecky,ktorý sme používali pred 40-50 rokmi v stabilných prístreškoch,alebo zemľankách(my sme to volali "búda"
).
Ako základ sa požívala valcová uzavierateľná plechovka od potravín,alebo farby(valec d=20-25cmx30-40cm)-do dna sa urobila diera na dymovod tak,aby sa z vyhnutého plechu dalo vytvarovať hrdlo na nasadenie vodorovnej dymovodnej rúry s kolenom na konci(dĺžka 40-50cm).
Najprv sa na podlahu urobila podesta z drevenej guľatiny(cca 80x120cm-výška10cm),na ňu sa z ílu a kameňov "vymurovala" základova doska(cca 60x100-výška 30 cm)-v tele základovej dosky sa robili výklenky(na sušenie) prekryté plochým kameňom.Na základ sa do ílového lôžka uložila(na ležato) plechovica s dymovodom(otvorom kolena hore),a obmurovala sa(aj s dymovodom) kameňmi s ílom tak,že časť plechu(boku valca) bola obnažená v rovine hornej úrovne piecky.Na tomto mieste sa varilo-ak plech prehorel,tak sa otvor prekryl rovným hrubším plechom.Po oboch stranách vstupu do kúreniska sa zamurovali háčiky z hrubšieho drôtu-tam sa zavesil kus hrubšieho plechu,ktorý slúžil ako dvierka.Do rúry kolena dymovodu trčiacej z muriva piecky sa urobil zárez,a vložila sa primitívna plechová klapka regulácie ťahu
(v zavretej polohe zúžený prierez otvoru na max.30%!),a na to sa nasadila bežná rúra dymovodu.
Ak sa podarilo zohnať,tak sa do valca kúreniska vkladal hrubý perforovaný plech(v 1/4 výšky od spodu),ako rošt.
Stavba sa nechávala schnúť aj 14 dní,potom sa opatrne prekurovalo-prípadné praskliny sa zatierali riedkym ílom.
Takto urobená piecka mala veľmi dobre akumulačné vlastnosti,a vydržala s malými opravami aj 10 rokov.Ak máte nejaké doplňujúce otázky,tak rád odpoviem...
Všetko ide,len malé deti sa musia nosiť...