Bolo chladno, tak sme sa zohriali fínskou sviecou (tento typ ohňa má mnoho názvov, no tento je asi najpoužívanejší).
Princíp fungovania: v roztvorenom hrubšom polene spravíme oheň, od ktorého sa chytá vnútro pníka a ten následne dlho horí sám bez prikladania. Je to oheň veľmi vhodný do hlbokého snehu, blata...alebo keď sa potrebujete zohriať a zároveň si niečo uvariť a nemusíte stále prikladať a riešiť záves na ešus.
Začneme tým, že upílime cca meter dlhý klát, hrubý asi ako dve dlane a pevne ho ukotvíme do zeme. Odporúčam nechať hornú stranu pekné rovnú (bude na nej stáť ešus).
Drevo pozdĺžne naštiepame na štvrtinky, no nie po celej dĺžke (max. do 3/4).
Keď je treba, pomôžeme si vyrobeným klinom.
Potom je treba zasunúť zastrúhané rozpery, ktoré budú štvrtiny dreva držať od seba. Osvedčilo sa nám nabiť ich tam zboku.
Voilá, poleno pripravené na naplnenie.
Do štrbiny striedavo krížom kladieme tenké drievka a práchno.
Zapálime - sú dva spôsoby: "sviecu" zapálime dolu (rýchlejšie sa rozhorí) alebo hore (bude dlhšie horieť, no pomalší štart). My sme zvolili variantu 1.
Už sa chytá aj samotný klát.
Kus mäkkého topoľa nám vydržal horieť bez nášho zásahu vyše hodiny (presne sme to nemerali). Je to skvelý prírodný televízor
