Práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius), po česky Troudnatec, ako už názov napovedá, má význam v oblasti založenia ohňa tým, že poskytuje práchno . V angličtine mu tiež hovoria "Horse's hoof fungus", keďže sa podobá na konské kopyto. V bushcraftovej komunite ho tiež nazývajú "False tinder fungus". Rastie prevažne na breze, buku, dube, ale aj na topoli či iných drevinách. Spôsobuje bielu hnilobu, napáda choré dreviny a urýchľuje rozklad dreva.
Môžete nájsť menšie jedince ako tento na breze:
Alebo monštrá ako bol tento, rastúci na mŕtvom topoli. Takéto sú podľa mňa najlepšie, lebo z nich môžte získať poriadnu zásobu práchna.
Porovnanie veľkosti s morou
Vnútri tejto huby sa nachádza vrstva, ktorá sa používa ako práchno k založeniu ohňa. Toto práchno sa v angličtine nazýva Amadou. Asi nieje potrebné hľadať preň slovenskú verziu. Nachádza sa vo vrchnej časti huby, pod tvrdou vrchnou kôrou. Zospodu ho ohraničuje vrstva spór. Pre lepšie pochopenie kde sa tá správna vrstva nachádza som to vyznačil na tomto obrázku:
Pri získavaní amadou treba vrchnú kôru odstrániť nožom, čo nieje jednoduché, pretože je veľmi tvrdá. Taktiež spóry treba odrezať preč až kým neostane len čisté amadou.
Iste viacerí z vás vedia, že pred vynájdením zápaliek v roku 1827 sa zapaľoval oheň tradičnou železnou ocieľkou a pazúrikom (alebo kremeňom). A práve v tomto je toto práchno také jedinečné. Patrí do veľmi malej skupiny prírodných materiálov, ktoré (po určitej úprave) dokážu zachytiť iskru z tradičnej ocieľky a pazúrika. Príprava tohto práchna vyžaduje určitý postup, ktorý by som chcel opisovať v inej téme ako návod. No princíp je taký, že treba amadou uvariť v zmesi popola a vody určitú dobu, čím dlhšie, tým lepšie. Následne ho treba nakrájať a drevenou kyjaničkou na drevenom pni naklepať ako rezeň na tenké plátky a potom už len vysušiť . Dôvodom prečo sa práchno ešte upravuje je to, že iskry z tradičnej ocieľky sú veľmi malé, nízkej teploty a uvarením v zmesi popola vlastne práchno zlepší svoje schopnosti zachytiť aj tieto malé iskry.
Amadou po zachytení iskry z nehorí plameňom akoby si to niekto mohol myslieť, ale tlie ako uhlík a neustále rastie. Preto vyžaduje aj takzvané sekundárne práchno, ktorým môže byť "hniezdo" z trávy, lístia alebo kôry do ktorého treba tlejúci uhlík vložiť a rozfúkať na plameň.
Moje repliky tradičnej ocieľky, kremeň a spracované amadou:
Modernou umelou náhradou namiesto prírodného amadou je charcloth - zuhoľnatená látka. Funguje tiež výborne.
Pri použití moderných firesteelov, ktoré vytvárajú mohutné, oveľa silnejšie iskry, nieje potrebné amadou upravovať lúhom, stačí ho len vysušiť. Najlepšie sa mi osvedčil spôsob prípravy, pri ktorom ostrím noža škriabem po kúsku práchna rovnobežne s vláknami až kým nevytvorím peknú kôpku. Takto pripravené práchno je jemné ako páperie a okamžite chytí iskru z firesteelu.
Tu môžete vidieť aké jemné je práchno amadou.
Práchnovce sa v minulosti využívali tiež na prenášanie ohňa z jedného miesta na druhé aj na pomerne dlhšie vzdialenosti. A to tak, že cez celý suchý práchnovec treba prevŕtať dieru krížom a prevliecť ňou povraz, alebo ešte lepšie ohybný, zelený prút napr. z vŕby a konce zviazať. To bude slúžiť ako rúčka. Potom ho už len stačí pripáliť na ohni aby začal tlieť a môžete sa premiestniť do nového tábora. Len pozor, aby ste po ceste nepotratili uhlíky a nespôsobili lesný požiar. No tento spôsob už dnes asi nikto využívať nebude a je len tak ako bonus.
Ďalším dobrým tipom je spôsob, ktorý som párkrát využil aj ja. Ak narazíte na veľký kus v okolí vášho tábora a neplánujete z neho vyrobiť práchno, dá sa použiť ako "predlžovač uhlíka" aby ste ráno mohli znovu rozložiť oheň bez použitia firesteelu alebo zápaliek. Stačí večer do ohňa pridať práchnovec len tak skraja aby sa chytil tlieť. Ak je dostatočne veľký, tak sa v ňom uhlík udrží až do rána, kedy ostatné uhlíky z dreva budú dávno vyhasnuté.
Pre tých ktorí obľubujú zakladanie ohňa lupou, je amadou ideálne práchno. Stačí chvíľku držať zaostrený lúč na kúsku práchna a za pár sekúnd máte tlejúci uhlík.
Ďalšou zaujímavosťou je, že práchnovec sa našiel aj pri tele ľadového muža Ötzi, vedci na základe chemických testov určili, že ho používal na zakladanie ohňa.
Edit: Pridané fotky
Takto približne vypadá kresanie ocieľkou o kremeň a zachytenie iskry práchnom.
Správne pripravené amadou, všimnite si tie veľké, tenké pláty práchna. Z nich sa pri zakladaní ohňa odtrhne menšia časť a použije.
Klasické kresanie – Odtrhnutý kúsok práchna položíte na okraj kameňa, tesne ku hrane. “Štrajchnutím” plochy ocieľky zhora nadol o ostrú hranu kremeňa vyšľahnú iskry smerom nahor. Práchno vždy orientujte čerstvo odtrhnutou hranou smerom k miestu, kde dochádza ku kontaktu ocieľky s hranou kameňa, vtedy dopadajú iskry na novovzniknuté jemné vlákna a je vyššia šanca, že sa jedna z nich zachytí. Zachytávaciu schopnosť práchna je možné zvýšiť tiež jemným našuchorením pomocou noža.
Zachytenie iskry
Takto tlie amadou, pomaly sa rozrastá a je veľmi ťažké ho vôbec uhasiť. Ide to len vodou alebo zamedzením kyslíka. Tlejúci kúsok následne vložíte do starostlivo pripraveného hniezda zo suchej trávy, suchého lyka drevín a pod. a rozfúkate na plameň.
Určite ma ešte niečo napadne, ako sa poznám tak som iste na niečo zabudol
, ak tak neskôr doplním. Dúfam, že tento článok bude niekomu užitočný, hlavne začínajúcim bushcraftérom. Ja sám som na niektoré veci prišiel vlastným experimentovaním, pretože v slovenčine je na nete o tejto téme veľmi málo informácií.Lesu zdar!
Edit 19.12.2014: Návod na prípravu práchna amadou
Nejak ma to chytilo a tak som ho narobil trocha viac tak ak ma niekto zaujem viem poslat...
