Miloslav Pletánek píše:OK jsem ti vděčný za odpověď. Já jenom chci jít ke kořenům toho jak vznikl v evropě oheň nějak ho ta generace okolo toho zmrzlého chlapíka v ledovci musela poprve s kameny udělat protože asi nepoužívali luk ani hand drill. Musí to nějak jít i s kameny zapálit bez složitého vaření. P.S. jsem rád, že hlavně díky tvým radám hand drill trochu ovládám.
Ono je ťažko posúdiť, čo používali ako prvé, či kresanie iskier, alebo oheň trením,(oheň od blesku sem nemiešam, lebo to nieje technika a teraz sa bavíme o neskorších spôsoboch) pokojne môže byť, že neskôr keď poznali obidva spôsoby, uprednostňovali kresanie kameňmi pred zakladaním ohňa trením driev, pretože šetrili energiu/kalórie.
Možno už budem zachádzať veľmi off topic ale nedá mi to nevysvetliť trochu túto problematiku.
Ja som túto oblasť bushcraftu podrobne študoval a skúmal pred pár rokmi a rád sa podelím o tieto poznatky.
Oheň sa dá zapáliť použitím len kameňov a práchna, ktoré netreba nejak špeciálne upravovať. Samozrejme s použitím pyritu namiesto ocieľky je to omnoho náročnejšie na techniku a iskry budú ešte o niečo slabšie, čo si vyžaduje to najlepšie práchno, aké sa dá zohnať.
Poznám 4 typy prírodných materiálov, ktoré zachytia iskru z kovovej ocieľky a pazúrika (alebo dvoch kameňov - pyritu a pazúrika) bez akejkoľvek inej prípravy než vysušenie.1.)
Čaga - ryšavec šikmý (Inonotus obliquus) v angličtine ho volajú
True tinder fungus. To preto, že nepotrebuje úpravu ako práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius). Stačí ho vysušiť a chytí iskru z obyčajnej ocieľky a pazúrika. Rastie na brezách hlavne v Kanade a Rusku, no vyskytuje sa aj na našom území akurát je zriedkavý. Túto hubu mám doma, poslal mi ju jeden človek z Kanady, som ohromený ako ľahúčko chytí iskru. Ak by niekto narazil v lese na zvonku čiernu hrču na breze, ktorá je vo vnútri oranžovej farby, tak to je čaga, veľmi vzácne, špičkové práchno.
2.)
Obyčajné spráchnivené drevo - Toto je naozaj podceňovené práchno a mnohokrát si ani neuvedomujeme aké je významé. Mne sa dva krát v živote podarilo nájsť ozajstné úplne spráchnivené drevo, ktoré mi chytilo iskru aj z ocieľky a kremeňa. Škoda, že som to vtedy nenahral na video ako dôkaz, ale tento rok sa o to pokúsim, nieje totiž ľahké nájsť dostatočne zvetralé spráchnivené drevo aj napriek tomu, že v lese je kopa popadaných kmeňov, nie každé spráchnivené drevo je úplne dozreté na tento účel. Musí byť také bielučké a mäkké ako špongia, samozrejme suché.
3.)
Suchá dužina z Divozelu malokvetého (Verbascum thapsus). Treba z nej odkrojiť veľmi tenký plátok. Tento zachytí iskru z ocieľky a pazúrika, no veľmi rýchlo zhorí a zhasne, treba mať pripravené niečo na rýchle prenesenie uhlíka na iný materiál, napríklad kúsoček amadou z práchnovca. Toto mám odskúšané, môžem to v najbližšej dobe dať na video, ak by bol záujem, mám pekný kus dužiny z hrubého divozelu.
4.) Rastlina
glejovka americká (Asclepias syriaca) pôvodom z ameriky, ale vyskytuje sa aj u nás - viď link v lat. názve
Zaujímavosťou je, že to správne práchno nieje to jemné páperie, ale ten obal v ktorom to páperie je, tá škrupinka po prelomení dokáže zachytiť iskru a tlieť. Následne treba pretransformovať uhlík do niečoho ako amadou a rozfúkať na plameň.
Ešte je tu huba Daldínia koncentrická (Daldinia concentrica), ktorá sa po vysušení a rozlomení dá zapáliť a tlie ako uhlík. No zatiaľ som videl len používanie pomocou moderných firesteelov, takže nemôžem posúdiť, či funguje aj pomocou obyčajnej ocieľky a pazúrika.
Ešte taká poznámka na záver. Ak by som mal zakladať oheň pomocou dvoch kameňov - pazúrika a železného pyritu, tak si zvolím ako práchno Čagu/true tinder fungus (Inonotus obliquus). To je to najlepšie práchno aké existuje, to je môj osobný názor. Dúfam, že som vám týmto nezamútil hlavy
, stretol som sa už s prípadmi, že tieto veci ľudia nestíhali vstrebať a porozumieť im. Hlavne si treba uvedomiť rozdiel v tradičnej ocieľke a modernom firesteele. S tými modernými tyčinkami sa dá zapáliť prakticky všetko, ak to človek ovláda.