Tiež patrím k fanúšikom zápaliek. Najmä na konci dňa, po namáhavom pochode horami s bágľom na chrbte je podstatné, že oheň vôbec zapálime, nie to akým spôsobom to urobíme. Iné je to keď je človek niekde na permanentnom tábore viac dní, vtedy má čas i chuť na založenie ohňa nejakým viac či menej primitívnym/klasickejším spôsobom. Som toho názoru, že zálesák by mal vo vlastnom záujme ovládať a pravidelne trénovať aj založenie ohňa trením driev ako zálohu pre prípad, že jeho bežne používaný spôsob založenia ohňa, nech je ním čokoľvek, zapaľovač, zápalky, firesteel... zlyhá. No používať modernejšie metódy len ako zálohu a ako primárny spôsob používať neustále napr. bow-drill mi príde tak trochu nepraktické. Myslíte, že keby zálesáci 18teho storočia poznali dnešné zapaľovače, že by ich nepoužívali? Alebo keby poznali moderné syntetické/páperové spacáky, že by spávali pod vlnenou dekou? Pochybujem.... Viem podľa seba, že po náročnej túre si rád večer zapálim táborák čo najjednoduchšie a najefektívnejšie. Vtedy vyťahujem z vrecka zápalky. Ich výhodu napr. pred ferocérovým kresadlom (firesteelom) vidím najmä v tom, že poskytujú priamo plameň, ktorým zapálime rovno raždie, či nastrúhané kučeravé drievka. Pred zapaľovačom ich preferujem najmä z toho dôvodu, že zapaľovače majú trochu problémy fungovať pri mínusových teplotách, aspoň z mojej skúsenosti.
Pre spestrenie príspevku pridám pár spôsobov úschovy zápaliek, ktoré som v minulosti používal. Nie všetky zaručujú úplnú vodotesnosť, no väčšina ochráni pred vzdušnou vlhkosťou, sú celkom praktické a nenáročné na výrobu/získanie. Sú to - nádobka od filmu, ktorú spomínala aj Marcela,
nábojnica do brokovnice, komerčná nádobka so zrkadielkom vo vrchnáku a mini firesteelom na spodku (vodotesná), a typická bushcraftová nádobka z brezovej kôry.
Ešte k samotným zápalkám. Kedže amerikánske "strike anywhere matches" sú ťažko k zohnatiu, používam zápalky cowboy, ktoré sa dajú kúpiť v každom dobrom armyshope. Je možné ich zapáliť takmer o všetko tvrdé a drsné, najčastejšie je to u mňa kameň alebo hlava sekery. Keďže sa môžu zapáliť nechceným škrtnutím v prípade prudkého pohybu/pádu (Takéto prípady sa naozaj stali), hlavičky zaisťujem proti pohybu napchaním kúska vaty (ktorá môže v prípade núdze poslúžiť ako práchno) alebo jemného kúska amadou. Amadou má využitie hlavne v silnom vetre. Také podmienky sú síce zriedkavé, no môžu nastať. Ak vám zápalky sfukuje vietor nech robíte čokoľvek, dá sa využiť ocieľkový princíp vzniku ohňa zo žhavého uhlíka. V tomto prípade sa vietor zmení z nepriateľa na pomocníka, treba však mať poruke suchý materiál na výrobu hniezda. Stačí priložiť hlavičku zápalky na kúsok amadou a škrtnúť (či už zápalkou alebo krabičkou/škrtadlom). Horiaca síra pripáli amadou, ktorému vietor už len napomôže v raste, nezáleží na tom že samotná zápalka zhasne. Ďalej uhlík rozfúkame za pomoci suchej trávy, lístia či iného materiálu, akoby sme zakladali oheň ocieľkou a pazúrikom atď atď.
Pre prípady, kedy je vonku vlhko a kamene o ktoré rád škrtám sú mokré, prípadne sa nachádzam v teréne kde niet väčšieho kameňa, som si na spodok nádobky (v prípade tej komerčnej nádobky na vrchnák) prilepil kvalitný šmirgeľ.
Spôsobov zakladania ohňa je strašne veľa a veľmi rád používam najmä tie prírodné trecie (Hand drill a Bow drill). Zápalky však budú mať u mňa vždy svoje miesto, najmä pre svoju jednoduchosť, efektivitu a minimum potrebného náradia na to aby som si zapálil táborák. Sorry ak som miestami odbočil mimo topic, no možno si z toho niekto niečo odnesie.
--EDIT-- 3.8.2014, 22:31 --
) ide hlavne o to ze ani viem zalozit bezpecny a ucelovy ohen . Zapalky su proste klasika , umna osobne maju vacsiu ,,hodnotu" ako kresadlo su proste klasicke 
