V tomto článku by som chcel rozobrať základné spôsoby zakladania ohňa plus nejaká tá teória o tom, ako vlastne taký oheň v prírode funguje.
Dotyk, Vzduch, Dostatok paliva = DVD = pomôcka pre zapamätanie si správneho fungovania ohňa.
DOTYK: aby oheň poriadne horel a mohol sa šíriť, jednotlivé kúsky dreva sa musia vzájomne dotýkať. Preto je pred prvým škrtnutím zápalky vhodné naukladanú hraničku dreva jemne stlačiť rukou, aby sa chrastie lepšie dotýkalo.
Taktiež je rozumné klásť drevo na horiaci oheň tak, aby sa vzájomne dotýkalo – tento spôsob poskytne lepší plameň, nehrozí náhle zhasnutie...
VZDUCH: oheň je po chemickej stránke oxidácia a už malé dieťa vie, že oheň bez kyslíka nehorí. A pokiaľ zrovna nenosíme v batohu fľašu s tekutým kyslíkom, oheň si kyslík berie zo vzduchu. Preto musí byť medzi jednotlivými kúskami dreva dostatok priestoru, aby mal oheň dobrý prísun vzduchu. Pokiaľ nám oheň hasne, nechce horieť alebo máme len uhlíky a na nich ležiace hrubšie palivo, treba dodať zvýšený prísun vzduchu. Ako na to?
Zašpiníme si kolená, kľakneme si k ohňu a pomaly, razantne fúkneme do ohňa. Fúkame podobne ako keď sa hrá na fľaši – jemne, postupne „pridávame“ a lepšie je fúkať dlho a jemnejšie ako krátko a prisilno. Nechceme oheň sfúknuť, ale rozžhaviť uhlíky a dodať ohňu kyslík.
DOSTATOK paliva – z troch tenučkých paličiek veľkosti zápaliek nespravíme zálesácku vatru. Oheň potrebuje palivo = drevo. Pokiaľ nebudeme dostatočne prikladať, oheň nám po chvíli vyhasne. Nie je dobré dať spočiatku hrubé kúsky. Lepšie je chvíľu udržiavať veľký plameň a spaľovať tenšie konáre (hrúbka medzi jedným a dvoma prstami). Takto vznikne stabilné žhavé jadro ohňa, ktoré nám len tak ľahko nevyhasne.
Kritických je prvých 5 minút horenia od škrtnutia zápalkou. Netreba to s prikladaním preháňať, aby sme oheň nezadusili – ešte raz si prečítajme odsek o VZDUCHU!
Základná metóda zakladania ohňa:
Nájdeme kúsok zeme kde chceme oheň zapáliť. Ten vyčistíme od ihličia, listov, trávy... až na samotnú holú zem. Nie je nutné obkladať budúce dočasné ohnisko kameňmi (to je vhodné pre dlhodobé a trvalé ohnisko a my predsa po sebe nechceme zanechať žiadnu stopu – hŕba opálených kameňov je viac než veľká stopa našej prítomnosti!).
Naukladáme hrubšie (cca 2prsty) konáre na zem jeden vedľa druhého tak, aby vytvorili útvar podobný štvorcu. Nazberáme si tenučké drievka (hrúbka ako zápalka), tenké triesky (tenšie než prst), triesky (hrúbka ako prst) a palivo (hrúbka ako dva prsty a viac).
Tenučké drievka – najčastejšie sú použiteľné úplné konce suchých konárov. Ak je to možné, je lepšie zo stromu ulomiť suchý konár, ako brať tento typ dreva zo zeme – bude obsahovať pôdnu vlhkosť. Ak nájdeme v okolí suchý ihličnan, ideálne sú hoblinky ihličnatého dreva alebo mŕtve ihličie (hnedé).
Tenké triesky – tenké konce suchých konárov, kríkov. Opäť, nie je dobré brať haluze zo zeme a pokiaľ môžeme, preferujeme ihličnaté drevo.
Triesky – Tu už môžeme použiť suché drevo zo zeme a preferujeme listnaté dreviny. Samozrejme, pokiaľ sme v smrekovom lese, nepôjdeme kvôli tomu do susednej hory!
Palivo – Na naše bushcrafterské potreby stačí hlavné palivo hrúbky dva až tri prsty. Hrubšie kúsky (ako ruka) použijeme na udržiavanie ohňa na noc (ak sa v noci bojíme komárov, lesnej stráže, diviakov, poľovníkov...)
Nazbierané rôzne hrúbky dreva si uložíme v hromádkach na niečo suché (celta, stôl, kamarátov chrbát...).
Na pripravený štvorec z dreva položíme trúd (papier, brezová kôra, vata...), aspoň dve hrste tenučkých drievok a hrsť tenkých triesok. Trúd zapálime. Po tom, ako začujeme pukanie dreva, priložíme opatrne za hrsť triesok a potom už ako sa oheň rozhorí priložíme zvyšok triesok a následne hlavné palivo.
Je vysoko efektné spraviť veľkú vatru, no my sme buschcrafteri a nie nejakí obyčajní turisti. Preto oheň robíme len tak veľký, ako je aktuálne potrebné. Pamätajme si, že malý oheň sa dá ľahko zväčšiť na väčší, no veľký oheň zmenšiť na malý ide obtiažne.
Ako podpáliť trúd:
Zápalka 1
Najpoužívanejší spôsob nováčikmi v prírode. Vytiahneme z vrecka krabičku zápaliek, škrtneme zápalkou a po jej rozhorení ju priložíme k trúdu.
Zápalka 2
Trochu vylepšený predošlý spôsob. Zápalkou zapálime obyčajnú kuchynskú gumičku alebo kúsok duše od bicykla. Táto verzia je obzvlášť vhodná do vlhkých podmienok.
Firesteel
Postup pre mierne pokročilých. Táto tyčinka vraj pochádza zo Švédska, no pre naše potreby je to nepodstatné. Škrtacím pohybom chrbta noža alebo ostrou časťou priloženej ocieľky prejdeme po tej čiernej tyčinke. Tým vyprodukujeme iskry, ktoré sa snažíme zachytiť do trúdu. Je vhodné zapichnúť firesteel do trúdu (vata) a škrtať nožom/ocieľkou – nehýbať samotným firesteelom. Takto sa všetky iskry zachytia v trúde a oheň sa zapáli jedna radosť.
Základné typy ohňa:
(obrázky nájdeme v každej lepšej zálesáckej príručke)
Pyramída – drevo ukladáme na oheň viac menej vertikálne. Tento typ poskytuje najväčší plameň a má vysokú spotrebu paliva
Pagoda – spaľovaný materiál ukladáme nasledovne: vo vzdialenosti 2 päste od seba položíme najhrubšie kúsky dreva. Na ich konce kolmo položíme o čosi kratšie a tenšie kúsky. Priestor vo vnútri „pagody“ vypĺňame tenkými drievkami, brezovou kôrou, suchým ihličím... Tento typ ohňa je vhodný na spoločenské podujatia, večerné posedenie pri ohni, na varenie a podobne.
Hviezda – Najprv niektorým z predošlých typov ohňa spravíme veľa uhlíkov. Na tie potom naukladáme hrubé drevá do tvaru hviezdy (bicyklového kolesa). Tento oheň má minimálnu spotrebu dreva a veľkosť plameňa regulujeme prisúvaním/odďaľovaním driev od seba. Tiež je dobrý na varenie alebo na večerný oheň.
Po tom, ako už oheň nepotrebujeme a chceme z "fleku" odísť, MUSÍME spraviť nasledovné: vyliať na oheň veľa vody (a iných nehorľavých tekutín). Potom sa VLASTNOU RUKOU (prípadne rukou ochotného kamaráta) presvedčíme, že je všetok popol úplne studený a mokrý. Ten následne porozhadzujeme po okolí, miesto po ohni zamaskujeme do stavu, v akom sme ho našli a až potom môžme odísť. Toto nerobíme pre nejaké pochybné skautské poučky, ale z úcty k prírode, ktorá sa stará o nás a je fér, postarať sa aj o ňu a úplne zamedziť možnosti lesného požiaru.
Dúfam, že vám bol tento článok v niečom prínosom. Verím, že začiatočníci v ňom našli poučenie a tipy/triky a aj starí mazáci si zopakovali to, čo je pre každého bushcraftera najprirodzenejšie - zapáliť oheň.