Stromy časť 3. Dub

[Rolf]

Rád by som vytvoril ďalšiu časť o stromoch, konkrétne o dube, ktorý patrí medzi moje najobľúbenejšie stromy...


Dub pozná snáď každý vďaka jeho špecifickému tvaru listov. Pre niektoré národy bol odpradávna v mytológii považovaný za posvätný strom. Uctievali ho Kelti, Slovania, Germáni... Predstavoval symbol dlhovekosti, sily... Dub sa môže dožiť 500 až 1000 rokov. V dávnoveku vraj proroci zaspávali v tieni dubov, aby sa im snívali magické sny, ktoré predpovedali budúcnosť.

Určite už mnohí počuli o druidoch z keltskej mytológie, o imelu, ktoré stínali z dubov zlatými srpmi. Dokonca aj slovo druid je vraj odvodené zo slov „dru-vid“-“ten, čo pozná duby“, alebo „Duir“-“muži z duba“...

Spomínané národy uctievali, tkz. posvätné dubové háje. Slovania ich zasväcovali bohovi blesku, hromu, búrky, ochrancovi pred zlým a symbolu spravodlivosti Perúnovi. Práve Perúna symbolizuje v prírode dub, považovaný za najsilnejší zo všetkých stromov a aj vďaka tomu, že do dubov udrie najviac bleskov.

Je niekoľko druhov duba. Na Slovensku je snáď najrozšírenejší Dub letný (Quercus robur) a Dub zimný (Quercus petraea) Dub letný pôsobí majestátnejšie, má rozložitejšiu korunu a vlnovitý tvar konárov, listy akoby boli bez stopiek a vyrastali priamo z dreva, žalude rastú na dlhých stopkách, väčšinou po dva.

Listy Duba letného...

Na jar som do dvoch kvetináčov vložil žalude a už "vykvitli" mladé výhonky Duba letného... Budem ich pestovať ako "kvety"...

Dub zimný pôsobí pravidelnejšie, štíhlejšie, s pravidelnou korunou, listy vyrastajú na dlhších stopkách a žalude akoby boli bez stopiek. Vraj sa preto nazýva zimný, lebo listy mu zostávajú na konároch dlho do zimy. Väčšie množstvo dubov pospolu vytvára dubové lesy-dúbravy.

Listy Duba zimného.

Pre porovnanie: vľavo list D. letného, vpravo D. zimného...

Na našom území sa môže človek stretnúť aj s Dubom červeným (Quercus rubra).Nie je to náš pôvodný strom. Pochádza z východnej polovice Severnej Ameriky a u nás sa začal vysádzať v parkoch ako okrasný strom, asi vďaka nádhernému červenému sfarbeniu listov na jeseň. No neskôr bol rozšírený a v súčastnosti sa dá nezriedka stretnúť aj na niektorých miestach v lesoch. Ja som naň narazil pri vodnej nádrži v blízkosti môjho bydliska, kde už vytvoril i menší les. Drevo má upotrebiteľné zhruba podobne ako naše duby.

Ťažké a tvrdé drevo (obsahuje vysoké množstvo trieslovín) sa odjakživa používalo hlavne v stavebníctve a zvlášť vo vodnom stavebníctve. Stavali sa z neho lode, mosty a robia sa z neho sudy pre kvalitné vína a destiláty. U nás ľudia dávajú do destilátov z vína dubové triesky, ktoré farbia tento destilát do hneda(koňak). Voda dodáva tomuto drevu špecifické vlastnosti, ktoré ho robia výnimočným. Vo vode vydrží až do 800 rokov. Raz som pozeral nejaký dokument, v ktorom sa uvádzalo, ako našli vikingskú loď, vyrobenú z dubového dreva, ktorá ležala na dne možno okolo 1000 rokov a bola ešte pomerne kvalitne zachovaná. V kontakte so zemou vydrží bez impregnácie 40-120 rokov. Môj dedo vždy vravel o dubovom dreve, že to je ako železo. Drevo je vysoko cenené aj v nábytkárstve.

Dubové drevo patrí medzi najlepšie palivové drevá. Má podobné vlastnosti ako buk.

Z dubového dreva sú dobré násady do sekier... Iba trochu ťažšie...

Na duboch zvykne parazitovať Imelovec, z ktorého sa niekedy robil lep na chytanie vtákov.

Žlté bobuľky Imelovca, parazitujucého na dube.

Zo žaluďov sa kedysi robila múka a pražila káva.

Dub zohráva významnú úlohu aj v liečiteľstve. Hlavne kôra (mladá, nie zvrásnená). Kôra je vraj kvalitnejšia z Duba zimného. Odvar z kôry osoží pri chronických zápaloch sliznice tráviaceho traktu a hnačke. Ďalej ako obklady a do kúpeľov pri nadmernom potení, omrzlinách, hemoroidoch, kŕčových žilách, zle hojacich ranách, paradentóze, popáleninách a „vnútorne“ pri otravách hubami a mäsom...

Dubové ratolesti so žaluďmi odjakživa slúžili aj ako obľúbený „námet“ pre rôzne ozdoby, ornamenty a rytiny (vo vojenstve: ozdoby uniforiem, hlavne v minulosti, v poľovníctve: rôzne ozdoby a gravírovanie na zbraniach a iných súčastiach výstroje...)

Kto vie ďalšie skutočnosti o tomto strome, budem rád, samozrejme, ak doplní...

[Natti94]

Pokiaľ ide o tento jedinečný a majestátny strom, mňa osobne na ňom vždy upúta jedna vec. Pôsobí na mňa dosť dekoratívne,takže v prípade takéhoto "nálezu" putuje do mojich vreciek

Ide o dubienku-guľovitý útvar spôsobený cudzopasným hmyzom-hrčiarkou listovou,ktorá v máji až júni nakladie vajíčka na listy. Tieto vajíčka listy "dráždia" a tak dub vytvorí akýsi prírodný "obal" na "svojho" škodcu. Keď je dubienka deravá,hrčiarka už v nej nie je.

Zaujímavosť: Z dubienok a zo žaluďov sa kedysi vyrábal atrament.

Význam v pranostike: Dubienka sa nosila podobne ako aj dubové listy či halúzky ako ochranný predmet pred bleskom.


Dovolím si ešte dodatočne k príspevku od Willyho pripojiť link k výrobe atramentu z dubienok:

http://www.youtube.com/watch?v=2twq1Y-kY9Y

[Willy]

... Ide o dubienku-guľovitý útvar spôsobený cudzopasným hmyzom-hrčiarkou listovou, ktorá v máji až júni nakladie vajíčka na listy. Tieto vajíčka listy "dráždia" a tak dub vytvorí akýsi prírodný "obal" na "svojho" škodcu. Keď je dubienka deravá,hrčiarka už v nej nie je.
Zaujímavosť: Z dubienok a zo žaluďov sa kedysi vyrábal atrament.

Obrázek duběnky z cs.wikipedia.org

Kdyby někoho zajímal postup výroby starého inkoustu - atramentu, koukněte se zde:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Dub%C4%9Bn ... BD_inkoust


Pozor! Dub přitahuje blesky mnohem častěji než jiné stromy. Staří Slované dubu dokonce říkali Perunův strom (Perun byl slovanským bohem bouře, hromu a blesku). To, že duby jsou při bouřce nejohroženější, potvrzují i statistiky. Na internetu jsem někde četl, že ze 100 úderů blesku jich 54 připadá na duby, 24 na topoly, 10 na jedle, 6 na borovice, 3 na buky, 2 na lípy a 1 na akáty. A proč právě duby? Mají hodně rozvětvený kořenový systém, který proniká hluboko do země a zasahuje až do spodních vod.
Já bych se přespání pod duby v období letních bouřek asi raději vyhnul .

Další využití dubu a jeho dřeva
V jižních Čechách se velmi často vysazovaly duby na hrázích rybníků. Dub přispěje svým dobrým kořenovým systémem k téměř dokonalému zpevnění hráze.

Z výrobků z dubového dřeva bych připomenul pražce, parkety, mlýnská kola a náhony. Dále pak schody, dýhy a luxusní nábytek.
Jen pro zajímavost - tvrdí se, že když se Rožmberkům (jihočeská šlechta) narodila dcerka, nařídili kácet velké duby a jejich kmeny se pak nechaly ležet ve vodě. Když šla dcera k biřmování, vytáhlo se vyplavené dřevo na břeh, pořezalo se a dalo sušit. Dřevo se při vysychání prý díky dlouhému pobytu ve vodě méně kroutilo a tolik nepraskalo. A když se dcera chystala vdávat, začal se z naprosto vyzrálého dubového řeziva vyrábět nový nábytek pro její svatební výbavu .

Ještě k vlastnostem dubového dřeva – není vhodné k výrobě například prkének na maso, protože obsahuje spoustu tříslovin a u zpracovávaných potravin pak může způsobit hořknutí nebo jinou pachuť .
Také se stává, že takové prkénko rádo zčerná, to je vidět i na rukách, když s dubovým dřevem pracujete trochu déle.

Jinak jsem si všiml, že zrovna u nože "Woodlore" je dub dosti oblíben, jako materiál na střenky.

S pomocí dubových hoblin se dlouho vyráběl potravinářský ocet. Například ve Znojmě se tak vyrábí dodnes.
Kvasný proces trvá čtyři až pět dnů. V dubových kádích zvaných ocetnice jsou vloženy dubové hobliny, na kterých jsou octové bakterie. Skrz hobliny protéká jemný líh a ten se postupně přetváří na ocet.
Jen pro zajímavost, až budete někdy opracovávat dubové dřevo, čichněte si k čerstvě ořezanému dřevu nebo k rukám a ucítíte vůni, která se velmi podobná vůni běžného 8% octa.

Toho, že duby obsahují v kůře velké množství tříslovin se využívalo ještě před zavedením chemických prostředků v koželužství. Nejlépe k tomu posloužil obzvláště vysoký obsah třísla v kůře mladých dubů. Z nich se hned po pokácení speciálními noži oloupala kůra. Sloupnutá kůra se pak musela po určitou dobu sušit, než byla dopravena do stoup nebo mlýnů a odtamtud už do koželužen. Velká poptávka po tříslu zapříčinila určitou formu pěstování a těžby dubů. Intervaly mýcením dubových lesů v blízkosti některých vesnic se zkracovaly a vznikaly tak jakési tříselné dubové plantáže.

Kůry z mladých větví dubu se dá velmi dobře využít i k barvení látky nebo vlny. Různé odstíny hnědé jsou celkem syté a dobře na vlně či látce drží.

[macmatej]

V staroslovanských národoch chodili ľudia meditovať a rozjímať do mladej dubiny, taký človek sa potom nazýval zadubený (dnes už skôr hanlivo tiež zadubenec).

Z bútľavých bukov alebo hnilých dubov (kadlubov) sa vyrábali bubny nazývané dob. Dub do ktorého udrel blesk sa nazýval perúnovo drevo.

[Natti94]

K spomínaným druhom dubov-D.letnému,D.zimnému a D.červenému patrí aj ich ďalší príbuzný a síce
Dub cerový /Quercus cerrus/.


Moja včerajšia skorá ranná výprava za ním sa začala "slniečkovo"

Dub cerový /nazývame ho aj cer/,má bohaté zastúpenie na území CHKO Cerovej vrchoviny-území starých sopiek a hradov.

Cer je cca 35m vysoký listnatý strom,vzrastom ako Dub letný.

V spoločnosti cerových "drobcov"...

Cer má pevné,pružné a trvanlivé drevo,ktoré je síce možné opracovávať,ale zle sa impregnuje a morí.
Pri sušení sa v ňom často tvoria trhliny."Vďaka" jeho ťažkému opracovaniu sa využíva na stavby pomocných a podporných
konštrukcií,železničných podvalov atď.
Taktiež sa používa na výrobu buničiny a papiera.

Ako nechránené a neimpregnované drevo vydrží 40-120 rokov.Pod vodou je to 300-800 rokov a vždy suché drevo
600-1000 rokov.

"Pózujúci" Byľomor cerový a čiašky porastené drevnatejúcimi šupinami...

A pár rastliniek sa mi minulý rok "prepašovalo" v zemine pre borievky...zatiaľ ich nechám tváriť sa,že tam nie sú

[Rolf]

Pri túlaní sa za hubami, som prechádzal cez húštinami obkolesenú lúku pri lese, ktorá kedysi bola kosená a udržiavaná, ale v niekoľkých posledných rokoch ostala, bohužiaľ, neudržiavaná, preto už z podstatnej časti zarástla rôznymi drevinami... Rovnako sa na nej uchytil aj porast duba letného aj zimného... A práve, keď som prechádzal popri dubovom poraste, tak som si všimol, najprv iba na jednom liste, zvláštne guľky... Boli to diela už tu spomínanej Hrčiarky listovej (dubovej), čiže známe "dubienky"...

Dosť som sa im potešil, nakoľko doteraz som ešte na ne nemal šťastie... Aspoň si nespomínam... Sú to naozaj pekné farebné guľôčky, hmýriace rôznymi odtieňmi farieb zelenej, žltej a červenkastej... Poprezeral som tie dubové "húštiny" a naozaj ich našiel pomerne dosť... Boli rôzných veľkostí, od úplne malých až po väčšie hálky... Zopár som si zobral domov ako "ozdobnú zaujímavosť"...

Keď som doma zo zvedavosti dve hálky rozrezal, bol som prekvapený "kyslosťou" dužiny, nakoľko môj opinel neskutočne zčernal v priebehu pár sekúnd... V prostriedku hálky sa nachádzala biela larva hrčiarky...

Pre názornosť pridávam aj nejaké fotky týchto pekných prírodných úkazov.

Asi dve dubienky som našiel na zemi pod stromami...

Ako je vidieť, hálky vyrastajú na spodnej strane listov.

Na tomto liste ich rastie naraz päť, hoci jedna "zaniká"...

Vyzerajú ako malé "vianočné gule na stromčeku"...

[Waldläufer]

Jedny z najstarsich dubov Europy, zvane "Ivenacker Eichen" - Ivenacke Duby, stoja v Nemecku v prednom Pomoransku. Su to duby letne. Vek najstarsieho z nich, zvaneho "Uralteiche", je odhadovany na okolo 1000 rokov, dalsie maju medzi 500-800 rokov. Uralteiche ma priemer kmena okolo 3.5m, obvod okolo 11m, a vysku 35.5m - je to najvacsi dub Europy. Ivenacka dubina vznikla v stredoveku tym, ze sluzila na krmenie prasiat. Dnes sa v tej dubine pasu chorvatske Turopolje prasce. Prasce krmene zaludmi maju vraj vyborne maso .