Dub pozná snáď každý vďaka jeho špecifickému tvaru listov. Pre niektoré národy bol odpradávna v mytológii považovaný za posvätný strom. Uctievali ho Kelti, Slovania, Germáni... Predstavoval symbol dlhovekosti, sily... Dub sa môže dožiť 500 až 1000 rokov. V dávnoveku vraj proroci zaspávali v tieni dubov, aby sa im snívali magické sny, ktoré predpovedali budúcnosť.
Určite už mnohí počuli o druidoch z keltskej mytológie, o imelu, ktoré stínali z dubov zlatými srpmi. Dokonca aj slovo druid je vraj odvodené zo slov „dru-vid“-“ten, čo pozná duby“, alebo „Duir“-“muži z duba“...
Spomínané národy uctievali, tkz. posvätné dubové háje. Slovania ich zasväcovali bohovi blesku, hromu, búrky, ochrancovi pred zlým a symbolu spravodlivosti Perúnovi. Práve Perúna symbolizuje v prírode dub, považovaný za najsilnejší zo všetkých stromov a aj vďaka tomu, že do dubov udrie najviac bleskov.
Je niekoľko druhov duba. Na Slovensku je snáď najrozšírenejší Dub letný (Quercus robur) a Dub zimný (Quercus petraea) Dub letný pôsobí majestátnejšie, má rozložitejšiu korunu a vlnovitý tvar konárov, listy akoby boli bez stopiek a vyrastali priamo z dreva, žalude rastú na dlhých stopkách, väčšinou po dva.
Listy Duba letného...
Na jar som do dvoch kvetináčov vložil žalude a už "vykvitli" mladé výhonky Duba letného... Budem ich pestovať ako "kvety"...

Dub zimný pôsobí pravidelnejšie, štíhlejšie, s pravidelnou korunou, listy vyrastajú na dlhších stopkách a žalude akoby boli bez stopiek. Vraj sa preto nazýva zimný, lebo listy mu zostávajú na konároch dlho do zimy. Väčšie množstvo dubov pospolu vytvára dubové lesy-dúbravy.
Listy Duba zimného.
Pre porovnanie: vľavo list D. letného, vpravo D. zimného...
Na našom území sa môže človek stretnúť aj s Dubom červeným (Quercus rubra).Nie je to náš pôvodný strom. Pochádza z východnej polovice Severnej Ameriky a u nás sa začal vysádzať v parkoch ako okrasný strom, asi vďaka nádhernému červenému sfarbeniu listov na jeseň. No neskôr bol rozšírený a v súčastnosti sa dá nezriedka stretnúť aj na niektorých miestach v lesoch. Ja som naň narazil pri vodnej nádrži v blízkosti môjho bydliska, kde už vytvoril i menší les. Drevo má upotrebiteľné zhruba podobne ako naše duby.
Ťažké a tvrdé drevo (obsahuje vysoké množstvo trieslovín) sa odjakživa používalo hlavne v stavebníctve a zvlášť vo vodnom stavebníctve. Stavali sa z neho lode, mosty a robia sa z neho sudy pre kvalitné vína a destiláty. U nás ľudia dávajú do destilátov z vína dubové triesky, ktoré farbia tento destilát do hneda(koňak). Voda dodáva tomuto drevu špecifické vlastnosti, ktoré ho robia výnimočným. Vo vode vydrží až do 800 rokov. Raz som pozeral nejaký dokument, v ktorom sa uvádzalo, ako našli vikingskú loď, vyrobenú z dubového dreva, ktorá ležala na dne možno okolo 1000 rokov a bola ešte pomerne kvalitne zachovaná. V kontakte so zemou vydrží bez impregnácie 40-120 rokov. Môj dedo vždy vravel o dubovom dreve, že to je ako železo. Drevo je vysoko cenené aj v nábytkárstve.
Dubové drevo patrí medzi najlepšie palivové drevá. Má podobné vlastnosti ako buk.
Z dubového dreva sú dobré násady do sekier... Iba trochu ťažšie...
Na duboch zvykne parazitovať Imelovec, z ktorého sa niekedy robil lep na chytanie vtákov.
Žlté bobuľky Imelovca, parazitujucého na dube.
Zo žaluďov sa kedysi robila múka a pražila káva.
Dub zohráva významnú úlohu aj v liečiteľstve. Hlavne kôra (mladá, nie zvrásnená). Kôra je vraj kvalitnejšia z Duba zimného. Odvar z kôry osoží pri chronických zápaloch sliznice tráviaceho traktu a hnačke. Ďalej ako obklady a do kúpeľov pri nadmernom potení, omrzlinách, hemoroidoch, kŕčových žilách, zle hojacich ranách, paradentóze, popáleninách a „vnútorne“ pri otravách hubami a mäsom...
Dubové ratolesti so žaluďmi odjakživa slúžili aj ako obľúbený „námet“ pre rôzne ozdoby, ornamenty a rytiny (vo vojenstve: ozdoby uniforiem, hlavne v minulosti, v poľovníctve: rôzne ozdoby a gravírovanie na zbraniach a iných súčastiach výstroje...)
Kto vie ďalšie skutočnosti o tomto strome, budem rád, samozrejme, ak doplní...
