Už sme správne namotivovaní Gryllujúcim Medveďom, prípadne ikonou ako je Ray Mears? Už máme dosť pohodlnej teplej postele doma v paneláku a chceme si dokázať, že sme dostatočne tvrdí chlapi ako je Chuck Norris (v prípade dievčat - tvrdé amazonky)?
Čo budeme potrebovať:
niečo, čo nás bude tepelne izolovať od zeme a zabezpečí príjemné ležanie - pri spaní v prírode je dôležitejšie mať izoláciu pod sebou, než nad sebou (na rozdiel od vyhriateho bytu).
Typicky to bude karimatka - vrelo doporučujem o hrúbke aspoň 8mm, zabudnite na alumatku, ktorá je vyložený hazard. Ak chceme byť naozaj tvrdí a zadok si utierať brúsnym papierom, tak si pod seba naskladáme vrstvu (tak na jednu-2 päste) suchých vetvičiek, ktoré potom zakryjeme vrstvou ihličia/listov... Táto varianta nie je vhodná ak chceme používať stan. No tvrdí chlapi stan nepoužívajú.
Pre totálnych fajnšmekrov sú tu samonafukovačky, asi najznámejší výrobca je Thermarest. Ich cena sa pohybuje okolo 70eur. V porovnaní s karimatkou zaberú zhruba rovnaký priestor, no sú ťažšie a ak ich v prírode prepichnete, bez opravnej sady ráno spíte len na tenkej vrstve stlačeného molitanu. Sú vhodné najmä pre ľudí s boľavým chrbtom, matky s deťmi a celkovo pre ľudí, ktorých v MHD púšťame sadnúť.
Teraz potrebujeme niečo, čo nám bude celú noc poskytovať tepelnú izoláciu od okolia ako takého. Bežne to bude spacák. Pre smrteľníka s bežným príjmom bude najvýhodnejšie kúpiť spacák trojsezónny, vyrobený z dutých vlákien. Nebavíme sa tu o spacákoch z Tesca, Lidlu alebo Exišportu - tie sú vhodné na spanie v lete na záhrade, prípadne ako núdzová perina pre nečakanú návštevu. Cena spacáku, použiteľného v prírode, začína na cca 70eur (samozrejme je výhodnejšie kupovať spacák vo výpredaji). Taký spacák má komfort niekde okolo nuly, resp. okolo -5°C čo postačuje pre spanie vonku na jar a v jeseni. Hodnota "extrém" nie je zaujímavá, lebo označuje teplotu, pri ktorej nám v ňom bude krutá zima, no naše životné funkcie ostanú zachované, teda neumrzneme. Cez leto nie je problém spacák rozopnúť a tým zabrániť uvareniu svojej telesnej schránky počas spánku. Značky, ktoré vyrábajú spacáky, kde cena je dobre vyvážená poskytnutou kvalitou sú napríklad Husky, Prima, Kondor (ten je trocha drahší) a ďalší.
Prečo neodporúčam kupovať zvlášť letný a zimný spacák? Pokiaľ sa chystáme na našu prvú noc v lese, bolo by vhodné spraviť si ju čo najpríjemnejšou. Trojsezónny spacák poskytuje dostatočný tepelný komfort pre spanie vonku, pričom nezaberá toľko miesta ako hrubý zimný spacák.
Teploty počas letných nocí, najmä v auguste, môžu vplyvom vetra a vlhkosti klesnúť aj na 10°C. Pre porovnanie, toľko by zhruba malo mať vychladené pivo. A letný spacák by nám bol zúfalo málo - je síce malý a spratný a skoro nič neváži, no nie je rozumné stráviť svoju prvú noc v lese s cvakajúcimi zubami a myšlienkou na teplú vyhriatu posteľ.
Prečo odporúčam spacák s umelých vlákien a nie z peria? Výhody peria sú nasledovné: spacák je ľahčí, dá sa zbaliť na zhruba polovičný objem oproti spacáku z dutých vlákien. A to je tak zhruba všetko. Cenový rozdiel je zhruba 50-100%. A hlavná nevýhoda peria - pokiaľ spacák navlhne (rosa, dážď, cikajúci pes, srnka, kamarát...), tak nehreje! A to je riadna nevýhoda. Už som musel na tábore svoj spacák požičiavať, keď dieťa mne zverené spalo v ultramodernom perovom spacáku, ktorý mu od rosy navlhol a zobudilo ma, že je mu hrozná zima.
Skladovanie spacáku je vec, ktorú množstvo nováčikov robí zle. Spacák sa skladuje ako perina - v perinári, posteli a podobne. Určite ho nesmieme nechávať v transportnom obale (to tmavé puzro z tenkej látky, v ktorom sme ho kúpili). Ten sa používa len keď ideme do prírody. Doma máme spacák uložený tak, aby bol čo najmenej stlačený. Toto je veľmi dôležité, lebo inak dochádza k strate jeho izolačných vlastností - spacák sa už nebude vedieť tak "nafúknuť."
Takže, už máme niečo, čo by nás izolovalo od zeme, aj spacák, ktorý nás izoluje od okolia (spacák NEHREJE, priestor v ňom si človek vykuruje sám). Teraz by to chcelo nejakú fintu, aby nám počas noci nekvapkalo na hlavu. Bežne sa za tým účelom používa stan alebo celta. Najprv si v krátkosti rozoberme stan:
Mnohým ľuďom poskytuje akúsi predstavu bezpečia, lebo sa cítia izolovaní od "nebezpečnej divočiny." Okrem tejto psychologickej barličky stan zabezpečuje skvelú ochranu pred živlami ako sú voda a vietor. Stan vhodný pre naše potreby kúpime v cenovej relácii 100eur a viac. Základné charakteristiky, na ktoré sa pri kúpe pozeráme, sú:
-či je stan dvojplášťový. Ak nie, ani sa oň ďalej nezaujímame. Stan musí mať vonkajší plášť a vnútorné tropiko.
-výška vodného stĺpca, ktorý je plášť (strecha) a podlážka (podlaha) schopná zniesť. U strechy by sa vodný stĺpec mal pohybovať od cca 4000mm a pri podlahe od cca 10 000mm.
-ventilovateľnosť. Dobrý stan má vetracie okienka, prekryté sieťkou proti hmyzu, ktoré nám zabezpečia, že sa v ňom počas horúceho leta neupečieme zaživa.
Medzi nevýhody stanu by som uviedol fakt, že si vôbec neužijeme krásu zaspávania pod hviezdami a sme celkom izolovaní od okolia a tým sme ochudobnení o krásy nočného života v lese. Mnohí ľudia sa nočného lesa boja, čo je veľká škoda. Základom je uvedomiť si, že to najhrôzostrašnejšie, čo v tom lese je, sme my sami.
Druhá varianta je viacej zálesácka - spanie pod celtou. Je to štvorec, prípadne obdĺžnik s rozmermi cca 3x2m (prípadne viac), vyrobený z pevného igelitu alebo podobnej látky. Mnoho ľudí (mňa nevyjímajúc) používa celty z armádnych výpredajov. Sú maskované, majú po obvode aj cez stred našité množstvo úchytov a sú vyrobené z netrhavého materiálu. Iná možnosť je skočiť do Hornbachu, Obi, Baumaxu... a kúpiť autoplachtu - plachta zväčša zelenej farby, z okami po okrajoch. Jej najväčšia nevýhoda je absencia ôk/úchytov cez stred.
Použitie celty je podobné starým stanom typu A (dnes sa už prakticky nepoužívajú a nepredávajú) - zo stromu na strom napneme špagát, cez ktorý prehodíme našu celtu a spravíme z nej prístrešok v tvare písmena obráteného V. Ak má naša celta úchyty v strede, špagát prestrčíme najprv nimi - výrazne to pomôže vypnutiu celty. Konce plachty zakolíkujeme k zemi kameňmi, kolíkmi vyrobenými na mieste z dreva alebo kúpenými hliníkovými kolíkmi z outdoorshopu.
Celkový postup
V lese nájdeme pekný kúsok zeme. Podľa možností by mal byť čo najviac rovný, bez kameňov a vyčnievajúcich koreňov. Pozrieme sa nahor a hľadáme možné suché konáre, ktoré by nám v noci mohli spadnúť na hlavu (tento krok je veľmi dôležitý). Miesto by malo mať nablízku dostatok dreva na pálenie (ak chceme robiť oheň a to vo väčšine prípadov chceme
), zdroj pitnej vody by mal byť taktiež v rozumnej blízikosti (ak si nenesieme dosť vody so sebou v batohu).Zistíme si smer prevládajúceho vetra. Spravíme to za pomoci zápalky, naslineného prsta alebo vlajúceho lístia. Invencii sa medze nekladú. V duchu si rozvrhneme umiestnenie miesta na spanie a ohniska (ak budeme robiť) tak, aby nám dym nefúkalo do stanu/pod celtu.
Vyčistíme miesto, kde chceme spať, od všetkých kameňov, driev a iných vecí, na ktorých by sa nám nedobre ležalo.
Ak máme stan, postavíme ho podľa k nemu priloženého návodu, dáme doň karimatku/samonafukovačku a venujeme sa iným táborníckym činnostiam ako je napríklad založenie ohňa.
Ak chceme spať pod celtou, ustelieme si najprv na zem karimatku/nafukovačku/konárikové lôžko tvrdých mužov. To prekryjeme prístreškom z celty v podobe obráteného písmena V (už som písal ako sa to robí).
V oboch prípadoch vrelo doporučujem počas slnečných dní vybaliť spacák z batoha čo najskôr a rozložiť ho rozzipsovaný na konár niektorého stromu "nachytať slnečné lúče." Len čo sa trochu ochladí (zhruba hodina pred západom slnka), spacák treba zapnúť a uložiť ho na miesto, kde budeme spať (do stanu, pod celtu). Tým zabezpečíme, že keď večer zalezieme do spacáku, bude suchý, vlažný a nezježia sa nám všetky chlpy na tele od zimy.
Spanie v spacáku
Základom príjemného rána je pripraviť sa naň večer. Preto do spacáku chodíme spať len v spodnom prádle, maximálne v tričku (resp. v termoprádle). Oblečenie, ktoré si chceme ráno obliecť, si dáme do vnútra spacáku k nohám alebo k slabinám. Jednak sa tým zmenší priestor, ktorý musí naše telo v spacáku vyhrievať a jednak si ráno budeme môcť obliecť teplé oblečenie.
Existuje množstvo fíglov uľahčujúcich spanie v spacáku, no medzi základné spomeniem:
-čelovka (každý zálesák má jednu) na noc nepatrí do batohu, ale okolo krku. Tak je stále po ruke a baterky netrpia chladom.
-do spacáku je vhodné si vziať sladkú tyčinku (ja používam mars/snickers/mussli FIT). Keby vás náhodou v noci zobudila zima, prípadne by vám po nočnej návšteve WC bola kosa, je skvelé môcť si odkusnúť niečoho sladkého.
-"každý správny muž, nosí v kapse núž," vraví české príslovie. Je rozumné vziať si do spacáku rybičku alebo nejaký menší nožík. Nie pre sebaobranu (aj keď aj na to sa dá použiť), no pre príprad, že by váš spacák začal horieť. Môže to znieť smiešne, no stali sa prípady, kedy sa ľuďom vznietil spacák od zle uhaseného ohňa a spacák, vyrobený z umelých plastov, sa začal topiť a zalepil zips. Dotyční si to odniesli s nepeknými popáleninami. Preto ten nôž. A keď vás prvý krát v noci vystraší Kuvík, tak nôž prijde k úžitku aj ako psychická barlička.
Prajem príjemnú prvú noc v prírode. Je to nezabudnuteľný zážitok, spať v lese a počuť šumenie stromov, dívať sa na západ slnka a premýšľať o živote a našej "civilizácii." Každý, kto to niekedy zažil, po tom túži znova a zas. Vyžaduje to od nás vzdať sa komfortu mäkkej postele (ani najlepšia karimatka nie je tak mäkká ako matrac) a teplej periny (preto trojsezónny spacák aj na leto), no príroda nám za to dá kúsok samej seba.
Dúfam, že sa vám tento článok páčil a bol začiatočníkom (a možno aj skúsenejším) v niečom prínosný.
, takže o tom kde si mám "ustlat" už za ty roky něco vím.Měl jsem na mysli konkrétně muchničky - nevím, jak se to řekne slovensky, ale vím, že jsou všude, kde jsem byl, nejvíce je jich paradoxně na severu, stejně jako komárů.Ale muchničky nemají vymezená teritoria (tráva, vlhko, vodní plochy...).V tuhle roční dobu, tj. zhruba od června do září jsou prostě všude.Proto nosím stan.Jinak mám také hamaku, ale ani moskytiera, kterou k ní používám, nezabrání těmhle potvorám, aby Ti neotrávily pobyt v přírodě.Vrhnou se na Tebe až když se zastavíš.Pokud jdeš, tak o nich nevíš.A ony zase neví o tom, že by na ně měly fungovat různé repelenty a spraye a zaručené lidové recepty.Věř, že se tím zabývám léta a ještě jsem nenašel účinný prostředek.Jinak na ostatní hmyz jsem si za ty čtyři desítky let už zvyknul 