Zálesácke minimum

[sally]

V tomto článku chcem dať námety na zamyslenie mladým, resp. začínajúcim adeptom zálesáctva, bushcraftu, divokého outdooringu a činností s cudzími názvami, označujúcimi ale tú istú vec.

Poďme poporade. Najprv popíšem, aký by mal byť. Neskôr rozoberiem, čo by mal správny začínajúci zálesák určite vedieť.

Duša bushcraftera:

Správny zálesák sa nebojí počasia
Toto základné motto sa zväčša dostáva do konfliktu s pohľadom rodičov, priateľov, priateliek a nežných polovičiek. Človek túžiaci po titule "zálesák" alebo "bushcrafter" by sa nemal báť vystrčiť svoj nos z pohodlia teplého paneláku a ísť do zasneženého lesa, napríklad stopovať zver. Samozrejmosťou je dobre sa obliecť, postupne sa otužovať... no základom je nebáť sa a ísť.

Lesný muž (žena) hrá fér
Vážime si prírodu a nespôsobujeme jej zbytočnú záťaž. Keď sme v lese, chodíme potichu. Ani nám sa nepáči sused, ktorý cez víkend vŕta 30minút dieru pre jeden obraz - tak sa asi cíti srnka, keď jej cez "revír" prejde tlupa turistov s vyrevujúcim rádiom, ktorí po sebe kričia ako by boli na kilometre ďaleko. Čo si z domu do prírody donesieme, vždy donesieme aj nazad domov. Výnimkou sú veci, ktoré v pôde zhnijú (použité vreckovky, nechcený chlieb s maslom...). Tieto veci nepohodíme len tak, ale topánkou vykopeme malú jamku a do nej tieto odpadky zahrabeme. Príroda je voči nám férová, lebo nám dáva drevo na oheň. Preto sa jej vždy odvďačme a oheň po sebe riadne uhasíme, popol rozhádžeme rukou (ak nás popol páli, asi sme oheň dosť neuhasili) a na krátkodobé ohniská nepoužívame kamene. Tie by oheň len očmudil a ostal by po nás nepekný čierny kameň. Oheň strážime vlastnou prítomnosťou a dohľadom. Kamene okolo ohňa sú prípustné najmä vo veternom počasí a ak plánujeme ostať aj na noc.

Pozdravy a zvyklosti
"Ahoj!" je starý trampský a lodnícky pozdrav. Vyjadruje Ad HOnore de Jesus = nech ťa ochráni Kristus. Ide o prianie dobrej a rovnej cesty. Nemusíme ostatných ľudí v lese nutne zdraviť týmto slovíčkom (aj keď je to v zálesáckej a hlavne trampskej komunite akýmsi nepísaným pravidlom), no je cnosťou dobrého zálesáka aspoň v duchu im popriať štastnú a suchú cestu. Pozdrav "Ahoj!" však nevyjadruje len prianie zdarilej výpravy, ale aj skrytú otázku: "Môžem pomôcť?" Správny zálesák, tramp a iný prechodný obyvateľ lesov a hôr sa spozná aj podľa podania ruky. Zálesáci si podávajú prevažne ĽAVÚ ruku (pretože je bližšie k srdcu a jej stisk je preto úprimnejší, no nezavrhuje sa ani stisk pravačky) tak, že sa chytia spôsobom ako keď sa chcú pretláčať. Volá sa to "zalomenie palcov." Vyjadruje to priateľstvo medzi nimi a ich spoločný postoj k životu v prírode.




Zručnosti a vedomosti zálesáka - začiatočníka:

Založenie ohňa so zápalkami bez papiera
Túto schopnosť by si mal každý adept zálesáckeho umenia dôkladne nacvičiť, pretože je odrazovým mostíkom pre disciplínu pre pokročilých - zapálenie ohňa bez zápaliek/zapaľovača. Trénujeme v každom počasí, keď svieti slnko aj keď je vlhko, resp. prší. Stručný návod ako nato nájdete v článku Zakladanie ohňa od Sallyho. Takmer každá skautská príručka alebo literatúra o prežití sa tejto téme venuje, takže sa cíťte slobodní vo výbere študijných materiálov Správny zálesák si počas výletov všíma, čo všetko mu môže poslúžiť ako zdroj trúdu a v daždivom dni trénuje, ako v lese nájsť zdroj suchého trúdu a materiálu na podpal ohňa. Táto schopnosť sa dobre zíde, keď vás náhodou prekvapí nečakaný dážď a budete si chcieť usušiť premáčané oblečenie.

Postavenie prístrešku
Pokiaľ sa počas potuliek chystáme spať v lese a očakávame dážď, resp. nechceme spať len tak pod širákom, musíme sa naučiť postaviť si prístrešok. Či už ho zhotovíme z celty, ponča, pršiplášťa alebo prírodných materiálov, bude v ňom teplejšie a suchšie ako vonku. Návodov ako na to je pomerne veľa, dôležité je ale zapamätať si obecný princíp konštrukcie prístrešku a získať cit pre vhodnosť použitia jednotlivých typov.

Prvá pomoc
Keď sa začínajúci buschcrafter v lese poreže nožom alebo sa mu stanie niečo vážnejšie, nemôže sa spoliehať na to, že mu mamička pofúka boliestku a otecko nahradí lekára. Zálesák si je v prírode lekárom sám (pochopiteľne len v rámci určitých medzí - používame len postupy prvej pomoci, odborné lekárske ošetrenie ponechávame na ľudí s titulom MUDr.). V tomto článku nie je miesto pre návod ako sa zachovať a ako ošetriť jednotlivé poranenia. Čitateľa odkážem na skvelú poblikáciu Príručka prvej pomoci (ISBN 80-8046-223-2), resp. doporučujem absolvovať kurz prvej pomoci v červenom kríži a trénovať a trénovať a trénovať.

Znalosť prírody
Začínajúci zálesák pochopiteľne nemusí byť nutne študentom biológie na prírodovedeckej fakulte. No predpokladá sa uňho záujem o spoznávanie a identifikáciu zvierat a rastlín. Okrem iného by mal vedieť rozlíšiť a identifikovať jeleňa a srnca. Mal by vedieť rozdiely medzi dubom a bukom. Mal by poznať aspoň 10 najrozšírenejších liečivých byliniek v našej krajine.

Uzlovanie
Každý človek, ktorý sa vydá na potulky prírodou by mal vedieť uviazať nasledovné uzly a poznať, kedy sa ktorý používa: ambulančný uzol, škótska spojka, rybárska spojka, dračia slučka, osmička, líščia slučka,loďkový a lodný uzol. Dobrá stránka ohľadom uzlov je http://gord.gringo.cz/Uzly/index.html Trénujte viazanie uzlov na čas a so zaviazanými očami. Veľa krát sa vám stane, že budete potrebovať niečo uviazať v noci a nebudete mať poruke baterku. Vtedy vám váš tréning prijde vhod.

Varenie
Je pýchou zálesáka ponúknuť nadhodilých okoloidúcich kúskom chutného vlastnoručne uvareného jedla. Či už sa jedná o živánsku, opečené stehienko, špekáčik alebo zálesácky chlieb = banok. Nie je hanba, keď sa nám jedlo nepodarí alebo špekáčik zhorí na uhoľ. Je hanba prestať sa snažiť. Ako dobrý zdroj inšpirácií a cenných rád su jednak skúsenejší kolegovia alebo vlastná mama. Skúste jej niekedy povedať, že by ste sa chceli naučiť variť jednoduché jedlá, ktoré by ste si mohli pripraviť aj v prírode. Medzi ne patrí už spomenutá živánska (kúsky mäsa, zemiakov a zeleniny zabalené spolu do alobalu a pečené v pahrebe), praženica, guláš, banány s čokoládou, opečený špekáčik, špíz (na papeku striedavo napichnutá slaninka, špekáčik, cibuľa, zelenina...celé to opečieme nad ohňom)...receptov je nepreberné množstvo, stačí si len vybrať.

Zber lesných plodov
Na začiatok chcem dôrazne varovať, že žiaden zálesák dobrovoľne nehazarduje s vlastným zdravím a životom. Doporučujem pozrieť si film Into the wild (aj keď ho osobne nemám veľmi rád - no ako varovanie je skvelý). Otrava lesnými plodmi nie je žiaden problém. Každú odtrhnutú rastlinku, plod alebo hubu si treba vždy dobre premyslieť.
Dúfam, že vás tento úvod príliš nevyľakal Zber lesných darov je fascinujúca a zaujímavá činnosť. Medzi najzákladnejšie schopnosti a vedomosti zálesáka patrí znalosť jedlých húb a plodov. Pokiaľ sa vo vašej domácnosti huby nezbierajú, určite nájdete niekoho v rodine (strýko, starý otec, krsná mama, sestrin frajer...), kto jedlé huby pozná a aj zbiera. Nechajte sa ním zlákať na zber týchto mimoriadne chutných a výživných lahôdok. Naučte sa bezpečne a spoľahlivo určovať základné a známe druhy jedlých húb. Pre úplných začiatočníkov v tejto oblasti uvádzam základnú radu: pokiaľ má huba zo spodnej strany klobúka špongiovitú hmotu, je s najväčšou pravdepodobnosťou jedlá. Ak má zo spodnej strany lupene, jej bezpečnosť nie je istá.

Starostlivosť o nôž a výstroj
Ostrý chlap (alebo žena) má ostrý aj nôž. Preto medzi základné zručnosti zálesáka začiatočníka patrí aj brúsenie nožov, sekier, mačiet a iných bodno-sečno-rezných nástrojov. Bushcrafter vie, že plechovka sa otvára otvárakom a nie nožom. Ostrie vtedy trpí a rýchlo sa vytupí. Zálesák si po výlete vždy očistí topánky od bahna, lebo to pri dlhodobom neumytí poškodzuje materiál obuvi.


Záverom chcem popriať všetkým nadšeným adeptom zálesáctva (bushcraftu) veľa zdaru, Ahoj! a snáď si raz v lese spoločne "zalomíme palce."

Dúfam, že sa vám tento článok páčil a bol vám v niečom prínosom.

[rayen]

Pekny clanok.
Sally ty si tramp? Vy sa zdravite lavou rukou? Lebo ja som sa skaut a co viem ti sa zdravia lavou rukou, ale na druhej strane je jedno, kedze v skautskom zakone je, ze Skaut je priatelom vsetkych ludi dobrej vole, len chcem mat v tom jasnejsie, kedze v inej komunite ako skautskej som sa s tymto zdravenim nestretol, za odpoved vopred dakujem

[sally]

rayen - nie, nie som skaut, mám vodcovský sľub v Pathfinder-prieskumník, no podávať si ľavú ruku ma už dávno naučili foglarovky a časom aj ľudia, ktorých som postretal v lesoch. No vravím, často sa podáva aj pravá. To podávanie si ľavačky nie je zákon! Skôr je nepísaný zákon slušnosti si "zalomiť palce."
A či som tramp? Osobne sa považujem za zálesáka No to by asi bolo na inú debatu, najlepšie niekde pri ohni, s wisky v ruke a môžme debatovať nad prípadnou existenciou jemných rozdielov medzi zálesákom, bushcrafterom, militarizovaným turistom, outdoorákom...

[rayen]

nevidim problem takto pokecat kdesi pri ohniku, len musim najskor skoncit tam kde som a vratit sa na slovensko, no foglarovky poznam aj ja, to je o junakoch co je obdoba skautov, len je to taky cesky nazov, ja som zacinal pri skautoch, a zaklady spravania v prirode mam od svojich vodcov, jeden bol predtym tramp a druhy zase bojovnik duhy, im dakujem za vsetky zrucnosti co ovladom ohladom taborenia

[atti.hombre]

Pekne si to zhrnul Sally...v niektorých bodoch čo si popísal ja skôr improvizujem,nevidím dôvod slepo nabifľovať nejaké pravidlá...a spolieham sa na aspoň malú dávku zdravého rozumu- zatiaľ ma nezradil ( s hríbmi neimprovizujem!).Ja som tramp a podávame si pravú ruku- aj tak je to jedno,dôležité je pozdraviť.Skôr preferujem zálesácky spôsob trampingu,ako ten že sa začína v putike na pive...a potom aj končí.V zime pri ohni trocha rumu rozprúdi krv-tomu sa teším a určite nezavrhujem!

[sally]

Vďaka chlapi, chvála i prípadná kritika poteší. Snažím sa sem písať články (keď ma múza nakopne), ktoré by mali ukázať začiatočníkom smer. Vydať sa naznačenou cestou už musia oni sami.

[Stanley.sk]

Velmi pekne, tiez chvalim. Vdaka tebe Sally sa sem na forum rad vraciam...
Ako pise atti.hombre, zdravy rozum este nezradil, ale treba sa mat na pozore stale..
Ja sa zdravim v horach pozdravom, ruku podavam iba naozajstnym priatelom. Podanie ruky pre mna znamena naozaj vela. A posedenie v lese pri ohni s whiskou v ruke, rad sa pridam...

[emo_hunter]

Sally, , hovorí za všetko ...

BTW: Musím sa priznať, že keď vidim/pocujem/citim niekoho v lese hoci aj zalesaka/tramp/ apod. hlboko sa vyhybam .

[v.v.l.a.a.d.o.o]

To sú vážne psychické zábrany ak sa v lese vyhýbaš ľuďom. Nič proti tomu, ak chodíš sám ale ak sa schovávaš pred ľuďmi, to nieje dobré.

[v.v.l.a.a.d.o.o]

Skúsim aj ja nejaké postrehy k skvelému článku.
Ak si v oblasti s výskytom medveďov, nehraj sa na partizána a daj o sebe vedieť. Zvlášť v neprehľadnom teréne, v húštine. Stačí si občas niečo zamrmlať, popiskovať, porozprávať .
Ak môžeš využiť existujúce ohnisko urob to a nezakladaj nové. Do ohniska nepatria žiadne odpadky, plasty a pod. Nikdy nepáľ plastové fľaše, vrecká a pod.
Ak zakladáš nové ohnisko, uváž či ho po tvojom odchode bude niekto potrebovať. Ak nie, podľa možnosti ho zlikviduj alebo aspoň zamaskuj.
Podanie ruky nieje záväzkom ani sľubom, v živote si podávaš ruky s ľuďmi, ktorých by si radšej nevidel , tak prečo nepodať ruku človeku s ktorým tráviš spoločné chvíle v horách.
Ak predpokladáš, že budeš spať vonku, zober so sebou také vybavenie, ktoré Ti to umožní. Na vhodnom mieste si môžeš postaviť prírodný prístrešok ale vybav sa tak aby si pokojne prespal bez neho. Môžeš využiť senníky, salaše, útulne ale vždy rátaj s rezervným riešením. Zaznamenávaj si, kde takéto objekty nájdeš, tiež sa ti môžu hodiť.
Ak nemáš skúsenosti so spaním vonku, začni v teplom lete, pri nejakom krytom objekte. Alebo si to najprv vyskúšaj doma na záhrade, či na balkóne.
Aj v najteplejšom lete si ľahni pod nejakú strechu, ak nemáš spacák zakrytý, bude ráno vlhký od rosy.
Je dobré ak poznáš niektoré jedlé a liečivé rastliny. Môžeš si robiť poznámky, čo dobré v tvojom okolí rastie.
Ak si hladný, potrebuješ sa rýchlo najesť a nie experimentovať. Príprava jednoduchého jedla by mala trvať približne toľko ako jeho zjedenie. Ak varíš v ešuse, dávaj prednosť jedlám po ktorých sa ľahko umýva. Pravdaže ak si dlhšie na jednom mieste, môžeš si vyskúšať svoje kuchárske umenie. Nenapchávaj sa tesne pred spaním.
Využi každú vhodnú príležitosť na vyzutie topánok, prevetranie , aj na krátkych zastávkach.
Ak potrebuješ ísť na veľkú potrebu, urob to hneď ďalej od chodníka či táboriska. Zadržiavanie môže viesť k vážnym zdravotným problémom.
Malé množstvo alkoholu Ťa povzbudí, väčšie ubije. Ak nepiješ doma, nepi ani vonku a ak Ťa niekto za to odsúdi, nieje to tvoj priateľ. Pivo je dobré na doplnenie energie i vitamínov, okrem primeraného množstva dávaj pozor aj na teplotu, zvlášť keď si rozhorúčený. Noc využi na oddych, nehanbi sa odísť od ohňa ak si unavený.
Ak používaš konzervy, dávaj prednosť takým, ku ktorým nepotrebuješ otvárač.
Používaj nepremokavé vrecia na balenie vecí a vždy maj jedno dve vrecia v rezerve. Stačia úplne tenké ale musia byť nepremokavé. Kryt na batohu nemôžeš mať nasadený stále.
Keď prídeš k prameňu, dopi najprv starú vodu, ohriatu po ceste a potom naber novú. Neváhaj odbočiť k vode ak je v blízkosti. V chladnom počasí používaj termosku s teplým čajom a nie zamrznutú vodu. V zime človek necíti natoľko smäd ako v lete ale dva litre treba za deň vypiť. Pravdepodobne máš menšiu termosku, navar si ďalší čaj cez deň.
Necmúľaj cencúle.

[sally]

Vvlaadoo: Len tak ďalej

[B-Boy]

Sally článok je veľmi zaujímavý, zistil som že 90% toho už poznám/ovládam, ale ak to počujem aj od niekoho iného nie len od môjho otca tak tomu verím, (ni že by som otcovi neveril ale aspoň viem že aj niekto iný má podobné zvyky nie len on a jeho kruh priateľov)

[sabrilex]

"Ahoj!" je starý trampský a lodnícky pozdrav. Vyjadruje Ad HOnore de Jesus = nech ťa ochráni Kristus. Ide o prianie dobrej a rovnej cesty. toto je zaujimave. Neviete ako sa to dostalo k nam. Myslim ze sa to pouziva ako normalny pozdrav a nie len ako pozdrav namornikov?

[atti.hombre]

Dačo sa mi marí,že to má niečo spoločné s esperantom...( môžem sa mýliť...)

[Marcela]

Původně jde skutečně o námořnický pozdrav (pochází z britských ostrovů - ahoy), k nám se údajně dostal lodní dopravou po Labi.. Odtud jej převzali vodáci, trampi atd.

Latinský spojení "Ad HOnorem Jesu" (ke slávě/poctě Ježíše) používali křesťani, a zkratku si z toho nakonec možná udělali asi i oni sami. Jak dalece mělo křesťanství vliv na námožníky, to fakt ale netuším , jestli to ovšem vůbec mělo spolu co do činění. Ono těch výkladů je totiž několik, a jedna pohádka hovoří o tom, že se tak námožníci zdravili na obranu proti pirátům. Ale pozdrav v angličtině je na konci s "y", takže o spojení s Ježíšem ve skutečnosti pravděpodobně nejde. Některý výklady se opíraj spíš o možnost vzniku ze slova "hoy" (loď/člun anebo jen jako ze zvolání podobnýmu hej/hola).