Zálesácke minimum

[root]

Podľa toho čo som čítal ešte ako decko, má Marcela pravdu, naozaj sa jedná o pozdrav námorníkov. Podľa tej knihy ale Ježiš s tým moc nemal spoločné, ide o fonetický prepis výkriku " HAHOY" .. kedy kričal hliadkujúci námorník v koši na približujúcu sa loď - zisťujúc či je posádka na druhej lodi OK - teda zdravá. Ono totiž v tých dobách keď ten pokrik - pozdrav vznikol kapali ľudia ( a najmä námorníci, ktorí boli najväčšími roznášačmi epidémií po potkanoch na ich lodiach ) na mor, kiahne, úplavicu, dizentériu, choleru, týfus,... a kopec iných (ne)príjemných záležitostí .. po tisíckach ročne. Bol taký nedostatok námorníkov že v Británií sa verbovali ako plavčíci ( námornícky učni ) na lode už 12 roční chlapci. A nepísaným pravidlom bolo že loď s chorobou na palube neodpovedala z koša ( často ani nemohla ) a tak sa jej "zdravá" loď veľkým oblúkom vyhla .. Toto bolo vlastne aj neskoršou zámienkou vzniku signalizačných vlajok a pokrik HAHOY sa stal pozdravom
Takmer identické citoslovce "HAHOJ" sa používalo aj na Slovensku .. Napríklad kričali tak pltníci na Váhu pred zatáčkou do ktorej nevideli, aby sa im vyhla prípadná kompa ( prevozník ) a nedošlo ku kolízií. Ono zastaviť rozbehnutú 50 metrovú plť nebola sranda. Tiež ten pokrik používali drevorubači spúšťajúci drevo žľabom do doliny, varujúc známym " hahóóój ... varúúúj ... drevo letíííí ... "

[Marcela]

Tak trochu sa hambim , bo tohle vlákno jsem nijak extra nečetla...

Správny zálesák, tramp a iný prechodný obyvateľ lesov a hôr sa spozná aj podľa podania ruky. Zálesáci si podávajú prevažne ĽAVÚ ruku (pretože je bližšie k srdcu a jej stisk je preto úprimnejší, no nezavrhuje sa ani stisk pravačky) tak, že sa chytia spôsobom ako keď sa chcú pretláčať. Volá sa to "zalomenie palcov." Vyjadruje to priateľstvo medzi nimi a ich spoločný postoj k životu v prírode.

Levou ruku si podávaj (a podávali) jenom skauti, trempíci (a i ti ostatní) vždycky pravačku! Faktem ovšem je (a v tom má sally pravdu), že podle pozdravu člověk pozná, kdo je v přírodě jen na jakýmsi výletě, a kdo tam "patří". I ono zalomení palců je dneska celkem běžný i u lidí po hospodách... Každopádně pozdravit se "ahoj", případně si podat ruku tím popsaným způsobem (zalomením palců) je jedna z věcí, kterou se někteří výrazně odlišujeme. V určitých směrech je to i oblečením a bagáží.

[sabrilex]

Nasla som toto http://sk.wikipedia.org/wiki/Ahoj_(pozdrav) Oslovenie "Ahoj" preniklo do slovenčiny (a češtiny) v prvej polovici 20. storočia ako vodácky pozdrav, podľa anglického námorníckeho zvolania ahoy, v angličtine doloženého od roku 1751 ako zlúčenie slov a (stará forma pre citoslovce o a ah) a hoy, čo je zvolanie na upútanie pozornosti.[1] Nesprávne sa medzi kresťanskými veriacimi traduje, že pozdrav vznikol ako akronym latinskej frázy Ad Honorem Iesu (na slávu Ježišovu)

[sabrilex]

Inak polovnici drzia pohar v lavej ruke ked si pripijaju

[hurka]

ja som začal z bushcraftom ako 12 ročný, vedel som zo začiatku prt oheň?, hajzelpapier z voskom no, teraz mám 14 a viem čo to dosť o lese (pre rípalov, neviem všecko!) podľa mňa znalosti sa človek naučí postupne, no na základ je potrebné čo to z výstroja, ja sm začal z 2mm hrubou polomačetov, potom som dostal moru 3000 a teraz už výstroj nožov by sa nezmestila na stránku no najlepšie, čo som kedy mal je nôž od walteru, 6mm hrubý nosím ho stále vedľa mori 510 (upravenej 511)
a zdravím sa Lesu zdar a stisknutím pravice

[SKW]

Posledné tri príspevky boli zmazané aby sa predišlo konfliktu. Ak má niekto z vás na srdci niečo na niekoho mimo témy, riešte to prosím cez súkromné správy. Ďakujem za pochopenie!

[bobek]

Zálesácké minimum ? Pro někoho je to TO a jiného zas TAMTO. Každý si musí stanovit své hranice dle svých možností jak fyzických , zdravotních tak i psychických.

Někdo si říká "zálesák" a chodí do remízu za městem opékat párky v goro-tech věcech, jiný jen tak na lehko v maskáčích stráví několik dnů v lese daleko od obydlí a nazve to jen malým výletem či vyčištění hlavy od problémů....
Ale to se nechci nikoho dotknout, urazit či naštvat. Jen podotýkám že každý má jiné potřeby jak na výbavu, výstroj tak i na vědomosti.
Já si třeba nedovedu představit opustit dům (jak jedu do města tak na procházku i do lesa) bez lékarničky, poncha, něčeho na oheň (zápalky, zapalovač, křesadlo) nože a nějakého špagátu, když už to nemám v batohu tak po kapsách vždycky něco nosím.
No a co se týče vědomostí rád si poslechnu lidi co tomu rozumí a nejcenější jsou pro mne vlastní zkušenosti a životní příběhy druhých, jó holt chybama se prý člověk učí....

Člověk se učí celý život a stejně umře blbý ...