Prvá pomoc

[bear grylls]

myslim ze to sem patrí

[bear grylls]

Ruku a nohu na jednej strane tela posuňte smerom od tela aby pacient neležal na bruchu .

Lakeť a koleno by mal mať ohnuté. Hlavu mu natočte do rovnakého smeru . Druhu ruku pacienta polozte pozdĺž tela , čim predídete prevráteniu pacienta na chrbát . Hlavu skloňte mierne dolu a vytiahnite čeľuste do predu , aby ste sa presvedčili , že jazyk je v prednej časti úst a neblokuje dýchacie cesty . Ranenému uvoľníte tesne oblečenie .

z mojho blogu

[bear grylls]

a) ľahké porezania - zranenia, ktoré málo krváca vydezinfikujeme liekom, ktorý by ste mali mať vo svojej taktickej veste. Zaviažeme obväzom, alebo necháme zaschnúť na vzduchu. Ide o to na akej časti tela sa zranenia nachádza.

b) ťažšie porezaniu - jedná sa o hlbšie, viac krvácajúce zranenia. Chvíľu necháme z rany odtekať krv. Tá odplaví nečistoty a ranu nemusíme dezinfikovať. Potom ranu zafixujeme obväzom. Ak krvácanie pokračuje, rana sa musí preväzovať. Po scelení rany sa obväz sa odstraňuje, aby rana nezmokvala. Časť tela sa nezaťažuje a prípadná kontrola u lekára nie je na škodu. V prípade komplikácií je nutná. Pokročilejší a trénovaný človek si samozrejme vie rady aj v prípade komplikácií (treba zápal).

[sally]

Skúsim sem prispieť aj ja.

Bežný človek v teréne bude poskytovať PREDLEKÁRSKU prvú pomoc, preto hneď zabudnime na fičúriny typu zavádzanie kanily, podväzovanie tepien, tracheostómia a podobne - to sú techniky, ktoré sú laikom použiteľné len ak ide o holý život a pri ich OKAMŽITOM neaplikovaní nastane hneď smrť. Inak sa radšej zameriame na "klasickú" prvú pomoc, aj to je kapitola riadne obsiahla.

Priority
Je viacero prístupov ku určeniu priorít, no ja najradšej používam (a aj učím) nasledovný:
1) Hrozí mne ako záchrancovi nebezpečenstvo?
Postihnutý (toho, koho chcem ošetriť) môže byť pod prúdom, ležať v kaluži kyseliny, okolo môžu hvízdať guľky pytliakov alebo mafiánov, postihnutý môže byť pod nestabilným lešením...to všetko si treba uvedomiť, spraviť nevyhnutné protiopatrenia (odpojenie prúdu, stabilizácia lešenia...). V prvom rade treba myslieť na vlastnú bezpečnosť. Darmo sa budem snažiť zachrániť niekomu život, keď pri tom umrieme obaja. Teda: najprv mysli, potom konaj!

2) Je postihnutý pri vedomí?
Toto je zásadná otázka z pohľadu vitálnych funkcií - pokiaľ je niekto pri vedomí, komunikuje s nami, tak mu funguje krvný obeh aj dýchanie. A to je základ. Ak sa dusí, no je pri vedomí, nie je to až taký problém, ako by sa dusil a bol už v bezvedomí. Toto preberiem neskôr.
Ak pri vedomí nie je, nasleduje nasledovný bod:

3) Dýcha?
Je zbytočné strácať čas zisťovaním pulzu (aj tak hrozí riziko, že si ako netrénovaná osoba nahmatáme pulz vlastný, vyvodíme chybný uzáver a dotyčnému hrozí vďaka nám smrť).
- Ako prvé sa spýtame samých seba: mohlo dôjsť u postihnutého k poškodeniu chrbtice? = padol z väčšej výšky, bol účastníkom autonehody...? Ak áno, nesmieme s ním hýbať, pokiaľ mu nehrozí okamžité nebezpečie (výbuch motora, oheň...). Prítomnosť dýchania zistíme nasledovne: Zahákneme mu ukazováky oboch našich rúk za sánku, palce mu položíme zvrchu na bradu a pohybom "ukazováky ku nám, palce tlačia na bradu smerom dolu" mu otvoríme ústa a predsunieme sánku. Vyčistíme mu ústnu dutinu od zvratkov, rozbitých zubov, žuvačiek... Svoju hlavu mu položíme uchom na jeho ústa (držíme ich jednou rukou otvorené), voľnú ruku mu (jej ) položíme na hruď (ak má dotyčný na sebe hrubé oblečenie, rozopneme ho/rozstrihneme) a súčasne počujeme, či nám postihnutý "funí" do ucha a rukou cítime i vidíme, či sa mu dvíha hrudník. Ak áno (funí, dvíha sa mu hrudník), tak dotyčný dýcha. Pokračujeme prehliadkou (bod 5).
-Ak u dotyčného nemohlo prísť k poraneniu chrbtice, nemá zmysel sa mu lomcovať so sánkou. Stačí mu zakloniť hlavu, vtedy príde k uvoľneniu jazyka (schválne si skúste riadne zakloniť hlavu a prehltnúť - nejde, však?). Potom postupujeme ako v predošlom prípade, teda vyčistiť ústa....

Je taká finta na zistenie krvného obehu v končatine, ktorá je zavalená prekážkou, resp. je na ňu vyvíjaný tlak - ak máme prístup k prstom, stlačíme na chvíľu nehet, pustíme. Ak je krvný obeh v tej končatine v poriadku, stlačené miesto sa rýchlo sfarbí do pôvodej podoby. Ak nie, tak postupujeme ako pri situácii Zával (opíšem neskôr).

4) Nedýcha!
V prípade, že sme u dotyčného nezistili prítomnosť dýchania, rýchlo pozrieme, či nemá závažné krvácajúce poranenie a to ošetríme ako prvé. To je veľmi dôležité, lebo inak by sme pri KPR (kardiopulmonálnej resuscitácii) z neho postupne všetku krv vypumpovali von a pacient by sa nám určite nepoďakoval (ani by nemal ako, zomrel by). Nemá zmysel mu teraz ošetrovať nejaké tržné/rezné rany, len fakt tie masívne krvácania z tepien a žíl (krk, zápäsia...).
Samotná KPR vyzerá nasledovne: nie je podstatné si pamätať presný počet vdýchnutí a stlačení hrudníka. No treba si uvedomiť podstatu. Do postihnutého stačí pár krát (2-3) vdýchnuť a potom mu vdýchnutým kyslíkom okysličiť krv a tú krv aj rozviesť po celom tele! Preto mu treba "masírovať hrudník" tak 25-30x za jeden cyklus. Teda približný pomer vdychov/stlačení hrudníka by mal byť okolo 2/30. Kľakneme si vedľa človeka v bezvedomí, čo nedýcha. Prstami mu upcháme nos (naozaj fest!), ústa si utesníme okolo jeho (aby všetok nami vydychovaný vzduch šiel priamo doňho) a postupne do pacienta vydýchneme (pacientovi sa dvihne hrudník). Dá sa to doma dobre trénovať na manželke, priateľke... Dáme mu/jej čas na spontánny výdych (pacientovi klesne hrudník). Postup opakujeme. Potom prikročíme k nepriamej masáži srdca. Už som písal, že pacient má byť len v ľahkom oblečení (žiadna mikina, bunda..). Je to aj preto, aby sme mohli ľahšie nájsť vhodné miesto na masáž srdca. To nájdeme nasledovne: prstom nájdeme koniec hrudnej kosti (je to taký malý výbežok pod spodným oblúkom rebier). Položíme naň prst, nad ten prst dáme ešte prsty dva a potom vedľa nich je to miesto, kde budeme "masírovať." Vystrieme ruky (zabudneme na prsnatú Pamelu z Baywatch s ohnutými lakťami), dáme dlane na seba, zacvakneme si prsty a ideme na to. Položíme naše ruky na "to" miesto a stalčíme pacientovi hrudník aspoň 4-8cm (podľa telesnej stavby postihnutého - vychudnutej pipinke z auparku budú stačiť aj 3cm, pupkatému kamionistovi bude 8málo ). Ak zlomíme nejaké to rebro (bude počuť puknutie), nič sa nedeje, smelo pokračujeme.

Po minúte oživovania sme už zabránili akútnemu nedokysličeniu mozgu = napumpovali sme pacientovi do hlavy cez krv aspoň nejaký kyslík a voláme sanitku. Číslo je 155, resp. 112. Nahlásime kde sme, čo je pacientovi, aspoň približne popíšeme pacienta (odhadom vek, výška, pohlavie...) a povieme, čo sme s ním zatiaľ robili. Počkáme, či operátor nemá nejaké otázky a skladáme až po ňom.

Pokračujeme v KPR až do úmoru (do príchodu sanitky, teda kľudne aj 15-30minút - niekedy si to skúste na trenažéri alebo hrubom a tvrdom vankúši, nie je to sranda!)

5) Druhotné vyšetrenie
Pacienta poriadne prehmatáme od hlavy až po končeky prstov na nohách. Začneme hlavou, postupujeme nižšie a nižšie...končatiny ohmatávame vždy naraz obidve, porovnávame či sú rovnako veľké, nemajú deformity (zlomenina), či z neho netečie krv a podobne. Hľadáme aj rozličné štítky a visačky (Som celiakik, Mám cukrovku, Už som mal infarkt...)

Rany ošetríme, podľa nasledovnej priority:

6) Krvácajúce rany
Krv je základom života (o tom by upíri vedeli rozprávať ) a preto sa snažíme zabrániť, aby z tela odišla preč. Začneme ešte neošetrenými ťažkými a silnými krvácaniami. Použijeme metódu tlakového obväzu (škrtidlo nepoužívame!) - priamo na ranu pritlačíme ruku (svoju, pacientovu, to je jedno), natrháme si pruh látky (prípadne použijeme už hotový obväz) a tým mu ranu viac krát obviažeme. Ak jeden pruh látky (jeden obväz) nestačí = presakuje cez neho krv, viažeme priamo cez neho ďalší. Uťahujeme, no nie príliš silno, aby sme mu nezastavili krvný obeh - pozri koniec bodu 3) Ak sme na kopci, poranenú časť mu podľa možnosti vyložíme nad úroveň srdca. Je pravdepodobné, že sa dostaví šok.

7) Popáleniny
Vzoprieme sa radám starých mám a nebudeme používať recepty ako "Na popáleninu patrí predsa smotana, cibuľa, slanina..." - tie ingrediencie sú vhodné na zasýtenie žalúdka, nie na ošetrenie popáleniny. Popáleninu chladíme vodou (najlepšie tečúcou, ak máme vody málo, tak dáme poranenú časť do nádoby s vodou, zabalíme ju do mokrej handry...) aspoň 5-10minút. Potom prekryjeme niečim sterilným (veľmi čistým - gáza, čerstvo vyprané a vyžehlené tričko...) a utekáme k doktorovi, resp. pri rozsiahlych a vážnych popáleninách voláme záchranku - čítaj ďalej. Popáleniny sa dajú rozdeliť na 3 stupne podľa závažnosti: ľahké, stredné a ťažké (prekvapivo ). Ľahké sa vyznačujú červenou kožou, stredné vznikom pľuzgiera a ťažké sú "výhodné" v tom, že už nebolia, lebo došlo k zničeniu nervových zakončení, pokožka je čierna, zuhoľnatelá, nepekný pohľad. Záchranku voláme k popáleninám druhého stupňa väčšieho rozsahu alebo na tvári a pri popáleninách tretieho stupňa vždy. Pri druhom a treťom stupni je pravdepodobnosť vzniku šoku.

8) Zlomeniny
Zlomeninu spoznáte podľa toho, že postihnutému robí problém hýbať danou končatinou, môže (no nemusí!) sa vyskytnúť spuchnutie. Našou prioritou je zabrániť pohybu danej končatiny - a to najlepšie dosiahneme tak, že ju priviažeme v pravom uhle k pacientovi (ruka), alebo ju zviažeme s druhou končatinou (noha). Sú špeciálne návody, ako šatkou správne pripevniť ruku k telu (má ich každá lepšia príručka prvej pomoci), no v praxi, ak nemáme šatku, treba improvizovať. Použijeme kus špagátu, alebo pacientovi rukáv privevníme k oblečeniu na hrudi zicherkou. To isté platí aj pre zlomeninu nohy - použijeme kus špagátu, koreň smreka, šnúra z batoha...a zviažeme tým postihnutému nohy aspoň na 3 miestach (teda aspoň nad kolenom, pod kolenom a členky).

9) Telesná regulácia teploty
V prírode človek najčastejšie umiera na prehriatie (hypertermia) alebo podchladenie (hypotermia).

Prehriatie spoznáme podľa červenej kože na tvári, bolestí hlavy, smädu (je spojená s dehydratáciou), vysokej telesnej teploty (na dotyk horúca pokožka) malátnosti, prípadne bezvedomia. Často sa vyskytuje, keď sa pohybujeme v lete na slnku bez čiapky (vtedy sa to volá úpal, čo je istý druh hypertermie). Základná prvá pomoc je odtiahnuť postihnutého do tieňa (ak tieň nikde nie je, tak mu poslúžiť vlastným telom, prípadne improvizovať), ovievať ho, prikladať mu na telo (krk, slabiny, brucho) mokré kusy oblečenia a látky a dávame mu piť veľa tekutín.

Pri podchladení bojujeme proti poklesu telesnej teploty (keď teplota jadra tela klesne pod 35stupňov celzia, nie to, čo nameriame teplomerom pod pazuchou). Spoznáme ju v zime tým, že je pacientovi spočiatku strašná zima, má fialové pery, studenú pokožku, je malátny, môže sa dostaviť bezvedomie. Je treba si uvedomiť, že hypotermia zabíja oveľa rýchlejšie, ako prehriatie! Naše telo znesie ako tak ešte aj telesnú teplotu 41stupňov, čo je zhruba o 4 stupne viac ako normál, no hypotermia vás pri takom teplotnom výkyve môže už zabiť. Čo s nešťastníkom, ktorý je podchladený? V prvom rade sa ho snažíme zahrievať POSTUPNE. V poľných podmienkach seba i jeho/ju vyzlečieme len do spodného prádla (trenky, nohavičky/podprsenka, žiadne termo spodky a podobne!) a vlezieme s pacientom spolu do jedného spacáka. Telo na telo. Treba si uvedomiť, že človek v hypotermii si už nie je schopný vyrobiť dostatok tepla, aby ho to udržalo na živu (teda vtedy sú mu už termo prádlo i spacák k ničomu - nevie si ich vyhriať!) a preto ho musíme zohriať my. Najlepšie práve našim telesným teplom, prípadne termoforom (fľaša plná teplej vody obalená tričkom/mikinou). Nedávame mu nič piť, len ho postupne privádzame nazad do ríše živých.

10) Vyvrtnutý kotník
V drsnom prostrední našich hôr alebo aj pri nepozornej prechádzke parkom sa to môže pritrafiť každému. Členok začne riadne bolieť a postupne napúchať. Dotyčný na ňom vie ešte odskackať domov, no chodenie mu robí veľké problémy. Preto ho nenecháme ísť domov! Usadíme ho na zem, ak má vyššiu topánku (čižmy, turistická obuv...čokoľvek nad kotník) tak mu ju NEVYZÚVAME = poslúži na zabránenie prílišného opuchu. V opačom prípade ho vyzujeme. Nohu mu polievame pár minúť vodou, aby mu príliš nenapuchla (prípadne vystavíme silnejšiemu vetru). Nohu mu obviažeme kusom látky (ideálne elastickým obväzom) "do osmičky" - začneme pár krát okolo nohy nad členkom a potom ideme striedavo okolo nohy-okolo chodidla a znova - kreslíme v podstate osmičku okolo jeho nohy, pričom jeho noha a chodidlo sú v okách tej osmičky (obrázok sa dá dohľadať aj na nete). Principiálne sa snažíme znehybniť tú nohu, no nepriviazať ju k druhej - to by bolo zbytočné. Odprevadíme dotyčného k lekárovi.

Ošetrenie šoku
Šokom sa myslí prudké zníženie krvného tlaku, bledá studená pokožka. Používa sa tzv. protišoková poloha: zraneného uložíme na zem, podložíme mu hlavu niečim mäkkým, nohy mu podložíme a dvihneme do výšky aspoň 2x dĺžka jeho chodidiel a podložíme ich. Pacienta prikryjeme, nedávame mu piť, len mu môžme pery zvlhčiť mokrou handričkou.

Iné možné problémy ošetriteľné prvou pomocou:

1) Dusenie sa
Pokiaľ je niekto privedomí a niečo mu bráni dýchať, jedná sa o dusenie. Pokiaľ sa dotyčný snaží ten predmen vykašlať von, je to ten lepší prípad - keby už nevládal, za chvíľu nastáva bezvedomie. Základný postup je nasledovný: pristúpime k postihnutému zozadu, objímeme ho okolo bruha, spojíme si ruky ako by sme sa šli modliť, priložíme hornú hranu dlaní pod jeho rebrá a prudko a silno zatlačíme šikmo smerom k sebe a hore - teda do pacienta a pod rebrá, akoby do vnútra jeho hrudníka. Tým vyvinieme tlak na jeho bránicu a pravdepodobne dôjde k vykašlaniu problémového predmetu. Ak sa jedná o malé dieťa, tak ho chytíme a otočíme dolu hlavou. Potrasieme s ním, ako by sme chceli z neho vytriasť peniaze. Mal by z neho vypadnúť problémový predmet. Treba však dať pozor, aby sme to dieťa netriasli príliš silno, resp. aby nám z rúk nevypadlo.

2) Hypo/hyperglykémia
Jedná sa o akútny nedostatok cukru (v prvom prípade), alebo o jeho prebytok. Zväčša si cukrovkári so sebou nosia injekčné perá (autoinjektory), takže len stačí mu pomôcť ho aplikovať. Ak pri sebe pero nemá, resp. upadne do bezvedomia a pero nevieme nájsť, dáme mu trocha cukru, resp. niečo sladké. Logika je nasledovná: hyperglykemikovi už tá trocha cukru naviac neublíži a hypoglykemika zachráni. Samozrejme v prípade bezvedomia voláme sanitku.

3) Otravy
Zväčša ich spoznáme podľa nezdravého výzoru tváre (pozor, niektorí ľudia vyzerajú na umretie a je to pritom "ich bežná farba" ), malátnosti, bolesti hlavy, brucha...môže byť prítomné bezvedomie, rýchlo nasledované smrťou. Ak sa jedná o otravu jedlom, tak vyvoláme zvracanie - prsty do krku a štekliť krk zvnútra. Ak už jed stihol preniknúť hlbšie do tráviaceho traktu, tak zvracanie dotyčnému až tak neublížilo, ak sa jed nachádzal ešte len v žalúdku, zachránili sme mu život. Každopádne tak či onak, voláme okamžite sanitku, opíšeme, čo ten dotyčný zjedol (buď sa ho to pred tým spýtame, alebo ak je v bezvedomí, tak sa kukneme okolo neho na zvyšky jedla - tanier zpoly plný hríbovej polievky, otvorená konzerva s mäsom s dátumom spotreby 2.5.1975 a pod.) a zavesíme ako poslední. Ak je ešte postihnutý pri vedomí, dáme mu zjesť aj celé platíčko carbosorb (živočíšne uhlie), prípadne ak sme v lese, zmiešame popol z ohňa (bacha, nesmie to byť popol z jedovatých rastlín ako tis a podobne) s vodou a tú hnusnú gebuzinu mu dáme vypiť. Uhlie (a teda aj popol) na seba naviaže aspoň časť jedovatých látok.

Ak sa jedná o otravu zvieracím jedom (hady...), tak ranu "nevysávame ako vo westernoch," ale vo vzdialenosti zhruba 10-20cm smerom ku srdcu pevne stiahneme škrtidlom, prípadne niečim podobným. Škrtidlo každých 10 minút povolíme a posunieme 10cm bližšie smerom ku srdcu. Okamžite voláme záchranku a snažíme sa im aspoň približne opísať to zviera - "taký malý had, s takým ZZZZZ na chrbte..." a podobne. V našej krajine nemáme séra proti všetkým jedovatým tvorom sveta a preto je možné, že bude treba aj transport vrtuľníkom do Viedne alebo inam.
Ošetríme prípadný šok, no ranu sa snažíme mať pod úrovňou srdca (teda ak je na nohe, tak tú nedvíhame)

4) Amputácie
Pre niekoho možno troška morbídne. Symptómy sú jednoznačné - chýbajúca časť tela a prudké krvácanie. Našou prioritou je zastaviť krvácanie - opäť: tlakový obväz. Po zastavení krvácanie dohľadáme amputát, ten dáme do igelitového sáčku, ten zaviažeme, dáme do nádoby s ľadom a voláme záchranku. Ošetríme šok.


Dúfam, že vám tento "článok" bol aspoň v niečom prínosom a zároveň sorry, že som sa takto navtíral do Bear Gryllsovej témy, no k prvej pomoci mám blízky vzťah, dlhoročnú prax (netvrdím, že som v tom dokonalý a nikto nie je lepší, no snažím sa ) a rád sa podelím o svoje vedomosti.

[emo_hunter]

No sally fajne ,ale vedel by si to použiť v praxi ? Ja teda nie.

:shock: fajneeeeeeeeee

Ty už prestaň spamovať .

[sally]

emo_hunter: áno, vedel. Dlhé roky som robil zdravotníka na táboroch skautského zamerania, kedy som sa stretol s okrem bežných drobných poranení aj s chuťovkami ako otras mozgu, prerezané žily, otrava jedlom...
Zároveň som sa asi 7 rokov zúčastňoval súťaží červeného kríža, kedy náš tím dostával školenia od profi záchranárov a podobne. Časom si človek vypestuje určitú mieru "cynizmu" a nemá problém ošetriť aj závažné poranenia, lebo sa na ne díva iba ako na "ďalší prípad z mnohých."

Najviac mi asi dala zabrať otrava jedlom, kedy rodičia prihlásili na tábor dievča a nikomu nepovedali, že má celiakiu (nesmie jesť múku a lepok). Jedla spolu s ostatnými a zrazu ma v noci budí jej vedúca, že dievča má strašné kŕče... potom z nej vyliezlo, že je celiakička (prečo to nepovedala skôr? Ani jej rodičia?). Tak som bol nútený volať uprostred noci svojej známej, čo robí na RZP, a žiadať ju o radu. Nemali sme tam vhodné lieky, tak jej len vyprázdili žalúdok i črevá riadnou dávkou preháňadla a do rána bola v pohode. Potom držala deň diétu a už jedla len pre ňu vhodné jedlá.

[Michal]

K ustipnutiu hadom: prednedavnom som sa dozvedel od jedneho obyvatela australie, ze pri uhryznuti hadom je dobre ked sa clovek cely ponori do vody aspon na 3 hodiny (najlepsie ked mu trci len hlava aby mohol dychat) - vraj to zmiernuje az neutralizuje ucinky jedu - neviem co je na tom pravdy, ako vravim len som sa dopocul.

[ursar]

Brávate si na akcie lekárničku - nejaké lieky, aké? Príp. náplaste a pod. ...
Osobne si brávam liek na alergiu a okrem toho neriešim nič

Michal: Ak ta ustipne vretenica, najlepsie zamedzis sireniu jedu pokojom, tym myslim nehybat sa, najlepsie lezat (srdce sa menej namaha) a zachovat klud (pri nervozite sa tiez zrychluje sirenie jedu krvou, z rovnakeho dovodu nepit alkohol, kavu a pod. zivotabudice). Vysavat ranu niektori odporucaju (konkretne jed nasej zmije udajne posobi len v krvi, nie v traviacom trakte), ini nie (pretoze moze byt aj vynimka ). Krv nechat tiect, je sanca ze sa trochu jedu vyplavi.
Nasa vretenica moze rafnu bez pouzitia zubov, uhryznut s pouzitim zubov, len jednym zubom (pri vymene) a bez pouzitia jedu ci s pouzitim rozneho mnozstva. Ak nie si alergik, mal by si prezit a do jedneho dna by mali priznaky (v pripade pouzitia jedu opuch, malatnost, nevolnost...) ustupit. Ak nie, navsteva lekara je nutna. Prinajmensom odporucana
Pre viac info o nasich hadoch kniha Moji priatelia hady.

[lardes]

ja viem tak, že sať jed z rany by sa nemalo, z dôvodu, že v ústach môžeš mať drobné ranky, do ktorých keď sa ti dostane jed a celé ústa ti opuchnú môžeš mať celkom dobrý problém

[sally]

plne súhlasím s Lardesom - jed sa z rany ústami neodsáva. A čo sa týka uštknutia vretenicou, tak ako ursar píše, dospelý zdravý človek, ktorý zachová pokoj, bude sa snažiť si maximálne znížiť tep, prežije bez následkov aj bez návštevy lekára a antiséra (ukľudňujúca informácia pre prípad, že lekár nie je nablízku a mobil nefunguje). Čo sa týka detí alebo chorých osôb, je nutné volať záchranku (kamoške takto záchranka viezla malého brata z okolia Nového Mesta nad Váhom do Ba vrtuľníkom) - a tú je velice vhodné zavolať aj pre dospelých - predsa len je to istota.

Začal sa čias ôs, včiel a podobne a tak krátky exkurz o ošetreniu bodnutia osou a inou lietajúcou háveďou:
môže sa to zdať nechutné, no pomerne slušne ako protijed zaberá ušný maz. Stačí ho vybrať z ucha a natrieť na miesto vpichu. Ak z tela trčí žihadlo s kúskami čriev, tak nás s najvyššou pravdepodobnosťou pichla včela. Vtedy je dôležité vybrať to žihadlo so zvyškom vnútorností čo najskôr a dotýkať sa ho čo najmenej - ideálne je ho vybrať pinzetou a nedotknúť sa pritom vnútorností. Pointa je v tom, že na žihadle ostane visieť jedový váčok s "pumpou" ktorá do nášho tela stále tlačí trocha jedu. Ak budeme žihadlo vyberať prstami, tak ten váčok stlačíme a vstrekneme si do tela ešte ďalší jed.

Po vytiahnutí žihadla (ak tam bolo) aplikujeme protijed (ušný maz, prípadne kúsky surovej cibule - vraj funguje, nemám odskúšané).

Bežný človek nemá mať problém s bodnutím aj 10ôs súčasne (potvrdzuje moja vlastná skúsenosť, dostal som cca 17 alebo viac). Je vhodné podať nejaké antihistaminiká (zodac - voľne predajný, neoblbuje; dithiaden - na predpis, oblbuje) . jednu tabletku, alebo potrieť miesto vpichu a cca 2cm okolie fenistil-gelom.

Ak pacient začne javiť známky alergie - postihnuté miesto začne opúchať, tak treba fenistil natrieť a antihistaminiká podať určite. A okamžite kontrolovať dýchacie cesty - pacoš otvorí ústa a pozorujeme či mu nenapúcha hrdlo a on môže voľne dýchať.

Ak dotyčného osa/včela bodla do krku, nebodaj do jazyka alebo inde na tvári blízko úst, a vidíme začínajúce puchnutie, napcháme doňho urýchlene lieky a okamžite mu do úst a hrdla (zakloníme mu hlavu) vopcháme cca 15cm kus 1cm hrubej hadice, ohnutú trubku (prihnutú stanovú tyčku)...(prípadne z lekárničky vytiahneme intubačnú sadu ) hrozí totiž behom chvíle opuch krku a totálne upchatie dýchacích ciest. Ak dotyčného bodol na tvár/krk sršeň, máme na reakciu len zopár desiatok sekúnd, ani to nie.

A taká rada na záver - ak blízko okolo nás lietajú osy/včely, je veľmi vhodné nerozprávať a neotvárať ústa - hmyz nám do nich nevletí.


p.s. ak sme niekde vonku dlhšie na jednom mieste a otravujú nás osy/včely... tak celkom dobre funguje dať tak 10m od nás na zem fľašu so sladkou malinovkou - osy a spol. zvyknú preferovať ľahko prístupnú sladkú mňamku než byť neustále odháňané tými veľkými dvojnohými cicavcami.

[Pája]

Ursar vlákno o lékárničkách je samostatně v sekci výstroj-ostatní.

[ursar]

Soryy, sory, sory

z okolia Nového Mesta nad Váhom

Kde presne, prosím ťa?

[juraj1974]

Kde presne, prosím ťa?[/quote]

skus tu : http://www.bushcraft-portal.sk/forum/viewtopic.php?f=11&t=152

[juraj1974]

Ursar: kamoška má rodinu vo Vaďovciach (dedina pri Starej Turej) a my máme chatu na Lubinských kopaniciach (odtiaľ pochádza aj časť mojej rodiny)

prva pomoc ako vysita sally....


Juraj: ja viem idem mu to radšej poslať ako PM a tu to zmažem. Len dotyčný sa na to pýtal. Sally

[Želo]

Aj toto som našiel v pošte:

Před nějakou dobou jsem vařila kukuřičné klasy a píchla jsem vidličkou
do vařící vody, abych zjistila jestli je kukuřice hotova.
Minula jsem ale kukuřici a má ruka se ponořila do vařící vody...
Můj kamarád, který je vietnamský veterán, k nám přišel právě
v okamžiku kdy jsem skučela bolestí.

Zeptal se jestli někde nemám trochu obyčejné staré mouky...
Vytáhla jsem ze spíže pytlík mouky a on mi do něj strčilpopálenou ruku.
Řekl abych ruku v mouce nechala deset minut, což jsemudělala.
Řekl že ve Vietnamu, jeden voják začal hořet a oni, v panice,na něj
vysypali pytel mouky, aby uhasili plameny...
Jenomže se jim podařilo nejen uhasit plameny, ale ten chlapík na sobě
pak neměl ani jediný puchýř!!!!
Ve zkratce, konec tohoto příběhu - nechala jsem ruku v mouce deset minut,
pak jsem ji vytáhla a ruka nebyla červená, nebyl na ní puchýř a jájsem
necítila žádnou bolest.
Po této zkušenosti mám v ledničce stále pytlík mouky akdykoli se popálím,
studená mouka je ještě lepší, než mouka v pokojové teplotě.
Od té doby jsem neměla ani jednou puchýř a dokonce ani červenou skvrnu!
Zkus to... Vyzkoušej zázrak! Měj stále v ledničce pytlík mouky
a jednou tomu budeš ráda!
Mimochodem, nedávej ruku pod kohoutek s tekoucí studenou vodou,
strč na deset minut přímo do mouky.

Na druhý deň to manželka vyskúšala a funguje to