Stretnutie s medveďom a s inými nebezpečnými zvermi

[Paleccc]

Toto leto som prešiel Cestu hrdinov SNP, takže som v horách strávil 28 dní a podarilo sa zažiť všeličo Medzi najväčšie zážitky samozrejme patrí stretnutie s medveďom. Pohybovali sme sa v malej skupine - traja. S medveďom sme sa stretli tri krát, z toho dva krát sme sa skôr obišli ako stretli, no a tretí krát to už bolo ozajstné stretnutie

Prvý raz sme prechádzali cez "zápalkáreň" - rozsiahle polomy vo Volovských vrchoch, kde sme pri vrchole Pipitky šlapali cez skalné sute, borievčie a smrečiny. Šli sme s malými rozostupmi a rozprávali sme sa. Blížili sme sa zo skalného terénu do pásma lesa, keď sme spomedzi húštiny započuli výrazné varovné zavrčanie - nebolo pochýb o tom, že sa jedná o medveďa, zrejme sme vstupovali na jeho teritórium, možno k jeho skrýši, brlohu... Ťažko povedať. Po upozornení sme zmenili smer, držali sme sa na skalách a miesto obišli z hora. Medveďa sme nemali možnosť vidieť, upozornil nás na seba skôr ako by sme ho mohli zbadať. Myslím si, že bolo dosť dôležité, že sme sa nahlas rozprávali a dávali najavo zvery, v ktorých miestach sa pohybujeme.

Druhý krát sme sa v Kremnických vrchoch pohybovali v bukovom lese, počasie bolo hmlisté a sychravé... Spomedzi stromov, niekoľko metrov od nás dolu svahom sa ozývalo také pobrumkávanie, ktoré sa približovalo smerom hore k nám. My sme sa ďalej rozprávali a pokračovali v ceste, kým sme brumkanie nenechali ďaleko za sebou. Medveďa sme nevideli...

Tretí raz sme v pohorí Žiar prechádzali lúkou na okraji lesa (vtedy sme šlapali potichu a s väčšími rozostupmi), keď sme zrazu, asi vo vzdialenosti 20 - 30 metrov uvideli krásneho mladého maca . Vietor fúkal oproti, v prvej chvíli nás nezavetril ani nepočul. Po chvíli si nás všimol, spozornel, postavil sa na zadné skontroloval situáciu a odbehol do lesa... Ani na chvíľu ma nenapadlo, že by som sa mohol báť alebo niečo podobné, mal som z toho veľmi dobrý pocit a celý deň sme sa všetci tešili aké sme mali šťastie, že sme uvideli medveďa, na tak krátku vzdialenosť.

Myslím si, že pri medveďoch v našich lesoch, platí presne to, čo spomína Erik Baláž vo svojom videu "Prečo sa nebojím medveďov"... Aj mne sa potvrdilo, že sú to tvory múdre a ostražité, ktoré nechcú riskovať stretnutie s človekom a snažia sa mu v každej situácii vyhnúť, alebo dať vedieť o svojej prítomnosti.

[Elév]

Toto leto som prešiel Cestu hrdinov SNP...

Tak to si u mňa veľký frajer!!!
Dali ste to úplne komplet?

[Paleccc]

Ďakujem, málo kto vie o čo sa jedná a keď mi takto popraje niekto, kto vie "voč kráčí", tak mám z toho ozaj radosť Nebolo to jednoduché, ale našťastie sa nám to podarilo prejsť na kompletku od Duklianskeho priesmyku až po Devín

[Elév]

Tak ísť 28 dní, cca 30 kilometrov denne a všetko čo treba si niesť na chrbte a nevzdať to, napriek možnosti kedykoľvek zdrhnúť do pohodlia, to chce fakt silné nohy a ešte silnejšiu myseľ...

[Willy]

... sa nám to podarilo prejsť na kompletku od Duklianskeho priesmyku až po Devín

Taky moc blahopřeju - 28 dní na cestě - to je už hodně dobrá zkušenost

A hned mám na jazyku dost otázek a tak jsem tě chtěl poprosit, zda by jsi nechtěl napsat článek o téhle cestě z pohledu bushcraftu.
Z tebou napsaného textu je znát, že se psaním nebudeš mít problém, čte se to dobře, tak s chutí do toho !

Myslím, že není nutné detailně popisovat celou 750 km dlouhou trasu - pro představu o jaký výkon jde postačí pohled na mapku.



A teď ty zvídavé otázky
Jakou výstroj jste měli - boty, oblečení, opatření pro pochod v dešti ... ?
Jakou výzbroj - batohy (? litrů), stan, vařič, nádobí, láhev, hůlky, (nůž - sekera - pila)?
Jak jste přespávali, nebyl problém s místy na táboření, co ochranáři, polovníci, lesáci?
Jak jste se stravovali - nějaký ukázkový jídelníček, nejpopulárnjší jídla?
Jak jste se zásobovali a na kolik dní jste pak byli soběstační?
Průměrná váha batohu?
Které věci ze své výbavy po absolvování cesty považuješ za ty nejužitečnější?
Které věci jsi naopak s sebou táhl zbytečně a příště už je nepřibalíš?
Která věc ti chyběla a příště by jsi si ji určitě s sebou vzal?
Psychická pohoda během cesty?
Nějaké zdravotní problémy, stačila lékárnička?
Byl čas vnímat během cesty nějak víc přírodu a nebo to bylo natolik náročné, že to byl jinými slovy spíš sportovní výkon než poznávací cesta?
Nějaké tábornické, přírodovědné a nebo lidské zážitky či případně pár foto, by nás taky potěšilo.
Nakonec - co ti osobně taková cesta dala (nebo i vzala ) a doporučil by jsi takovou cestu?

Máte můj obdiv - některé části TRASY HRDINŮ SNP jsem během uplynulých 40 let prošel - ale k tomuhle jsem se neodhodlal .

[Paleccc]

Ešte raz vďaka za priania Nečakal som takú odozvu... Určite sa s Vami podelím o podrobnosti z cesty, hneď ako si nájdem chvíľu, tak sa posnažím opísať a popísať veľmi trefné otázky, ktoré willy spomenul - vidno, že máš v horách svoje odšlapané

[bobek]

TO: paleccc, ještě než jsem přečetl odpověď zkušeného WILLYHO napadly mne podobné otázky.
Dovolil bych si doplnit otázku ohledně počasí a teplotních rozdílů den-noc a všeobecně jaké bylo počasí (samo sebou jen přibližně)
a dále jaký styl spaní jste preferovali (hamaka,stan,širák,přírodní material...). Podle mne je nejdůležitější odpočinek tak mě to zajímá. Ještě bych skromně prosil rozepsat obsah lékarničky, každá zkušenost je dobrá zkušenost...

[finn]

to paleccc: mozno by stalo za to zalozit novu temu....tych otazok ako aj prispevkov od teba bude isto viac....inak good job

[Paleccc]

Vďaka chalani, určite založím novú tému a pokúsim sa čo najlepšie odpovedať na všetky otázky! O týždeň mám štátnice, tak neviem či to stihnem dovtedy. Ak nie, tak začiatkom septembra určite

[opossum]

jasné, že vieme, čo je cesta SNP
Určite založ o tom nový článok, podeľ sa so zážitkami.
Mňa by zaujímalo, kde sa ti najvaic páčilo. Pre mňa sú zo slovenských hôr srdcovou záležitosťou Nízke Tatry. V tej súvislosti ti priložím ešte jednu otázku:
Hrebeň Nízkych Tatier som šiel 2x, prvý raz tiež približne v tvojom veku (cca rok 1986) a potom asi o 6-8 rokov neskôr a všimol som si jednu vec. Lesný porast rapídne pokročil do výšky, ako smrekové lesy, tak aj kosodrevina. Napríklad útulňu Ramžová bolo prvý krát ešte vidieť z chodníka, neskôr už nie, zakryl ju porast. Podobne kosodrevina na Prašivej - dalo se cez ňu ako tak prejsť, ale druhý krát bola už taká hustá, doslova tvorila akýsi tunel nad chodníkom a museli sme sa cez ňu namáhavo predierať. Ako to tam vyzerá dnes?

[Paleccc]

Nová téma tu: viewtopic.php?f=36&t=1677

[bb69]

To s medveďom sa udialo, ak si dobre pamätám, okolo 2009-eho v októbri. Prišiel som domov z roboty, niečo do seba v rýchlosti hodil, okolo 17:00 som skočil na bicykel a vyšliapal som do miestnej lokality Zadná Andrášová v našom očovskom chotári, kde som vedel, že by mali rásť v tejto dobe podpníky. Bola tam vtedy ešte krásna smrečina, kde som chodieval na suchohríby hnedé, aj dubáčik sa našiel a už spomínané podpňovky. Mohlo už byť okolo18.00, kľačiac som veselo obrezával z pníka podpníčky, ktorých bolo naozaj požehnane, keď som v lesnom tichu začul akoby nejaké tlmené dupanie a odfukovanie. Bol som dákych 30 metrov od kraja smrečiny, kadiaľ išla lesná cesta a potom ďalej rástla nejaká mladina. Zdvihol som hlavu, kto to tu môže tak dupať a zdúpnel som. Z kraja hory si to rázoval zhruba smerom ku mne statný, asi 200-250-kilový macko. Ešte viacej som sa prikrčil ku pníku, veď hádam prejde okolo mňa a nevšimne si ma. No už po chvíľočke mi bolo jasné, že sa valí priamo na mňa. To už mohol byť odo mňa možno 15-20 metrov. Cítil som, ako sa mi prudko zrýchlil tep. No nič, bleskovo som sa rozhodol - najlepšie bude postaviť sa, nech sa robí, čo chce, kým je ešte čas. Začal som sa pomaly dvíhať a zároveň som sa chlpáčovi prihovoril roztraseným hlasom. Už ani neviem, čo som mu povedal, marí sa mi, že niečo ako „De jdeš, Mišo, nevidíš, že som tu ja?“ Ešte som zacinkal aj nožom o pracku na opasku. To už bol medzitým odo mňa určite menej ako 15 metrov. V momente sa zarazil a začal vetriť smerom ku mne. Po očku som sa obzeral ,za ktorého smreka sa hodím, keď po mne vypáli - budú mu určite stačiť 2 skoky, odhadoval som. Čas, akoby sa bol zastavil. Maco pokýval hlavou ako sud, chvíľu ma akoby hodnotil potom si zhlboka odfrkol a pobral sa akoby nič svojím predošlým tempom odo mňa, neuznal za potrebné ani utekať. Sledoval som ho s obrovskou úľavou, kým mi nezmizol z dohľadu. Potom sa mi roztriasli nohy, sadol som si na peň a utieral si z čela studený pot...

[benluben]

V takej situácii človek zistí čo robí z ľudským telom adrenalín.

[bb69]

Prebehol som si toto fórum,objavilo sa tu dosť , často i odlišných názorov , na správanie sa medveďa pri stretnutí s človekom.Môj starý otec aj môj otec boli dlhé roky poľovníkmi a podľa ich skúseností a aj mojej jednej osobnej si myslím,že s medveďmi je to tak,ako aj s ľuďmi.Totiž záleží na tom,na akého medveďa narazíte akú má povahu,alebo akú má práve náladu.Ten môj musel byť napríklad zjavne dobráčisko,pretože pri vzdialenosti asi 6 metrov,v akej som sa pri ňom odrazu ocitol,na mňa nezaútočil.Pritom vo všeobecnosti sa za útočnú hranicu pokladá vzdialenosť 7-10 metrov,pokiaľ medveďa prekvapíte.Podľa mňa je oveľa nebezbečnejšie stretnutie s diviakom, najmä ak je poranený, alebo je to diviačica s mladými.Takýchto stretnutí som za skoro 30 rokov mojich potuliek po našich lesoch prežil asi 8,ak si dobre pamätám.Neviem,či to nejako priťahujem,alebo je to preto,že sa po hore vždy snažím chodiť čo najtichšie,aj keď to asi nie je najrozumnejšie.

[bb69]

Odhodlal som sa podeliť sa s vami o ďalší svoj zážitok aj keď si začínam myslieť, že sa tu pomaly stávam asi jediným prispievateľom - čo je s vami, ľudkovia ?! Teda, stalo sa to pred dvoma rokmi, takto podjeseň, takže nemusím veľmi trápiť svoju úbohú pamäť. Vybral som sa na hríby do lokality zvanej "4.kopec". Bol pekný deň, asi ako dnes, a v košíku som už mal zopár pekných červenákov (kozák osikový), aj pár dubáčikov, keď som narazil na krásne trsy podpníkov (podpňovka obyčajná). Najkrajšie rástli na pňoch v blízkosti hustej mladiny. Hneď som ich začal obrezávať. Keď som bol pri treťom pni, zdvihol sa v húštine asi 5 metrov odo mňa diviak a zbehol niekam smerom dolu kopcom. Veľmi som sa tým nezaoberal, veď podobných stretnutí som už zažil mnoho a pokračoval som v zbieraní podpníkov.Najkrajšie rástli práve v smere, ktorým ušiel diviak, ale veď ten je už dávno preč. Prešiel som pomaly možno nejakých 50 metrov, keď som začul praskot a z húštiny predo mnou sa vyrútil diviak. Mieril priamo na mňa. Inštinktívne som naňho z plných pľúc zreval, už ani neviem čo.Na chvíľu sa zarazil no potom znova vyrazil oproti mne. V obrannom reflexe som vystrčil pred seba košík s hríbami v jednej a vreckový nožík v druhej ruke, pričom som pomaly cúval aby som sa nepotkol. Všetko som vnímal ako v spomalenom filme.Bol to veľký kanec s dlhými klami v zaslintanej papuli. V duchu som sa už videl, ako mi nimi trhá črevá z brucha, no najskôr asi začne na citlivejších miestach... Hlavou mi blyslo, čo o takýchto situáciách hovoria poľovníci: že treba počkať do poslednej chvíle a potom uskočiť, poprípade čo najvyššie vyskočiť (ktovie, či to už niektorý z nich skúsil). Neviem, či by som bol stihol niečo z toho urobiť. Keď bol už odo mňa len zo dva metre, znova som naňho zreval. Neviem, či to spôsobilo práve to, alebo to bol len nejaký náhly popud jeho mysle, ale na moju obrovskú úľavu vtedy zmenil smer a oblúkom okolo mňa zmizol v mladine.Chvíľu som za ním neveriacky pozeral a potom som vyrazil aj ja, samozrejme opačným smerom. Nadnes som mal hubárčenia tak akurát dosť. Dodnes mi vŕta v hlave, prečo na mňa vlastne zaútočil. Pokiaľ viem, ani medveď a ani diviak nezaútočia na človeka bezdôvodne. Zranený nebol a že som si ho obzrel pekne zblízka! Nie je to ani nejak teritoriálne zviera, pokiaľ viem. Možno si myslel, že ho prenasledujem, alebo čo. Každopádne odvtedy nejdem do hory bez sekerky v ruke.