No, podľa mňa neexistuje žiadny univerzálny recept ako sa zachovať pri nebezpečných stretnutiach so zverou, pretože každá situácia je iná a každá si vyžaduje samostatné vyhodnotenie a následnú reakciu. Aj zvieratá majú svoje povahy a nálady a môžem vám povedať, že útok na človeka je vždy to posledné riešenie v zozname. Všetky u nás voľne žijúce zvieratá majú pred človekom prirodzený rešpekt a z každého stretnutia sa snažia vycúvať. Mladé jedince väčšinou volia prudký útek staršie zas vyhodnocujú situáciu a snažia sa potichu vytratiť. Ak narazíte na silné teritoriálne samce (ktoré majú dosť vysoké sebavedomie najmä počas obdobia párenia) môže nastať situácia, že sa vás budú snažiť ,,vyprevadiť“ zo svojho teritória (budú vám imponovať svojim telom). Tu sa určite nesnažte zviera ničím nastrašiť mohlo by to mať opačný efekt určite je lepšie pomaly vycúvať, ale pritom neustále sledovať jeho pohyb (nie je dobré čumeť naňho jak puk, mohol by to zobrať ako výzvu
).
Dosť nebezpečná môže byť splašená zver, ktorá uniká často krát vo veľkom strese (napr. pred psom) už sa mi asi 3 krát stalo, že som sa dostal do ,,epicentra“ splašenej čriedy vysokej 2 krát som mal možnosť schovať sa za väčší strom, ale raz mi nezostalo nič iné ako schúliť sa do klbka a modliť sa, keď ma skoro rozdupali. Už som robil aj ,,matrix záklon“
pred splašenou srnou, ktorá sa ma v hustom poraste snažila preskočiť (v neskutočnej rýchlosti sa nestihla vyhnúť a ani nemala kam). Takže odporúčania uhnúť sa, alebo skočiť za strom je tu asi na mieste.
Raz som po štvornožky prechádzal diviačími tunelmi v malinčí (bolo to na spol. poľovačke mal som asi 16r.) a oproti mi zrazu bežal diviak, ktorého hnal pes, zbraň som nemal a vyhnúť sa nebolo kam. Moja jediná možnosť bola postaviť sa, zdvihnúť ruky (urobiť sa čo najväčší) a zakričať čo mi hrdlo dalo. Našťastie mi to pomohlo chudák diviak sa tak zľakol, že hodil šípku do kríkov nohami nahor (dolu kopcom) a mne zostali našťastie len škarabance od kríkov. Treba si však uvedomiť, že človek nestihne vždy zareagovať hlavne ak nebezpečenstvo príde nečakane. Jedného chalana raz zrámoval diviak, ktorý vyskočil z kríkov nestihol sa uhnúť a tak ho práskol do kríkov (ja som nestihol ani zamieriť a už bol fuč a to sa odohralo cca 10m vedľa mňa).
Pri poranenom zvierati je to horšie, pretože sa cíti byť ohrozené a nemá ako ujsť tak sa snaží brániť ako sa dá. Ak sa ho nehodláte uloviť treba sa mu vyhnúť veľkým oblúkom. Pozor na zver, ktorá vyzerá bezvládna mne sa npr. pri diviakoch asi 2 krát stalo, že sa ešte vedel pozviechať. Toto nie je moje video, ale na ilustráciu je veľmi dobré:
http://www.lovuzdar.sk/video-1171/borisko-a-jessik/oblubeneAk stretnete diviačicu s mláďatami zachovajte pokoj už som ich zopár stretol a vždy len zastrašovali, naježené grúlia a občasnými výpadmi sa snažia odohnať nebezpečenstvo. Najlepšie je nerobiť prudké pohyby len pomaly vycúvať, prípadne niečo hovoriť pokojným monotónnym hlasom. Medvedicu s mláďatami som zatiaľ stretol len jednu a keď ma spozorovala postavila sa na zadné nohy (kvôli lepšiemu rozhľadu) a mašírovala preč.
Ajajáj, nejak som sa rozpísal
a dalo by sa ešte všeličo rozoberať, ale to by sa dalo donekonečna. Každá situácia je iná a neexistuje univerzálne riešenie na všetky, každý má svoje skúsenosti a svoj pohľad na vec.