Duša zálesáka

[Juzek]

Správny zálesák sa nebojí počasia :
Toto základné motto sa zväčša dostáva do konfliktu s pohľadom rodičov, priateľov a nežných polovičiek. Človek by sa nemal báť vystrčiť svoj nos z pohodlia domova a ísť do zasneženého lesa. Samozrejmosťou je dobre sa obliecť, postupne sa otužovať, no základom je nebáť sa ísť.
Správny zálesák hrá fér :
Vážime si prírodu a nespôsobujeme jej zbytočnú záťaž. Keď sme v lese, chodíme samozrejme potichu. Ani nám sa nepáči sused, ktorý cez víkend vŕta 30 minút dieru pre jeden obraz.- Tak sa cíti srnka, keď jej cez "revír" prejde tlupa turistov s vyrevujúcim rádiom, ktorí po sebe kričia akoby boli na kilometre ďaleko. Čo si z domu do prírody donesieme, vždy donesieme aj naspäť domov. Výnimkou sú veci, ktoré v pôde zhnijú (použité vreckovky, nechcený chlieb). Tieto veci nepohodíme len tak , ale topánkou vykopeme malú jamku a do nej tieto odpadky zahrabeme. Príroda je voči nám férová, lebo nám dáva drevo na oheň.