Re: Bushcraft so psom
Napísal: 24 Apr 2014, 17:58
Ďalší prípad: šiel som po lúke, asi 200 metrov (čo je dosť daleko) šla panička s malým krížencom bez vodítka. Hafko vyštartoval, v momente bol pri mne a dorážal mi na lýtko zozadu. Keďže bol malý, nevšímal som si ho a pokračoval ďalej, akurát som na babu zakričal, nech si ho uviaže a dá mu náhubok. Prišla k nám, zobrala psa a vyčítavo mi povedala, že pes zaútočil na mňa, pretože má zo mňa strach. Nasledovná debata o tom, aké sú jej povinnosti (vodítko, náhubok), nemali účinok, proste sliepka...
...u nás v okolí je priam slepačia farma. Na večernej prechádzke so psom na vôdzke po chodníkoch nášho sídliska sa otvoria na najbližšom paneláku dvere a z trojmetrovej vzdialenosti na nás vyštartuje čokel neurčitého pôvodu, majiteľka ešte držiac vchodvé dvere sa druhou rukou plieska po stehne a rehoce sa s výkrikmi obdivu - akého má odvážneho psa. Pritiahnem psovi vôdzku nadoraz, aby som na druhý deň nebol v TV Hnojke či Mar-kríze a jedným stredne dlhým náprahom pravej dolnej končatiny pripravujem runaway pre niekoľkometrový vzlet a let chlpatého odvážlivca. Smiech sa náhle končí a nasleduje obojstrané chŕlenie názvov rôznych druhov domácich zvierat prešpikovaných podstatne štipľavejším argotom...
A to tiež len jeden prípad z mnohých...
podobných prípadov by som mohol napísať desiatky,,,,ale podstatným spoločným menovateľom pri týchto stretnutiach bolo, že pán nevedel svojho psa ovládať., Poskytul mu voľnosť, ale odmietal za to niesť zodpovednosť.
Tá istá pesnička, stále, stále dookola. Ako som už v tomto vlákne písal, z 90 % mám problémy práve s majiteľmi psov (a ich miláčikmi). Normálny človek si svojho psa aspoň pridrží, ak popri ňom prechádza turista, cyklista, bežec apod. . A je úplne jedno či je to "superinteligentný a superposlušný pes". Tí druhí to nevedia, nebudú a nechcú zisťovať Kto chce so psom behať po lesoch, turistických chodníkoch alebo pri venčení sledovať okolie (a nie svojho psa), nech si zaobstará vybavenie pre canicross, dog-trekking, bikejoring, skijoring atď., nestojí to veľa a pri troche šikovnosti a improvizácie stačí kus lana, pár karabín a pevnejšia ľadvinka...
...u nás v okolí je priam slepačia farma. Na večernej prechádzke so psom na vôdzke po chodníkoch nášho sídliska sa otvoria na najbližšom paneláku dvere a z trojmetrovej vzdialenosti na nás vyštartuje čokel neurčitého pôvodu, majiteľka ešte držiac vchodvé dvere sa druhou rukou plieska po stehne a rehoce sa s výkrikmi obdivu - akého má odvážneho psa. Pritiahnem psovi vôdzku nadoraz, aby som na druhý deň nebol v TV Hnojke či Mar-kríze a jedným stredne dlhým náprahom pravej dolnej končatiny pripravujem runaway pre niekoľkometrový vzlet a let chlpatého odvážlivca. Smiech sa náhle končí a nasleduje obojstrané chŕlenie názvov rôznych druhov domácich zvierat prešpikovaných podstatne štipľavejším argotom...
A to tiež len jeden prípad z mnohých...
podobných prípadov by som mohol napísať desiatky,,,,ale podstatným spoločným menovateľom pri týchto stretnutiach bolo, že pán nevedel svojho psa ovládať., Poskytul mu voľnosť, ale odmietal za to niesť zodpovednosť.
Tá istá pesnička, stále, stále dookola. Ako som už v tomto vlákne písal, z 90 % mám problémy práve s majiteľmi psov (a ich miláčikmi). Normálny človek si svojho psa aspoň pridrží, ak popri ňom prechádza turista, cyklista, bežec apod. . A je úplne jedno či je to "superinteligentný a superposlušný pes". Tí druhí to nevedia, nebudú a nechcú zisťovať Kto chce so psom behať po lesoch, turistických chodníkoch alebo pri venčení sledovať okolie (a nie svojho psa), nech si zaobstará vybavenie pre canicross, dog-trekking, bikejoring, skijoring atď., nestojí to veľa a pri troche šikovnosti a improvizácie stačí kus lana, pár karabín a pevnejšia ľadvinka...