Ahojte, volam sa Katarína, mám 25 rokov, narodila som sa v Bojniciach, teraz žijem v Komárne a študujem v Bratislave, možno v Ba aj zostanem po štúdiu. Keď som bola malá a chodila som na ZŠ, vždy som sa miesto behania s deťmi po dvore hrala na to, ako prespávam sama v lese, počkať, vlastne to začalo už v škôlke, keď som si opekala nad akože ohníkom polystyrén a potom jedla

...Na základke som sa vždy hrávala, že som zablúdila v lese, že si musím zohnať jedlo, prespať medzi stromami a pod. A prežila som tieto dobrodružstvá, ktoré však na gympli utíchli, začala som sa venovať plne škole a iste mi uznáte za pravdu, že Komárno moc turistická oblasť s lesami nie je. Našťastie sme pár rokov chodili do Tatier, kde som okúsila závan prírody a ako krpec prechádzala turistické chodníky, neskôr sme chodili do Terchovej do Jánošíkových dier. Potom sme však prestali a ja som sa začala venovať vysokoškolskému štúdiu. Ale na prírodu som nezanevrela a dala som sa na prírodovedeckú fakultu UK. Poháňal ma k tomuto rozhodnutiu moj stredoškolský projekt o ploskáčikoch pagaštanových. Na prifke som študovala biológiu, zažila som si svoje terény na zoológii, aj na botanike a dodatočné exkurzie cez botanický klub Sladké drievko

Zamerala som sa vo svojom štúdiu na virológiu, no aj keď mám teraz veľa práce v labáku, do prírody ma to stále ťahá.
Malé Karpaty som obišla cugrung z predu do zadu a zľava doprava. Videla som krásny výhľad z Veľkej Homole, Vyšlapala Záruby, nezabudnem na ten pohľad, keď sa ocitnete vyššie, než je hrad a máte výhľad na celú krajinu. Bola som aj na súťažiach z turistického klubu Malé Karpaty, aj v januári sa chystám. Moje srdce je však ťahané do Slovenského Raja, vždy keď si naň spomeniem, desím sa toho, že som tie rebríky prešla sama bez ujmy na zdraví, ale je to ako droga, je to nádherný kraj, pokoj a ticho, ktoré tam človek nájde, to mu zostane navždy v spomienkach. Najväčší zážitok bol, keď som videla pár orlov skalných lietať priamo nado mnou.
Mojím snom je prejsť cestu hrdinov SNP, svätojakubskú cestu a ak pán Boh dá, tak keď budem stará, pôjdem na koni do Číny prejsť Čínsky múr. Láka ma život na Aljaške, len neviem, čo by som tam robila

Milujem divočinu a viem, že do smrti sa k nej budem vracať...
No a okrem prírody mám rada kone, keďže aj na koni sa dá robiť turistika v lese

Raz by som chcela mať Frízskeho koňa a borderku. Taktiež milujem psy, doma u rodičov máme bieleho trpaslíčieho pudlíka, fenku, volá sa Ally

Taktiež mám doma škrečka sýrskeho. No najviac źo všetkého túžim po border kólii, s ktorou budem robiť agility, dogtrekking a záchranárstvo. Taktiež ešte rada čítam a hrám šach.
A mojím posledným snom je nájsť Triopsa v mláke
