Rastie na slnečných lúkach,stráňach a rúbaniskách.
To,že je naozaj vyznávačkou "hicu",sa mi znovu potvrdilo včera pri prechádzaní z lesa na lúčny kopec,kde si "nažíva" vedno aj so zemežlčou obyčajnou.
Kvitnúce časti zberáme strihom,aby ostali korienky v zemi.
U mňa sa osvedčila z jediného dôvodu-odvar z nej veľmi dobre zaberá pri žalúdočných problémoch.
Príprava záparu: Do hrnčeka dať jednu rastlinku a zaliať ju vriacou vodou /postačí pol deci/.Necháme lúhovať 10-15 minút.
Môžeme počkať,kým to nebude vlažnej teploty a tak to len vypiť "na ex"/dovolím si tvrdiť,že tento spôsob si viacerí veľmi rýchlo osvoja

Zo sušených bylín získame silnejší výluh ako z čerstvých.
V žiadnom prípade netreba prepadnúť myšlienke,že sa jedná o úkon "a la Degustácia vína",takže sa nekoná žiadne
hodnotenie farby,vône,tobôž nie chuti


Nič z toho nie je obzvlášť lákavé,o chuti to platí dvojnásobne /preto to vypitie "na ex"/
Zaujímavosť: Rastlina je veľmi citlivá na kvalitu podložia a preto býva indikátorom kvalitnej spodnej vody.