Včely dokážu z lipového nektáru vytvoriť jedinečný med.
Zbierame kvet-celé súkvetia aj s blanitými jazykovitými listeňmi v čase,keď sa rozvíjajú respektíve na začiatku kvitnutia,nie neskôr,keď odkvitajú.
Sušíme na tienistom,dobre vetrateľnom mieste.
Čaj z lipových kvetov lieči pri zápaloch dýchacích ciest,nachladnutí,angíne,horúčke a lámke.Odporúča sa aj pri chorobách žlčníka a pečeňovej nedostatočnosti.Hlavný účinok je však potopudný.
Má sedatívny účinok pri strese a nespavosti.
Upozornenie: Kvety si nezamieňať s kvetmi príbuzných druhov,ktoré nezbierame.Jedná sa hlavne o lipy s chĺpkatými alebo
lesklými listami /Lipa striebristá,americká a pod./.
Zaujímavosť: Z lipového dreva sa pripravuje aj práškové uhlie /carbo tiliae/,s účinkami ako živočíšne uhlie /proti črevným
katarom/.
Okrem toho je lipové drevo ľahké,mäkké a vďaka výbornej opracovateľnosti je najlepšou voľbou na rezbárske
účely.
Dnes ráno som sa vybrala do neďalekej dediny na zber lipových kvetov.Poobchádzala som niekoľko líp,prevažne ešte nerozkvitnutých.Lipa,ktorú som si pôvodne "zobrala na mušku",sa nachádza na rozhraní dvoch obcí a na rozdiel od tých ostatných akurát vo veľkom kvitne.
Vek tejto lipy sa odhaduje na 140 rokov a jej obvod kmeňa je 480 cm.
Spája sa s ňou príbeh z 2.svet.vojny. Niekedy v zime na prelome rokov 1944/45 ju chceli spíliť nemeckí vojaci,aby zabránili
vojenským transportom smerom na Tisovec.
V tom období bola len o čosi menšia.Údajne sa prepílili takmer do jej polovice,no aj tak sa im ju nepodarilo nakloniť správnym smerom.
Miesta po pílení sú viditeľné dodnes.
Pri štreke sa mi zapáčili vlčie maky,tak som ich sem pridala ako "farebné spestrenie"...
