Jedlé rastliny

[matus]

ja som toho stavelo zjedol dost dal som si ho do chlebu fajnota a zatial mi nic neni ak prezijem noc napisem (no ale nesrandujme kedze sa u nas obesil
sused

[Hosť]

da sa jest ja ho jem ako krava kopu a zijem

[sally]

K tomu šťavelu (a aj šťovíku - jedno je vysoká rastlinka, druhá je nízka a má tvar trojlístka):

je jedlý, určite je jedlý - nie len ja som to skúšal a stále som tu. Kde je teda problém? Šťavel obsahuje kyselinu štavelovú. Viac sa o nej dočítate tu: http://cs.wikipedia.org/wiki/Kyselina_% ... elov%C3%A1

V skratke: ak budete jesť šťavelu nárazovo veľa, odfajčí vám to ľadviny. Na druhej strane - netreba z toho robiť paniku, my sme s tým normálne robili na cvikách a všetci máme zatiaľ zdravie ako-tak (ako u chemikov ) v poriadku. Keď si v tom článku pozriete R a S vety (teda čo sa s danou látkou robiť smie a čo nie), tak zistíte, že by ste si nemali s kyselinou šťavelovou potierať kožu alebo oči a sliznice. Samotná kyselina je značne chemicky stála, rozpustná vo vode a jej bod sublimácie je len niečo cez 150°C

Čo z tohto chemického blábolu pre bežného zálesáka plynie? Keď si trháme šťavel, nie je múdre si rukami mokrými štavelovou šťavou utierať oči (bude to štípať a páliť - neumriete!!!). V rastlinke je koncentrácia tej kyseliny síce vyššia, no nie nejak brutálne, aby vás to okamžite položilo. Pri konzumácii, alebo "zálesák si ide pripraviť lesný šalát," je rozumné si nerobiť jedlo LEN zo šťavelu, ale ten použiť na DOCHUTENIE pokrmu - teda napr. "špenát" si spraviť zo žihľavy (pozdravujeme s Macmatejom Páju, Marcelu a Rafa... ) a dochutíme ho šťavelom.

V prípade, že si chcete spraviť polievku a dochutiť ju šťavelom, buď ho dajte menej, alebo ak ho chcete použiť vo väčších množstvách, najprv ho povarte a vodu VYLEJTE (kyselina šťavelová sa "vyvarí" do vody - polievka by bola značne príkra).

Pri potulkách lesom dobre padne, pri nájdení "trojlístkov = šťavelu," sa nimi trocha osviežiť. Stačí si dať len pár kúskov, načo vytrhať celú kolóniu? Udáva sa, že smrteľná dávka (predpokladám, že sa jedná o LD100) pre človeka je 4-5g kyseliny šťavelovej. Toľko do seba nedostanete ani keby ste začali šťavel v lese spásať. Na druhej strane - už menšie množstvá tej kyseliny sú záťažou pre ľadviny, tak načo robiť svojmu telu zle?

Naviac - ak máme na tele nejaké vyrážky, udáva sa, že šťavelová šťava ich vie vyliečiť, resp. potlačiť (po chemickej stránke to zmysel dáva). Za efekt neručím.

Sumarizácia: šťavelom je ťažko sa otráviť, no ľahko si poškodiť zdravie (čo ale nemusí byť na prvý pohľad viditeľné), ak sa ho zje viac ako trochu.

Vďaka, ak ste to dočítali až sem. Zajtra mám skúšku z toxikológie, tož chápete...

[mihal]

ja pridám tiež http://botanika.wendys.cz/kytky/foto.php?197:
Carlina acaulis - česky:pupava bezlodyžná
Slovensky: Krasovlas bezbyľový.
babky korenárky beru a sušia korene, ja zbieram kvet ako pochutinu, treba s tym opatrne dosť pichá. treba ošúpať od tych listkou z pichliačmy a tie štetinky či ako to nazvať len ošklrabať, ostane tvar takej bielej velkej tablety, je to plne glukozy a chuťovo príjemné.

[Jozzo]

Kyselinu šťavelovú možno neutralizovať vápencovým či dolomitovým prachom - proste sa primieša do polievky. Šťavelan vápenatý i nezreagovaný vápenec následne prejde tráviacim traktom a neodfajčíte si ľadviny.

[Snypo]

Dávam do pozornosti zaujímavý článok založený čisto na praktických skúsenostiach

http://ved.sk/RC.jedle.rostliny.obr.htm

[prtgeologist]

Chtěl bych se dozvědět o volně rostoucích rostlinách, na kterých si mohu pochutnat během zimy a brzkého jara, kdy je vše zahaleno pod sněhovou pokrývkou a které se vyskytují na území ČR, SR a případně i dalších okolních států jako Polsko, Německo, Ukrajina atd (prostě mírný pás).

Ze svého vlastního zkoumání vím jen o pár rostlinách. Během zimy se mohou vyskytovat šípky, pak rakytník řešetlákový (hippophae rhamnoides) a latinsky stellaria media (český název by mě být ptačinec). Určitě musí růst během zimy i některé další, které se dají sníst, ale jelikož jsem teprve začátečník v zálesáctví, tak toho moc nevím.

Jo, a vůbec nemám ponětí, jestli jsem měl založit samostatné vlákno nebo to dát do vlákna "jedlé rastliny", takže to nechám tak. Kdyžtak to přesuňte.


//přesunuto. P.

[Zápalka]

Keďže sa mi nepodarilo nájsť nejaké ucelenejšie veci o dostupných rastlinách v zime, pridávam aspoň to málo, čo sa mi zatiaľ podarilo zistiť. V zime sú, okrem napríklad začínajucich púčikov, dobrý zdroj bobule. Sú všade okolo ciest, je len treba ich poznať. Okrem typických šípok a trniek existuje napríklad jarabina, hloh, baza, čremcha, či kalina. Jarabina a hloh sú väčšinou menšie stromky, to asi nejak rozpytvávať netreba. Pomýliť sa dajú ťažko a sú jedlé, i keď chuťou nič moc. S jarabinou treba skúšať, vraj niektoré sú príjemnej sladkej chuti, iné kyslé, horké, trpké.
Baza je tiež ľahko rozpoznateľná, no tu už treba dať pozor. Semená obsahujú látku, ktorá v žalúdku tvorí kyanovodík. Takže buď podobne ako pri tise zjesť len dužinu a zvyšok vypluť, alebo povariť.
Pre mňa donedávna neznáma čremcha a kalina sú už trochu väčší oriešok a treba si ich naštudovať. Dajú sa pomýliť s vtáčím zobom, ľuľkom sladkohorkým alebo krušinou (tá má ale na rozdieľ od čremchy 2-3 kôstky. Čremcha má len jednu).
Čremcha nemá príliš príjemnú chuť, jej bobule sú čierne a rastú na strapcoch, podobne ako divoké hrozno.
Kalina siriputková sú tie bobuľky, ktoré pri dozrievaní tvoria typické čierno-červené (asi) vrcholíkové strapce. Po dozretí sú bobule čierne. Kalina obyčajná má bobule červené a pekne je o nej napísané tuto: https://www.divoke.sk/post/kalinov%C3%B ... 98vYYyh08g
Okrem tejto stránky odporúčam ešte fb: Divoké jedlé rastliny. Je tam kopec aj menej známych byliniek a info o spracovaní.
Tak snáď to niekomu pomôže a inšpiruje sa.