Pálka širokolistá

[mihal]

vyrastal som pri tom ale nikdy som som to nejedol musím skúsiť
ako decka sme z toho robili loďky take katamarány s plachtou.
inak maers to nakrájal do polievky s rybou v jednom diely.

[SKW]

Taká zaujímavosť... suchá hlávka pálky je okrem toho, že fajne chytá iskry z firesteelu aj veľmi dobrý predlžovač uhlíka. Vezmete suchú, nerozpuknutú hlávku a zapálite koniec, najlepšie keď ho chvíľu necháte pichnutý v pahrebe aby sa dobre pripálil. Vydrží tlieť niekoľko hodín v závislosti od veľkosti

[SKW]

Myslím že bude dobré ak časť o výhonkoch pálky z reportu z Čabrade bude aj v tejto téme nech sú informácie pekne zatriedené. Pálka je považovaná
za kráľa medzi zálesácky užitočnými rastlinami. Mladé výhonky pálky sú výbornou lesnou zeleninou, rád ich pojedám surové, chutia podobne ako
šalátová uhorka. Surové alebo varené sa môžu pridávať k jedlu ako príloha, alebo pokrájať/posekať do šalátu, prípadne uvariť v polievke.

Zber výhonkov je veľmi jednoduchý. Stačí potiahnuť a výhonok sa pekne oddelí od koreňa.

Jedlá je táto biela časť rastliny približne po miesto, kde je stred prechodu z bielej do zelenej farby (Zhruba 10cm). Môžte (no nemusíte) zlúpnuť jednu alebo viac vrstiev listov v závislosti od veku výhonku. Zlúpaním vrstiev listov pri veľkých, "starších" výhonkoch, sa dostanete až k mäkkému jadru.

Medzi vrstvami listov zelenej časti rastliny sa nachádza sliz, má dezinfekčné účinky a používa sa tiež na popáleniny.

[truppyk22]

skw: Ako Matej, klobuk dole, tak toto by som naozaj necakal, ze palka sa da konzumovat. Je aj nejake obdobie, kedy sa uz konzumovat neda, resp. do akeho stadia vzrastu palky, sa konzumovat este da?

[SKW]

U pálky v podstate nieje obdobie, kedy by neposkytovala zálesákovi nejaký zdroj núdzového jedla. Mladé výhonky môžeš nájsť prakticky počas celého vegetačného obdobia, pretože v poraste neustále dorastajú nové rastliny, najviac ich je samozrejme práve teraz v tomto období. V zime sa dajú jesť korene, ktorých jadro obsahuje škrob(sacharidy). Korene sa tiahnu od rastliny k rastline bahnom ako podzemná sieť... Celkovo pozostávajú z vonkajšej ochrannej škrupiny, bielej penovitej výplne a v úplnom vnútri je spomínané jadro, ktoré je predmetom nášho záujmu... Korene treba vytiahnuť z bahna, čo je celkom fajná babračka, ale nieje to nič extra náročné. Môže to však byť problém počas tuhej zimy bez snehovej pokrývky. Získané korene stačí umyť v potoku a hodiť do pahreby ako som písal v hlavnom príspevku tejto témy.

Okrem toho neskôr ako pálka rastie, sa dá konzumovať zase jej ďalšia časť. Počas júna dorastajú samotné hlávky (pálky), ktoré kým sú v olistení, sú mladučké a delikátne. Dajú sa uvariť vo vode a zjesť spôsobom ako kukurica Toto všetko bolo kedysi bežnou zložkou jedálnička severoamerických indiánov, ktorí si uctievali túto rastlinu, pretože si uvedomovali, že je to skvelý zdroj voľne dostupnej potravy, ktorý nevyžaduje nijaké obrábanie/pestovanie.

[Bic0]

Takze z korena sa je len ten stredny sulok co je vidno tu na tvojej fotke? V prvm prispevku si pisal cosi o vycuciavani skrobu z korena, tak neviem presne co sa teda da zozrat a co len vycucat

[pawuk]

ak ti nevadí šupka, zjec ho celý
najlepšie ho odskúšaš tak, že ho upečieš a zješ čo ti chutí.
určite sa neotráviš

[SKW]

Takze z korena sa je len ten stredny sulok co je vidno tu na tvojej fotke? V prvm prispevku si pisal cosi o vycuciavani skrobu z korena, tak neviem presne co sa teda da zozrat a co len vycucat

Áno z koreňa je jedlý len ten stredný šúľok, to je to jadro. Je zvláštnej niťovitej štruktúry vyplnené škrobom, tá penovitá časť medzi ním a obalom koreňa sa po upečení v pahrebe úplne stiahne a ostane ti len mierne napuchnuté upečené jadro v šupke. Pečenie je jednoduché, vďaka pevnému obalu koreňa a tej dužine je jadro chránené pred spálením a spoľahlivo sa "uvarí", stačí korene položiť na pahrebu a po chvíli obrátiť kým úplne nesčernejú a nezačnú byť na pocit akési krehké.

V prvom rade od toho nečakaj, že si koreň po upečení položíš na tanier, pokrájaš ako klobásu a do sýtosti sa naješ. Treba si uvedomiť, že ide o núdzové získavanie živín. "Jedenie" upečených koreňov nieje také ako si mnohí predstavujú, že je to akoby ste jedli údený syrový korbáčik, to vôbec nie. Je potrebné vlákna z upečeného jadra vytiahnuť, požuť, najlepšie prehltnúť len tú hustú bielu šťavu z nich získanú, holé vlákna sú doslova ako nite - neatraktívne na pojedanie, no keď ich zješ vôbec nič sa ti nestane. Prípadne "prešlamovať" tieto škrobom obalené vlákna cez zuby. V núdzovej situácii je takto možné získať energiu na ďalšie fungovanie (predĺženie času prežitia) dôkladným "prežutím" už 6-7mich koreňov dlhých približne 30cm. Samozrejme čím viac koreňov tým lepšie.

Asi najefektívnejším spôsobom ako získať všetky živiny z koreňov je pokrájať jadro za surova na kúsky a pridať ho do polievky/vývaru. Indiáni používali viacero spôsobov prípravy, jedným z nich bolo tiež vysušenie samotných jadier koreňov a ich následné pomrvenie na prášok. Takto získaný škrob sa môže použiť na zvýšenie nutričnej hodnoty nejakého ďalšieho plnohotnotného jedla, zahustiť polievku atď.

[SKW]

V súvislosti s pálkou je potrebné uviesť aj možnosť jej zámeny s kosatcom žltým (Iris pseudacorus) a to hlavne v dobe pred kvitnutím. Teraz keď kosatec kvitne, sa už dá jednoducho a spoľahlivo rozpoznať podľa typických žltých kvetov. Celá rastlina obsahuje jedovaté triesloviny a silice, otrava spôsobí zalúdočné a črevné problémy, ktoré môžu byť sprevádzané krvavými hnačkami. Takže ešte raz, pri zbere pálky mimo obdobia kvitnutia buďte opatrní, pretože listami sú si tieto dve rastliny podobné.

[lynx]

SKW: Takže, aké sú spoľahlivé rozlišovacie prvky ?