Bushcraft-Portal.sk

Tento stromček je celý jedovatý, okrem červených plodov (semienka sú jedovaté tiež).
Nemá niekto z vás skúsenosti s tým ako sa dajú plody spracovať? Za surova sú celkom chutné, sladké a chuťou mi pripomínajú sušené hrozienka, ale v takej soplovitej konzistencií.

Pozor: semienka sú jedovaté, pokiaľ ich však prehlnete vcelku, prejdú tráviacim traktom a nič sa vám nestane, problém nastáva ak by ste semienko rozhryzli (má údajne odporne horkú chuť) a treba ho okamžite vypľúvať inak hrozí zdravotná problém.

Ešte väčší pozor : Smrteľná dávka tisu sa udáva približne 2 hrste ihličia, to je asi 200g - asi odvar z nich (ak si pomýlime strom so smrekom alebo borovicou) Tak isto je jedovaté aj drevo - neskúšajte si z neho preto vyrezať lyžicu ani kuksu ani nič podobné!!!

Z tisu se delaji dlouhe anglicke luky.

Tu sa natíska otázka: z tisu si nemáme nič vyrezávať... a predsa sa z neho robili/robia luky, ktoré mali/majú lukostrelci celý deň v ruke. Ako je to so zdravotnou stránkou či už výroby alebo používaním takej zbrane?

Zdravotná stránka z používania takého luku nebola nič moc - hlavne pre toho na koho tým lukom mierili

sally píše:Tu sa natíska otázka: z tisu si nemáme nič vyrezávať... a predsa sa z neho robili/robia luky, ktoré mali/majú lukostrelci celý deň v ruke. Ako je to so zdravotnou stránkou či už výroby alebo používaním takej zbrane?

myslim si, ze cisto prenosom latok cez vstrebavanie cez kozu neni taky dramaticky aby to bolo cloveku neprospesne, zvlaste ked sa lucistia natierali olejom alebo voskom - ina vec je keby si z takej tisovej nadoby pil horucu tekutinu nepriklad, minimalne by ta bolelo brucho... ja osobne som pro vyrezavani tisu nikdy tis nesmirgloval, cize neviem ako je na tom ten prach z dreva, mozno je drazdivy, ale neviem ci vdychnes dostatocnu koncentraciu na to aby ta to zabilo...

Toto ma zaujalo v súvislosti s tou jedovatosťou:
"Tisové dřevo, které je tvrdé, pružné a trvanlivé, bylo v minulosti užíváno k výrobě luků, kuší, nožů a hřebenů, napuštěno černou barvou bylo pod názvem německý eben užíváno při výrobě nábytku, kořenovými dýhami se vykládaly truhlářské výrobky, používalo se na výrobu příborů některých dechových hudebních nástrojů, píp atd. Protože v současnosti již není tis ani zdaleka tak běžný, jak býval v minulosti, je i jeho dřevo nyní užíváno spíše výjimečně."

OT Dřevo se používalo pro jeho trvanlivost, bo právě proto že je jedovatý, nenapadali ho škůdci. Dneska není tolik běžný a nezpracovává se, jelikož je tato rostlina v Evropě chráněná.

Michal:
Jedlá je jen ta červená dužina, jinak celej tis je prudce jedovatej. Myslím, že z toho někdo dělal doma džem, bo ty bobule jsou prej sladký.

Michal píše:... ja osobne som pro vyrezavani tisu nikdy tis nesmirgloval, cize neviem ako je na tom ten prach z dreva, mozno je drazdivy, ale neviem ci vdychnes dostatocnu koncentraciu na to aby ta to zabilo...

Nič, pohoda, brúsim to furt a žijem. Je myslím rozdiel v množstve taxínu v čerstvom a suchom dreve. Po Harmaneckých lesoch možno vraj občas vidieť jelene čo sa motajú a vrážajú do stromov. Vraj zámerne obhrýzajú tisy, aby si navodili takéto stavy... ...narkomani hnusný asociálny a ničitelia štátneho majetku .

Ja som videl na youtube .... bolo to davnejšie taže to tu nedam .... ale robili z toho takú kašu ... rozmliaždili plody a nejak to prelisovali .... a potom to jedli ..... nechce to niekto skúsiť ale jedine jeho využitie je ten luk ako bolo napísané už ... ešte sa z toho robil nábytok a takéto veci .....

Suché drevo je už málo jedovaté. Štedrec je ešte jedovatejší a nič sa mi nestalo
Tis sa na luky používa od začiatku, od praveku . V Európe to bolo najlepšie drevo strategický materiál na luky až sa celkom vyťažil. Drtivá väčšina nálezov drevených lukov u nás je tis.
Asi jediné ihličnaté drevo na luky, ešte možno borievka má jadrové drevo. Relatívne tvrdé medzi ihličnanmi. Vyrezáva sa ľahko. Taký drieň a agát sú oveľa tvrdšie.

Keďže sa iba tu vraví o jedovatosti, tak niečo pridám. Divili by ste sa koľko je tam uvedených druhov. Inak ano, ten miešok na tise je chutný. Odborný názov je arilus. Hlavne chcem upozorniť na bežne pestovaný druh v domácnostiach, a síce oleander. Je smrteľne jedovatý. Pre malé dieťa je smrtelná dávka cca tri listy!