Štepenie ovocných drevín a veci s tým súvisiace...

[Rolf]

Rád by som založil túto tému, nakoľko štepenie je takisto istý druh „prírodnej“ zručnosti, ktorá mňa zaujímala fakticky od detstva, kedy som starého otca pozoroval pri tejto ušľachtilej činnosti a sám robil prvé pokusy...

No až tento rok som sa sám „seriózne“ pustil do štepenia... Hlavným dôvodom bol fakt, že máme doma staršiu (poslednú) marhuľu, odrodu, ktorá nám v záhrade rastie už „od nepamäti“... Nakoľko je to už posledný strom tejto odrody a zo skúsenosti viem, že marhuľa je pomerne chúlostivý strom, ktorý môže vyschnúť doslova a dopísmena „z večera do rána“, tak som sa rozhodol pokúsiť zachrániť túto „sortu“ marhúľ... Máme síce vysadené nejaké stromčeky zakúpených marhúľ, no ja chcem viacmenej „z princípu“ rozmnožiť a zachovať našu domácu odrodu...

Práve pred pár dňami som zaštepil štyri stromčeky, a to do podpníkov slivky... Možno sa bude niekomu zdať, že je ešte skoro, no u nás už dlhší čas panuje pekné a teplé počasie... Naviac som čítal na nete, ako jeden človek tvrdil, že kôstkoviny on osobne štepí práve skoro na jar, resp. na konci zimy, ak už je pekné počasie a v noci nie sú silné mrazy (zhruba viac ako -8 stup.)... Najneskôr vraj do polovice marca... Úspešnosť „ujímania“ v tomto čase má vraj až 90 percent. Tak uvidím, či sa niečo ujme... Som v tom zatiaľ začiatočník... Spôsob štepenia (vrúbľovania) som použil najjednoduchší a to, tkz. spojkovanie (kopulácia), kedy sa jednoducho šikmým rezom zreže podpník aj „mladník“ (vrúbeľ), tak, aby na seba, čo najtesnejšie a najpresnejšie priliehali... Podpník a „mladník“ (nový jednoročný výrastok na strome, ktorý chceme rozmnožiť) by mali byť rovnakej hrúbky... Následne som miesto spojenia omotal lykom a zatrel štepárskym voskom...

Práve „kôstkoviny“ a zvlášť čerešne sa horšie ujímajú... Viem, že u nás aj pomerne skúsení „štepári“ majú problém so zaštepením tejto dreviny...

V priebehu nasledujúcich dní by som ešte zopár marhúľ chcel zaštepiť, aby som zvýšil pravdepodobnosť, že sa nejaký stromček ujme...

Skúšali ste niekedy štepenie (vrúbľovanie) stromov? Bol by som naozaj veľmi rád, keby ste sa podelili o svoje skúsenosti, vychytávky a tipy ohľadne tejto ušľachtilej a zaujímavej činnosti...

[atti.hombre]

Ja som skúšal štepiť pod kôru narezaním kôry a vsunutia štepu zrezaného šikmo...no neujal sa ani jeden.

[SKW]

Mám celkom dobrú knižku o rezaní, tvarovaní a štepení ovocných stromov, ktorá možno poteší nadšencov . Len teraz dilema kam s ňou, do e-books alebo sem? Dáme sem a keď tak sa presunie enjoy:

Kód: Vybrať všetko

http://ulozto.sk/xWqPCFX/rez-tvarovanie-stepenie-ovocnych-stromov-upload-by-skw-rar

heslo pre rar: www.bushcraft-portal.sk

[macakv]

Tak tu mi niekto riadne brnka po strunach:-).Tato tema by skor patrila niekde na zahradkarske forum,ale pokial vas to zaujima tak preco nie.Nazov temy je trochu taky vseobecny....stepenie...stepenie zahrna viac technik....vrublovanie a ockovanie.Poviem vam z vlasnej skusenosti,ze vrublovanie alebo ockovanie nieje ziadna veda..myslim techniku rezu,priprava ockovancov(kto bol u mna si urcite vsimol citrusy)....samozrejme ze precitanie si nejakeho postupu o sposoboch a technikach stepenia ma svoj vyznam ale prax je nieco ine.Komu sa nepodarilo na prvy krat nieco zavrublovat alebo zaockovat vecsinov straca zaujem,kvoli neuspechu......lyzicu tiez nie kazdi na prvy krat vysruhal.Ale vsetko je to iba o skusani a treningu....Ja som zacinal s vrublovanim ako maly chlapec pod vedenim mojho stareho otca a neskor otca.Na zaciatku ma ucili ako spravne odrezat prut,co treba dodrziavat,ako spravne nabrusit noz!,to je tiez dolezita vec.Po neuspechoch sa ale dostavili vysledky a dnes mam uspesnost pri vrublovani takmer 90%.Vecsina neuspechu bola spojena s vyberom nevhodneho casu na stepenie a to je do dnes najvecsi problem.Urcenie terminu alebo casu.Napriklad:zistil som,ze vruble alebo ockovance sa mi lepsie ujmu pokial je mesiac vo faze pred splnom.Viac krat sa mi stalo.ze som presvihol termin,ci uz kvoli pocasiu alebo to bolo nieco ine,a uspesnost prudko klesala dole.Z 10-tich len 2-3 kusy.Inak 9-z10.Ja by som to zhrnul asi takto.Uspesnost stepenia je veda, kde technika stepenia je 10-20% a vyber vhodneho casu 80-90%.Tak ze mozete mat perfektne zvladnutu techniku stepenia,ale pokial si nevyberiete vhodny cas vrubel alebo ocko sa vam neprijme.Asi tolko.....cvicte,rezte a vsimajte si pocasie...to je zaklad uspechu......a hlavne nedajte sa odradit neuspechom...

[Rolf]

Ja som skúšal štepiť pod kôru narezaním kôry a vsunutia štepu zrezaného šikmo...no neujal sa ani jeden.

Áno, vrúbľovanie za kôru je jeden zo spôsobov štepenia, všimol som si, že u nás v obci je jedným z najčastejších spôsobov, aj môj starý otec štepil týmto spôsobom, no nie som si istý, či je aj najvhodnejší pre všetky ovocné dreviny... Vskutku je vhodný, napr. pre jablone alebo hrušky, pri ktorých som si všimol, že uvedeným spôsobom sa celkom dobre ujímajú, no s kôstkovinami je to už horšie... Tu je vhodnejšie zrejme spojkovanie alebo iné spôsoby štepenia...

Inak u nás som si všimol, že zanietení štepári (zálesáci) štepia stromy aj priamo v teréne po zmiešaných lesíkoch (húštinách), kade sa zbierajú huby... Hlavne plané hrušky a jablone... To sú predvídaví a dobroprajní ľudia... Pri zbere húb sa človek môže občerstviť dobrými plodmi, keď nie je naporúdzi voda...

Mimochodom v tomto ohľade je najlepšia slivka... Sama sa zasadí, štepiť ju netreba, ešte každý rok pod plotmi ju musím likvidovať ako burinu, keď vzíde priveľa výhonkov, mnohí zastávajú názor, že ani prerezávať ju netreba, plody má veľmi chutné, ktoré sú dobré sušené, zavárané, na lekvár, je z nej pálenka ako remeň, má skvostné drevo trebárs na rúčky, a poznám ľudí, ktorí slaninu a klobásu ani do úst nezoberú, pokiaľ nie je vyúdená slivkovým drevom... Čo si človek môže viac priať... Najvznešenejšia ovocná drevina...

[macakv]

Rolf musim s tebov iba suhlasit.Slivka je fakt "univerzalna"drevina.....zo slivky vznikol aj clovek...zo slivky sa vypalila slivovica,zo slivovice bola opica,a z opice bol clovek.........a potom ze nepi...no dali sme trosku aj humor.

[Rolf]

Ako som už vyššie uviedol koncom zimy (28.2) som zaštepil (kopuláciou) štyri marhule... V uvedený deň bolo u nás pekné, slnečné a pomerne teplé počasie...No po pár dňoch, ako je známe, prišla ešte dosť tuhá zima a pár nocí bol ešte mráz aj pod -10 st. Myslel som si, že tie silné mrazy nejako uškodia vrúbľom a už som sa zmieril s tým, že z mojich stromčekov už nič nebude... No skoro po dvoch mesiacoch som si všimol na jednom stromčeku na púčikoch zelenú farbu a neskôr z tej „zelenej farby“ začali rašiť aj lístočky, čo ma fakt veľmi potešilo...

Na obrázku doposiaľ jediná ujatá marhuľa... Na ňu bol použitý najhrubší vrúbeľ. Čím je vrúbeľ hrubší, tým je lepší... Mal by byť hrubý aspoň ako ceruzka...

Ostatné tri doposiaľ nevyrašili, hoci ja mám pocit, že sa zrejme ujali všetky, pretože doposiaľ žiaden vrúbeľ nevyschol a všetky sú svieže, „zelené“, no len s tým rozdielom, že zatiaľ nepučia... Neviem, či tie očká vymrzli, alebo snáď ešte vyrašia... Trebárs aj budúcu jar... Rozhodne ich ponechám dovtedy, dokedy sa neprejavia viditeľné známky vysychania... Uvidíme.... Inak neskôr som skúšal zaštepiť aj nejaké hrušky a slivky (odroda s nejakými veľkými plodmi sliviek), s rovnakým výsledkom, čiže jedna prijatá hruška a slivka z počtu troch zaštepených stromčekov. (hruška bola navrúbľovaná spôsobom „za kôru“)

Rovnako som skúšal vrúbľovať aj čerešne... Pravdupovediac tie som nemal v pláne, ale sused ich štepil, a keď videl, že aj sa pokúšam o túto činnosť, tak mi nejaké, ktoré mu zvýšili, ponúkol, tak som ich vzal hoci som bol dosť skeptický, pretože vrúble už mali dosť silno naliate puky a po preštudovaní rôznych zdrojov viem, že čereš. vrúble by mali byť čo najmenej vyrašené, alebo skôr by nemali byť vyrašené vôbec, no, ale bolo mi ich ľúto vyhodiť, tak som si pomyslel, že keď už nič iné, tak si aspoň precvičím rôzne spôsoby vrúbľovania aj tejto, zo štepárskeho hľadiska, chúlostivej dreviny... Vo voľnej prírode som našiel miesto s veľkým výskytom mladých výhonkov divej čerešne a pustil som sa do práce... Pri vrúbľovaní som použil tieto spôsoby: kopuláciu, „do rázštepu“, „za kôru“.Dokopy jedenásť stromčekov. Ale vravím, som dosť skeptický (kvalita vrúbľov) hoci čas bol viacmenej ideálny: kvitnutie čerešní. Doposiaľ ani jeden stromček „nepustil“ listy napriek tomu, že vrúble i puky vyzerajú stále sviežo... Časom sa uvidí...

Vo svojom „štepárskom záchvate“ chcem pokračovať aj cez leto a vyskúšať si aj očkovanie a letné štepenie jabloní... Už som si aj zakúpil od Fiskarsu štepársky nožík (očkovací), takže v lete idem na to... Toľko zatiaľ mojich začiatočníckych, štepárskych „výlevov“... Rozumnému pretváraniu prírody „na svoj obraz“ zdar...

[bezmena22]

Chcel by som Vám predstaviť neviem či pre niekoho novú alebo starú techniku rozmnožovania stromov. Volá sa vzdušné potápanie a využívajú ju hlavne bonsajisti. v prvom rade si vyberiem konár stromu ktorý chcem rozmnožiť. Vytvorím dvojitý zárez okolo konára ,odstránim tenký prúžok kôry. Šírka prúžka je 1,5 násobok hrúbky kmeňa. Ranu potriem práškovým alebo gélovým stimulátorom (gélový je lepší) A pod týmto miestom obalím konár hrubšou fóliou ale dá sa použiť aj pet-flaša. Fóliu spojím do tvaru valca medeným drôtikom, spinkovačom a spodok previažem špagátom. Obsah balíčku naplníme kokosovým vláknom (pojme viacej vlahy a dlhšie vydrží mokrejšia) alebo zeminou na výsev a polejem. Pre lepšie uchovanie vlhkosti dám na vrch normálnu zeminu alebo mach prípadne obe. pri hrubších konároch môžme konár priškrtiť pod rezom a tým urýchlime proces. úspešnosť zakorenenia uvidíme tak že bude vidno korene v balíčku, potom pod balíčkom konár odrežeme a zasadíme do pôdy. Treba ho polievať aby nevyschol pokiaľ nie je rozkorenený a uložený v pôde. Plody na strome môžte čakať už na ďalší rok lebo strom sa chová tak isto ako jeho materský od ktorého sme ho zobrali. nie ako pri očkovaných alebo rublovaných. Takto si môžte obohatiť záhradku ovocnými ale aj okrasnými stromčekmi. genetika stromu zostáva tak sa vyrieši spomínaný problém v prvom príspevku.

[Rolf]

Vskutku veľmi zaujímavé... Priznám sa, že ja som sa s niečim podobným ešte nestretol, keďže v poslednom čase som študoval iba o čisto klasických spôsoboch štepenia stromov... Ale aj tento spôsob určite vyskúšam... Vďaka za "rozšírenie obzoru".

[Rolf]

Momentálne prebieha obdobie, tkz. „druhej miazgy“, t.z., že kôru stromov ide opäť pekne odlúpnuť od kmeňa ako na jar. Literatúra väčšinou uvedené obdobie vymedzuje od 15. júla do konca augusta, ale ja si myslím, že v súčastnosti, vplyvom počasia sa dá tento čas o niekoľko dní rozšíriť, keďže som si všimol, že u nás sa kôra už pekne oddeľovala od začiatku júla...Toto obdobie je vhodné aj na jeden zo spôsobov štepenia stromov- očkovanie.

Existujú dva základné spôsoby očkovania: 1.) na "bdiace" očko- očkuje sa niekedy v júni a očko vyraší ešte v tomto roku.
2.) na "spiace" očko- pol. júla až koniec augusta (zhruba). Očko vyraší až budúcu jar. Niekedy však môže vyrašiť už v roku, kedy bolo zaštepené, čo je však nežiadúce, lebo cez zimu môže vymrznúť.

Keďže v jari som prvýkrát seriózne štepil stromy viacerými klasickými spôsobmi, tak chcel som si vyskúšať v lete aj očkovanie...(spôsob "na spiace očko") Už zhruba pred týždňom som zaočkoval pár marhúľ a jabloň a dnes som bol vo voľnej prírode očkovať čerešne...

Po osvojení techniky môžem povedať, že aspoň pre mňa je tento spôsob podstatne jednoduchší a istým spôsobom šikovnejší, keďže pri očkovaní je nižšia spotreba vrúbľov (závisí od dĺžky vrúbľa a počte listov na ňom), pretože sa zrezáva iba stopka listu s púčikom, ktorý sa nachádza hneď pod stopkou.

Tu sú komponenty, ktoré som pri očkovaní použil: vrúble, ktorých konce som zabalil do navlhčenej papierovej kuchynskej utierky, aby zbytočne nevyschýnali, prírodné lyko (rafiu) a očkovací nožík od Fiskars, ktorý je pomerne kvalitný, dobre vytvarovaný a ostrý ako britva. Je známe, že štepárske nože sú brúsené iba z jednej strany, čo pri štepení je naozaj citeľné (lepšia manipulácia), v porovnaní s nožmi klasického ostria... Jedinú vec by som mu vytkol a to, že od výroby nemá dostatočne zbrúsenú špičku, resp. "výbežok", ktorým sa odhŕňa kôra. Musel som to dodatočne upraviť doma nabrúsením do požadovaného tvaru... Teraz ním ide kôru oddeliť naozaj ľahko. V tomto ohľade sú lepšie nožíky od firmy Victorinox...

Existuje viacero spôsobov očkovania, no ja som použil obyčajný spôsob, kedy sa kôra nareže do tvaru písmena T a opatrne sa odhrnie, aby sa pod ňu dalo zasunúť očko. Keď miazga prúdi už "naplno", tak to ide veľmi ľahko...

Následne z vrúbľa sa odstránia listy, ale sa ponechá menšia stopka a to z dvoch dôvodov: 1.) máme kde chytiť očko pri manipulácii s nim, keďže zo zrezanej strany sa nesmie chytať prstami, aby sa očko neznečistilo (nemusí sa potom prijať). 2.) ponechaná stopka je dobrým indikátorom toho, že sa očko ujalo... Zistíme to tak, že zhruba o 10-14 dní jemne "brnknene" do tejto stopky, a keď viacmenej samovoľne odpadne, tak to znamená, že očko sa s najväčšou pravdepodobnosťou ujalo... No stále tu existuje možnosť, že nám očko môže cez zimu vymrznúť... Ja som zrezával očka zhruba 1cm pod očkom a asi 2 cm nad očkom. Malo by sa rezať spôsobom zospodu nahor (tam, kde je vrúbeľ zrezaný zo stromu, je spodok).

Nakoniec očko opatrne zasunieme pod kôru, zhruba do 1/3 až polovice rezu (tam, aby sa nachádzala stopka). Ak kôra očka bude aj tak prečnievať navrchu zárez, tak ju tam kľudne môžeme zrezať, aby očko dokonale sedelo pod kôrou zárezu. Následne narezanú kôru okolo očka omotáme lykom, alebo tenšími prúžkami štepárskej pásky. Zatierať voskom je zväčša nepotrebné, keďže rana je malá a očko pomerne skoro (2-3 týždne) prirastie. Aj to je istá výhoda voči klasickému štepeniu...

Istou výhodou očkovania je aj to, že sa ponúka široké obdobie na ďalšie "opravné" očkovanie, keďže človek pomerne rýchlo a isto zistí, či sa očko prijalo, alebo nie...

To sú také základné informácie o tomto spôsobe štepenia stromov. Koho bude zaujímať, tak na nete je o očkovaní, samozrejme, plno informácií...

[jozef63]

Kto začína so stepenim, odporúčam začať s rybezlami a jablon, hrušky do razstepu, hneď v predjari. Vec názoru a skúsenosti.
Stepil som uvedené, namiesto lyka som to obalil handernou kabercovou páskou a zatrel voskom, treba skúšať, aj vec šťastia.

[PeterS]

Pozdravujem vsetkych ovocinarov.
Na internete v casopisoch, knihach a TV relaciach je strasne vela informacii ohladom osetrovania a rozmnozovania ovocnych a okrasnych drevin. Na to aby sme si vsetky tieto informacie vyskkusali roznymi sposobmi nam nas ludsky zivot nestaci. Ja som tiez asi ako kazdy iny skusal popri svojom otcovi jednotlive ukony okolo zahrady a sadu.
Vysledky urcite boli, ale skor by som povedal ze to boli pokusy ci to vobec vyjde a co sa tyka samotneho rezu teraz sa uz iba nad tym zasmejem skratka vtedy sa to strihalo nespravne (za druhym ockom za stvrtym atd.) Stromy reagovali skor tvorbou novych vyhonkou nez lepsou rodivostou. Nieco taka ako 5rocny cyklus (listove puku, kvetne puky, ovocie a odrodile drevo - rezat) nepoznali , zatieranie reznych ran latexom je strasne nespravne a tomu stromu skor ublizime nez by sme mu pomohli. Stepilo sa povecsinou iba do semenacov (planky) ktore zacnu rodit niekedy az v 8 roku a su to vsetko vysokokmene ( dozivaju sa ale vysokeho veku, hruska aj 300 rokov) ale kto ma dnes tolko casu aby tak dlho cakal v ovocnych skolkach vam teraz predaju co len chcete, ale nepytaju sa odkial ste aku mate zahradu, alebo sad a vela ludi ani netusi co su to podpniky a ich jednotlive oznacenie a tym aj ich specificke uplatnenie. este by bolo vela co pisat, s odstupom casu, aby som sa tomu vsetkemu vyvaroval presiel som rovno od teorie k praxi co by som chcel vsetkym co maju naozajstny zaujem o ovocne stromy doporucit.
V Presove mame tu moznost kazdy pondelok od 13.00 do .... pokial je potreba pod vedenim velkeho odbornika p.Ing. Jakubeka naucit sa vsetkemu spravnemu co si od nas ovocny sad v danom case vyzaduje. Ucebnu vyuzivame iba v zimnych mesiacoch, kde stepime v rukach, preberame teoriu a pozyvame si hosti z jednotlivych specifickych oblasti a pocas sezony sme stale v sade, ktory nam sluzi ako vyukovy material, kke stepime ockujeme, rozmnozujeme, strihame no skratka mame moznost si tu vsetku teoriu vyskusat aj v praxi. Pocas skolskeho roku sme zastresovany Presovskou fakultou, kde sme registrovany ako ziaci UTV (univerzita tretieho veku) a pocas prazdnim aby nam neusli urcite letne ukony sa dobrovolne stretavame tiez kazdy pondelok.
Pouzivame len profesionalne naradie a pod odbornym dohladom ta nasa cinnost uz prinasa viacej ovocia a radosti nez sklamania.
Ak by ste potrebovali poradit, alebo zorientovat sa v urcitych veciach kludne mi napiste ak budem vediet poradim hned a ak nie predlozim ten problem v skole kde sa to bude riesit a skusat.
Prajem vam vela uspechov a pridte nas navstivit.
PeterS kosatka61@gmail.com

[PeterS]

Stepenie v rukach.
Nadisiel cas odoberania vrublov a zhananie podpnikov.
Chcel by som pre tych ktori este nemaju skusenisti so stepenim v rukach oboznamit ich s touto technikou, Ako uz dobre vieme tak vruble odberame v mesiacoch november a december zo zdravych stromov z juznej strany a hrubky cca ceruzky. Najlepsim momentalne uskladnenim tychto vrublov je ich zakopanie v zahrade do zeme a to tak ze vykopeme dieru a vlozime do nej vruble tak aby v hline bola zakopana len jedna ich tretine, cize dve tretiny budu nad zemou. Nebojte sa nic , nic sa im nestane a budete ich moct pouzivat na stepenie aj v lete, pokial ich budete mat zakopane niekde v zavetri .
Ca sa tyka samotneho stepenia v ruke, ak uz mate nejake podpniky, alebo vam vyrastli dive slivky (myrobalny) tak si ich vykopete. V pivnici alebo kde mate na to priestor a teplo si ho pripravite tak ze najprv upravite korene, ocistite podpnik od hliny a urobite oproti ocku hladky spojkovaci rez, pripravite si vrubel a to iste urobite aj na vrubli cize si ho ocistite a oproti ocku urobite hladky spojkovaci rez, aby aspon jedna strana presne licovala po prilozeni k rezu na podpniku.( vrubel rezem len na jedno ocko ) Steparskou paskou zaviazete urobite uzol. Ked uz to mame zastepene nezabudnime este reznu ranu na vrubli zatriet steparskym voskom. Ak chceme to trochu tzv. urychlit zasadime tento stromcik do hliny zmiesnej s pilinami a udrzujeme ju mierne vhlku ak si ho nechame takych 14 dni v izbovej teplote tak hned aj zistime ci sa nam ocko prijalo. Potom ale hned ho teba preniest do pivnice cize chladu a sera, nezabudnime samozrejme obcas poliat, Na jar stromceky pomaly privikame na svetlo a hned aj vysadzame do zahrady.
Mam s touto technikou velmi dobre skusenosti a doporucujem ju vyskusat kazdemu, kto ma v tom zalubu.
S pozdravom Peters

[Rolf]

Jednoznačne vyskúšam... Nakoľko o výhonky sliviek nie je núdza, tak vyskúšam zaštepiť marhuľu, hlavne jednu "dlhovekú"odrodu, nakoľko ju u nás vlastní už iba jeden človek, a ktorá "žije" (na marhuľu) pomerne dlho asi min. 50-60 rokov a už dlhšie som chcel z nej zaštepiť... V lete som z nej očkoval, ale boli veľké suchá a neviem, či nejaké očko na jar vzíde. Rovnako by som vyskúšal aj čerešňu, pretože zakúpené čerešne u nás z neznámych príčin vyschýnajú, fakticky hneď po vysadení... Preto som teraz na prelome októbra a novembra zasadil na záhrade dve divé čerešne, že niekedy koncom zimy (podľa počasia) ich zaštepím... Marhuľa a čerešňa sú dreviny, ktoré je lepšie doma zaštepiť, ako kúpiť hotový stromček, pretože tie zakúpené sú akési menej odolné a maximálne po pár rokoch hynú... Aspoň také skúsenosti mám u nás... Ale, ako vravím, vyskúšam aj štepenie z ruky...

Nedávno som pozeral aj toto nemecké video, kde chlapík uvedeným spôsobom štepil jablone...

Kód: Vybrať všetko

http://www.galik.sk/gardentv/video/okrasna-zahrada/vrublovanie-jabloni---2cast

[PeterS]

Pozdravujem vsetkych nadsencov stepenia a ockovania.
Skusim odpovedat postupne na predchadzajuci clanok. Co sa tyka vysychania novo zakupenych ovocnych stromov tak jednu z pricin vidiv v tom ze stromcek je uz dlho vytiahnuty zo zeme a je presuseny, preto davajte pozor ako ten stromcek vyzera, aku ma koru, skratka nesmie uz mat taku zosuvereneu a niesto stepenia musi byt po celej ploche pekne zrastene - bez prazdnych medzier. Druhym problemom moze byt aj to ze stromceky sa predavaju s velmi dlhymi konarikmi. Ked som sa pytal znameho, ktory ma skolku tak mi povedal ze keby ostrihal stromcek tak ako sa ma cize na max 10cm pahyli tak by ho nikto nekupil. Poskodena a zostrihnuta korenova sustava nestiha vyzivit danu korunu a preto vysycha, inac pred sadenim min 24 hod stromcek treba dat do vody, ale to asi vsetci vieme.
Este vam poradim jednu fintu ohladom ockovania napr.marhul. V lete v case ockovania ked zrezete jednorocak na ockovanie dajte ho ale hned do mokrej utierky a nechajte si ho min 24 hod dole v ladnicke, neockujte hned v ten den. Na druhy den vyberte si dany konarik z ladnicky odoberte ocko a samozrejme zase do jednoracaka zaockujte. Ak je miesto ockovania vystavene priamemu slnku treba ho zatienit a to bud ak sa da inym konarom, alebo popierovim vrecuskom - oskusane doporucujem.
Co sa tyka uhynu mladych stromcekov tak ja mam s tym akurat take skusenosti, ze ludia su velmi radi ze stromceky zacali tak skoro rodit a nechavaju stromceky maximalne vysilit - Na buduci rok ho neosetria a zacina proses postupneho vysychania najprv koncekov konarov potom celych kostrovych konarov a nakoniec porazka cize apoplexia a je po stromceku. Tu vidim napravu v tom ze nenechat stromcek uz od malicka vysilit s max. urodou treba urobit prebierku a pred a po odkvitnuti postriekat proti monilioze. Okopat okolo stromceku min. na sirku koruny vystlat mulcovacou korou, alebo pokosenou travou, aby nemal kto cerpat vlahu ktora by chybala stromceku.
S pozdravom Peters