Pri poškodení poriska na sekere, sú dve možnosti ako si zaobstarať nové. Buď si ho človek kúpi v obchode s náradím, alebo si ho vyrobí sám. Obľubujem práve tú druhú možnosť, keďže o tom je bushcraft (moja obľúbená fráza ), vedieť opraviť svoje náradie vlastnými rukami. Za skutočnú zručnosť však považujem to, keď si niekto dokáže vyrobiť vlastné porisko priamo v lese, len s použitím samotnej hlavy sekery (bez poriska), prípadne pílky a noža. Presne túto filozofiu praktikovali napríklad lovci kožušín, alebo lodní prepravcovia v kanade zvaní ''voyageurs''. Sekera sa dá zbaliť ľahšie bez poriska a v prípade potreby si porisko vyrobili z materiálov, ktoré poskytuje príroda.
Na výrobu nového poriska do starej sekerky som použil brezu, ktorá je jedným z tradičných materiálov na výrobu porísk v severských krajinách. Na odpílenie brezovej metrovice som použil oblúkovú pílu. Drevo by malo byť o niečo dlhšie než bude samotné porisko, to sa neskôr skráti do požadovanej dĺžky.
Nasledovalo rozštiepenie dreva na dve polovice.
Z každej som vyrobil porisko, jedno na sekerku a druhé do zálohy. Je potrebné uviesť, že porisko nesmie obsahovať stržeň (stred stromu), čiže je vyrobené z časti ktorá je čo najbližšie k vonkajšiemu letokruhu. Taktiež je potrebné dodržať správny smer letokruhov v porisku, čo zaručí jeho väčšiu pevnosť.
Pomocou inej sekerky, hoblíka a noža som každú z polovíc opracoval do tvaru, ktorý sa už podobá na porisko.
Keďže drevo s ktorým som pracoval bolo čerstvé, tak som poriská po vyrezaní musel nechať vyschnúť.
Po správnom vytvarovaní poriska v mieste, kde bude hlava sekery som ho pozdĺžne rozpílil, aby doňho bolo možné zatĺcť klin. Snažil som sa ho rozpíliť čo najpresnejšie cez stred, aby obe strany boli približne rovnaké.
Klin som si zhotovil z tvrdého dubového dreva, keďže nič vhodnejšie som nemal. Po nanesení vrstvy lepidla som ním zaistil hlavu sekerky.
Takto to vyzerá po vyschnutí a odpílení nadbytočnej časti.
Ešte bolo potrebné vyšmirgľovať porisko tak, aby na ňom neostali nerovnosti.
Posledným krokom je ľahké naolejovanie. Takáto výmena poriska nestojí ani cent(snáď len ten šmirgeľ) a je skutočne veľmi uspokojujúcou činnosťou.
Samozrejme tí čo používajú moderné sekery Fiskars, alebo Gerber s rukoväťami z Fiberglassu, nemajú takéto starosti Aj napriek tomu dúfam, že tento článok bude niekomu nápomocný.