Dostal som prosbu od pawuka ohľadom prinavrátenia života istej malej sekerke. Je to staroverský štýl sekerky, je veľmi dobre ukovaná, v porovnaní s mojou husqvarnou má hrubšie steny oka. Hlavica bola vo veľmi zachovalom stave, až na zničené ostrie, predchádzajúci majiteľ sa ňou zrejme neštítil sekať betón alebo nejaké tehly. Nebolo to však nič čo by nespravila hodinka-dve práce s pilníkom a kameňmi.
Voľba materiálu na porisko bola jasná. Jaseň je ekvivalent hikórie v našich končinách, má veľmi kvalitné drevo. Tvar poriska (zabudol som sa opýtať, moja chyba!) som predpokladal , že pawuk bude chcieť dvojito prehnuté škandinávske. Ak by mi teraz zahlásil, že chce tradičné rovné porisko, tak ma asi trafí šľak.
Líniu poriska som si vyznačil uhlíkom z ohňa.
Škriabaním pomocou kúska skla som nahrubo vyhladil porisko. Je to starý trik, výborný v prípade, že nemáte po ruke zahnutý nôž na poriská crookedknife.
No a tu je úplný finiš. Nasledovalo vyhladenie poriska šmirgľom a napustenie slnečnicovým olejom. Hlavu sekery som tiež jemne prebehol šmirgľom a naolejoval, no nechcel som z nej odstrániť všetku prirodzenú patinu, takto je lepšie chránená pred oxidáciou.
Špeciálnou požiadavkou pawuka bolo vyleštenie vrchnej časti čepele sekery. Vďaka tejto úprave sa dá sekerka používať ako náhrada ocieľky pri založení ohňa kresaním. S trochou cviku je možné pazúrikom vykresať iskry o túto vyleštenú časť do vopred pripraveného práchna.
V pondelok sekerku posielam majiteľovi s prianím - Nech slúži!