Výroba luku

[juraj1974]

Jednoducho mi neda nereagovat. Clovece! Ty co sa zaby bojis.... Duro Pekny vtak.... vsetko je tu presne popisane. Naozaj ti nevyda z tvojho casu aby si si precital toto vlakno kde je vsetko napisane? Cornus tu pre nas nasprostastych doslova pismenko po pismenku popise kazdy krok ako vyrobit luk. Citaj clovece prosim. Je tu naozaj vsetko co potrebujes ale to ci sipka je sipka a ci trnka trnkov je to sam musis uznat ze je trochu od veci otazka....
Len tolko... Sorry...

[Juraj Stehlík]

Ja som si ju prešiel no dávnejšie, a to či myslí trnku alebo šípku som sa preistotu spýtal lebo veľa ľudí mi radilo šípku no neviem či sa do toho vyznajú.

[Archanjel]

tazka kalamita

[cornus]

Technicky vzato sa dá použiť každé drevo aj šípka.

[cornus]

Napísal som pre lukostrelca.cz článok, tak ho dám aj sem.
Ospravedlnte pravopisné chyby.



Výroba luku z bieleho dreva.

Čo je biele drevo?
Beľ, miazgové drevo, sapwood, odborne splint.
Na priečnom reze kmeňom väčšiny stromov možno dobre sledovať farebne odlišné vrstvy dreva,
mladšie(vonkajšie) a staršie (vnútorné).
Svetlejšia beľ -fyziologicky aktívna časť kmeňa so živými bunkami a vodivou funkciou. Cievami je vedená voda a roztoky anorganických látok z koreňov do koruny.U rôznych druhov býva táto vrstva rôzne široká.
Tmavšie jadro -stredová, farebne odlíšená, neaktívna zóna s mŕtvymi bunkami. Plní len statickú funkciu, tvorí kostru stromu. Obsahuje minerály,na ochranu pred hubami a baktériami môže obsahovať silice, živice, oleje, triesloviny. Je tvrdšie a mechanicky pevnejšie ako beľové. Na výrobu lukov je vhodnejšie.
Niektoré druhy toto rozlíšenie nemajú- hrab, breza, javor, lieska, baza, buk,...
Prečo biele drevo?
Aj keď je jadrové drevo všeobecne vhodnejšie, biele drevo je podstatne dostupnejšie, lacnejšie, má väčší výber druhov, väčšia možnosť nájsť rovné kmene. Výroba je jednoduchšia, odpadá odstraňovanie beli z jadra. Povrch luku tvorí priamo povrch dreva pod kôrou.
Ako napísal klasik: Luky nám rastú za humnom.
Hlavné využiteľné druhy :
Hickory- Pravdepodobne najlepšie biele drevo pôvodom zo severne j Ameriky. Husté, tvrdé, pevné, rovno štiepateľné. Tvorí rovné okrúhle kmene.
Hrab- Naše najtvrdšie drevo, husté, tvrdé, pevné, štiepateľné. Zriedka rastie rovno a väčšinou do špirály. Kmene majú zriedka kruhový prierez.
Brest- Môj favorit. Tradične používané drevo u nás od mezolitu. Niekedy veľmi bežné, dnes zriedkavejšie.
Jaseň- Slávny jaseň. U nás veľmi rozšírený, ľahko dostupný, ľahko a rovno štiepateľný.
Ovocnany- Skupina tvrdých drevín z čeľade ružovité- slivka, hruška, jabloň, hloh, brek s výnimkou čerešne a jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia), ktorá má menej husté a pevné drevo. U tejto skupiny je iba jeden problém, že kmene nejdú rovno štiepať. Musí sa to riešiť rozrezaním nejakou motorovou pílou alebo dovaliť v celku domov na cirkulár.
Za zmienku stojí ešte možno lieska a agát ak sa použije iba beľové drevo z mladých jedincov, duby, a javory ak ide o druhy s tvrdým drevom.
Tento návod sa zaoberá výrobou luku štiepaním kmeňa stromu. Kroviny sú trochu iná kategória.
Variabilita mechanických vlastností dreva v rámci druhu je veľká u všetkých drevín preto sa nečudujte ak budú výsledky s rôznymi jedincami rovnakého druhu rôzne.
Dobré vodítko je SG test hustoty dreva na suchej vzorke alebo ohýbací test na vzorke typizovaných rozmerov.
Najlepšie obdobie na zber dreva je po ukončení vegetačného obdobia keď je ukončený rast posledného letokruhu pod kôrou a v dreve je menej vody. Ani s drevom rezaným v ktoromkoľvek ročnom období som nemal žiadne problémy. Treba oškrabať aktuálne rastúci letokruh na posledný minuloročný. Voda v dreve bez problémov vyschne.
Efektívny spôsom získania materiálu je naštiepať rovný, neskrútený kmeň bez sukov hneď po zrezaní. V čerstvom mokrom stave to ide najľahšie.
Najbežnejšie sa používajú nástroje sekera, kladivo a kliny.
Podľa priemeru kmeňa sa štiepa na štvrtky alebo na osminy tak aby bola šírka približne päť-šesť centimetrov. Štiepaním na menšie kusy dáva viac polotovarov z jedného kmeňa a menší prierez štiepancov urýchľuje ich schnutie. Kôra sa môže opatrne odstrániť . Pozor na porušenie podkôrového povrchu dreva, bude to povrch luku. Používa sa nôž, vrstva medzi kôrou a drevom, kambium, na vzduchu rýchlo hnedne a oškrabe sa cidlinou.
Samozrejme je treba zatrieť nepriepustne konce proti praskaniu pri sušení.
Techník sušenia je viacero.
Drevo sa môže nechať voľne sušiť na vetranom suchom mieste rok- dva.
Skrátená verzia sušenia je nechať mesiac- dva presušiť najväčšiu vlhkosť, voľnú vodu, následne vystrúhať hrubý tvar luku ešte z čiastočne mokrého. Takýto tenký ľahký polotovar potom schne už rýchlo.
Podstatné je dostať sa na veľmi nízku úroveň vlhkosti dreva. To sa dá dosiahnuť iba záverečným umelým dosušením pomocou tepla. Tu sa netreba obávať nejakého presušenia. Suchšie je pevnejšie a rýchlejšie.
Používajú sa výhrevné telesá v byte, vyhrievané boxy, v lete auto vyhrievané slnkom, infražiariče, gril,...
Rovnovážna vlhkosť pri voľnom sušení vo vlhkejšom podnebí môže byť 15% čo nestačí. Potrebujeme 8-10%
Biele drevo je značne hydroskopické, má schopnoť stratenú vlhkosť absorbovať späť. Je dôležitá záverečná dôkladná impregnácia proti vlhkosti inak sa môže stať, že vám biely luk v daždi nabobtná a zoslabne.
Ako základ napúšťam ľanový olej viacnásobne. Povrchová úprava je voskami na drevo. Tiež treba časom obnovovať.

Dizajn, rozmery, dĺžka, šírka:
Najčastejšie chyby spôsobujúce lámanie, že sa robí luk krátky na daný náťah alebo ramená sú úzke. Úplne neznášam tvarové repliky pôvodne tisových lukov z jaseňa. Videl som také Nydam luky, M.R., vikingské...
Kopírovať rozmery pravých lukových driev nefunguje. Tie vďaka svojej prirodzenej pružnosti znesú väčšie zaťaženie, ohyb aj tilerovacie chyby.
Biele drevo rovnakej sily treba robiť asi o štvrtinu širšie u plochého luku alebo dlhšie u dlhého luku. Prípadne oboje, aj širšie aj dlhšie.
Dobrá dĺžka pre 28 palcový náťah je 66-68 palcov u plocháča, 72 palcov u dlhého luku. Merané medzi zárezmi na tetivu. Zmenou náťahovej dĺžky o jeden palec sa mení dĺžka luku o dva palce.
Zdvojnásobenie hrúbky materiálu zvýši pevnosť v ohybe osem krát, zdvojnásobenie šírky dvakrát.
Na začiatok je lepšie šírku predimenzovať aj na úkor rýchlosti. Lepší luk trvanlivý pomalší ako zlomený.

[Archanjel]

Cornus: ake pouzivas nastroje ze vyrobis luk za vikend? iba rasplu a sekerku a noz? alebo aj lastovicku noz? pripadne tenku pilku?

[cornus]

Postupne používam:
sekeru,nôž, rašpľu, pilníky, škrabky, šmirgeľ.

[Archanjel]

dikes...som sa pustil do toho svojho jasena, kua to je boj, tvrde je to jak sfina nemam skrabky tak to bude este dlha robota...no neponahlam...som zvedavy ako to zvladbem tentokrat...uz by som rad nieco poriadne vystruhal Posledne to bola nejaka 30tka z mokrej brezy, co bol celkom zaujimavy pocin

[cornus]

Buď rád, tvrdé je dobré. Skutočne tvrdé drevo máš IPE. Na jeden luk z neho spotrebuješ jednu rašpľu.

[cornus]

Agátová sada z posledného obdobia.
Je to drevo z jedného stromu.

[Archanjel]

noooo, pekne, to ich mas peknu kopu vyrobenych...predavas tolko vela? krasa!

[cornus]

Aktuálne ich mám desať. V priemere robím jeden za mesiac.
Zohnať kvalitné lukové drevo nieje jednoduché. Robím iba z toho lepšieho

[barney]

Ja by som tiež rád prispel do tejto témy. Ja som vyrobil už desiatky lukov. Moje posledne dve boli z tuji, no jeden som predal kamarátovi a druhy som zlomil pretože som ho malo natieral olejom. Boli to naozaj silne luky. Najvhodnejšie drevo , aspoň z mojich skúsenosti je dub, švíba, tuja. Šípi som robil z liesky, letky prve z lepiacej pásky a potom z pierok z bažanta.

[cornus]

Aká tuja to bola? O luku z tuje som ešte nepočul.

[Juraj Stehlík]

Neviete niekto prosím vás nejaký zlepšovák na výrobu šípou ? každá rada sa mi hodí. Nechcem ich kupovať mám radšej veci čo si vyrobím sám. Viem že letky sú dobré husacie no drevo neviem mám liesku. A hroty netuším z čoho urobiť, to je nočná mora nič ma nenapadá.