Konečne som sa aj ja dostal a odhodlal k pleteniu košíka, na ktorý som sa chystal už niekoľko pár rokov ako „kráľ na vojnu“...
No teraz tomu dosť napomohol aj ten fakt, že ešte niekedy v decembri som pri svojich potulkách narazil pri poľovníckych zariadeniach na dve „zrezané“ vŕby košikárske, ktoré mali kvalitné prútie... Ležalo tam až doteraz, tak som si pomyslel, že takého kvalitného materiálu na pletenie košíkov by bola škoda len tak nechať navnivoč, tak som si dal tú námahu a tie prúty pozbieral a priniesol domov... Aj po pár mesiacoch od "rezu" bolo prútie veľmi čerstvé...
Mal som čo niesť domov viac ako pol kilometra. Nakoniec sa ukázalo, že toho prútia bude viac ako na dva košíky...
Košík som uplietol s otvormi (rúčkami) po stranách, keďže tento typ košíka doma využívame pomerne často na záhrade, ale aj pri prenášaní čohokoľvek vonku..."Obruč" som spravil z liesky a rebrá sú z vŕby. Pri montovaní konštrukcie som použil aj trochu tenkého drôtu, aby to lepšie držalo a obruč som trochu formoval aj za pomoci špagátu... Najprv som osadil štyri základné rebrá a pri pletení som pridal ešte ďalších päť... S presnosťou a so symetriou som to nepreháňal, keďže košík je určený na pracovné účely...
Dbal som hlavne na to, aby bol odolný a čo najpevnejší, aby sa pri hrubšom zaobchádzaní skoro nepoškodil...
Hotový košík aj s mojim pomocníkom opinelom...
Spravil som ho trochu väčší a hlbší... Keďže toho prútia mi ešte fakt dosť zostalo, a to som ešte nepozbieral prúty z druhej vŕby, tak určite ešte aspoň jeden-dva menšie košíky upletiem...
Z opačnej strany
Ten košík je moja prvotina a som naozaj rád, že som sa do pletenia pustil, pretože košíky, ktoré plietol môj dedo už naozaj iba dosluhujú... Pletenie nie je až také ťažké... Chce to len trochu cviku, trochu sa pohrať a výsledok sa určite dostaví (tak ako pri všetkom...
) a, samozrejme, "košíkarsku vŕbu", pretože je pružná ako guma a ľahko sa s ňou pletie...