Rád by som medzi "užitočné rastliny" zaradil aj Drieň obyčajný (Cornus mas), ľudovo tiež zvaný aj "Drienka". Drieň vyrastá vo forme kra, polokra alebo menšieho stromu. Väčšinou dosahuje výšku 2-6 metrov, výnimočne aj viac, no väčšinou má okolo troch metrov. Dožiť sa môže vraj až 200-300 rokov.
Drienku môžme nájsť na pasienkoch, vo svetlých lesoch, na okrajoch lesov, v krovinách, na krovinatých a skalnatých svahovitých stráňach, lesostepiach. Má rada kamenité pôdy a obľubuje lokality s vápencovým, štrkovým a zásaditým podkladom. Drienka je odolná voči extrémnym suchám, preto vydrží aj na takých miestach, kde iné kry a stromy by nerástli. S kľudom ju môžme nazvať aj "nezmarom" medzi krami (stromami), pretože je veľmi odolná aj voči mrazom, škodcom a chorobám.
Drieň, spolu s lieskou, patrí medzi prvé "stromy", ktoré začínajú na jar kvitnúť (niekedy už aj začiatkom marca). Má nápadne žlté kvety. Práve vtedy si ju môžme všimnúť a ľahko identifikovať (samozrejme iba tam, kde sa vyskytuje a rastie), pri potulkách prírodou, medzi ostatnými drevinami, ktoré v tom čase všetky "ladia" do "sivastých" odtieňov. V tomto ohľade (skoré kvitnutie) má pomerne veľký význam aj pre včelárstvo, keďže kvety drienky sú v tom čase, čiže už v marci, prvým zdrojom peľu a nektáru pre včely. Ľudová pranostika vraví, že keď kvitnú drienky, tak prichádza ochladenie... Tomuto javu zvykli vravieť aj "drienková zima".
U nás (v okolí Vihorlatských vrchov) sa vyskytuje pomerne hojne. Už od detstva som chodil so starým otcom zbierať plody drienky, ktoré sme nakladali (a stále aj teraz nakladáme) na kompót (plody sú malé podlhovasté, na koncoch zaoblené červené "bobuľky"). Preto som bol trochu prekvapený, keď som chcel zistiť nejaké informácie o Drieni na nete, že tento strom sa na našom území vyskytuje iba miestami, je pomerne vzácny a dokonca - zákonom chránený.
Význam tejto dreviny (ako som už spomenul) spočíva predovšetkým v jej plodoch, ktoré dozrievajú v septembri až októbri. Majú takú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľa cukrov, ovocné kyseliny, veľa vitamínu C, pektíny, farbivá a trieslovinu. Dajú sa jesť surové, naložiť na kompót, sušiť. Niekto z drienok robí sirup, džem, marmeládu, alebo dokonca lekvár. No a v neposlednom rade sa z týchto plodov robí výborná (pomerne vzácna a drahá) pálenka "drienkovica" (obľúbený nápoj nášho bývalého prezidenta R. Schustera).
V ľudovom liečiteľstve sa využívali plody, listy a kôra. Vo všeobecnosti majú všetky tri zložky dobrý (a liečivý) vplyv na tráviace ústrojenstvo. Plody (sušené na čaj, čerstvá šťava z plodov)osožia pri žalúdočných a črevných ťažkostiach (hnačka, katar, úplavica). Z listov a kôry sa varil čaj s podobnými účinkami.
Pomerne hodnotné je aj drienkové drevo. Je veľmi tvrdé - odoláva vode a hnilobe. V minulosti sa využívalo ako materiál na pracovné násady, na poriská, biče a na rôzne "koly". V jednom článku som sa dočítal, že vraj hrad Čabraď mal opevnenia postavené z drienkového dreva a keď ho Turci obliehali, tak sa (márne) snažili to opevnenie zapáliť šípmi (zápalnými), pretože od tvrdého drienkového dreva sa šípy odrážali (nedokázali sa zapichnúť). Turci hrad nedobili.
O význame tejto dreviny v minulosti svedčí aj to, že niektoré obce "nosia drienku" aj vo svojom názve: Drienovo, Drienovec...
Táto drevina sa zvykne vysádzať aj ako "okrasná" v záhradách, prípadne ako živý plot alebo z praktického hľadiska - kvôli plodom (my sme si taktiež doma zasadili z tohto dôvodu jeden stromček na záhrade).
Drienka sa dočkala aj šľachtenia.Doteraz sú známe odrody - Devín a Titus.
Pár obrázkov...