Práchno

[Mego]

Skúsim sa s vami podeliť ohľadom výroby zapaľovača. Je to jednoduchá a malá vecička, s ktorou oheň zapalite takmer vždy a všade.

Postup
1. Zájdeme na cintorín (nech to ma grády)
2. Z hrobov naších predkov pozbierame voskové/parafínové sviečky, ktoré ešte uplne nevyhoreli, teda sú tam nejaké zostatky paliva
3. Ideme od obchodu a kúpime vatu
4. Parafín/vosk, zbavený nečistôt nahádžeme do plechového hrnca (odporúčam použiť starý hrniec, lebo to už nijako neodmyjete)
5. Roztopíme vosk v plecháči, pritom musíme dbať, aby sa do vriaceho vosku nedostala ani kapička vody, to by mohlo mať fatálna následky (ide o disociaciu vody, kedy sa molekula vody H2O rozloží na H2 a O2 a to sa prejaví nie práve najmenším plameňom. Z osobných skúsenosti viem, že maličká kvapka vody vo vosku spôsobí plamenný jazyk o výške kľudne aj 50 centimetrov)
6. Do nepotrebnej papierovej krabice uložíme vatu v približne rovnakej hrubej vrstve (hrúbka by nemala byť viac ako 1 cm)
7. Vatu rovnomerne polievame horúcim voskom
8. Po vychladnutí a stuhnutí vosku krabicu zničíme a ostane nám jeden veľký plátok voskovanej vaty.
9. Tento plát rozrežeme (opäť starým nožom, lebo sa nedá odmyť) na kúsky asi 1 centimeter štvorcový (t.j. 1cmX1xm), viac nie je treba.

Hotov, práve sme si urobili vodeodolný zapaľovač, s ktorým zapalíme oheň skoro vždy a skoro všade. Jedna takáto vatová kocka horí kľudne aj 20 minút miernym plameňom a teda sa s ňou dajú smelo zapaliť aj hrubšie veci, mokré drevo, nahnité drevo a všetko podobné, čo sa zápalkou ťažko zapaľuje. Jediná nevýhoda je doba vzplanutia. Táto kocka vzplanie za nejakých 5-7 sekund (podľa môjho odhadu), takže ak sa nachádzate v riadnom hurikáne, asi s tým aj tak nič nezapálite.



//přesunuto. Pája

[macmatej]

Zavoskovane prachna su vyborna vec. Maju len jednu nevyhodu. Ak ich zabudnete v ruksaku, v lete sa roztopia a zaspinia vsetko naokolo.

[B-Boy]

Tak štandardne používam brezovú kôru, no už je to stereotyp preto sa snažím využívať rózne trávy, lyká, fatwood.

skúšal som aj prírodnú vatu z bodliakov a pod. ale bezúspešne, zhorelo to prirýchlo.
skúšal som aj amadou no v zime som nezohnal suché hniezdo z trávy :/
nuž, praxou sa človek učí...
No a štandardne mám zo sebou aj tampón ak premoknem na kosť a Nič lepšie nezoženiem.

[SKW]

Tie prírodné vaty, alebo páperie ktoré je možné nájsť na pichliačoch, pálke, topoli alebo rakyte, samotné nestačia na podpálenie raždia a konárikov. Keď ich ale skombinuješ s ďalším, trochu "drsnejším" materiálom ako tráva, suché lyko, nastrúhané stružliny z dreva atď. tak fungujú skvele. Celý trik je v podstate v tom dodržať rovnomernú postupnosť drsnosti/hrúbky zapaľovaných materiálov od najjemnejšieho/najtenšieho po najdrsnejšie/najhrubšie. Nesmieš urobiť veľký skok, napríklad. čisté páperie z pálky nedokáže zapáliť priamo hrubšie konáriky.

Buď toto páperie vložíš do stredu hniezda vytvoreného z trávy a po zapálení hniezdo rukou nakloníš nad plameň aby sa všetok materiál chytil horieť, alebo ten drsnejší materiál položíš priamo nad páperie keď si pripravuješ podpal v ohništi (od najjemnejšieho po najhrubšie). Hlavná výhoda využívania týchto rýchlo vzplanuteľných páperí je v okamžitom zachytení iskry, čím šetríš svoj firesteel. Pri zapaľovaní rovno nejakej drsnejšej trávy sa naškrtáš a zbytočne derieš firesteel, pritom stačí priložiť k tej tráve kus páperia a raz škrtnúť.

[B-Boy]

Takže to nie je práchno v pravom slova zmysle, len to šetrí FS, takto som nad tým nerozmýšľal.....
ďakujem

[Lachy]

minulú sobotu sa mi podarilo aj pod vrstvou snehu nájsť super práchno
chytilo to tak na 3-4 pokus ale to je len vec praxe

[patrixo]

Mne sa ako práchno/"uhlík" osvedčila upravená kôra z topoľa, ktoré funguje aj po daždi. Topoľ má takú silne ryhovanú kôru:


nožom treba vypáčiť kus vyčnievajúcej kôry (na starom topoli to ide aj rukami) asi tak 10-15 cm dlhý kus. Zoberieme nôž a začneme škrabať nožom po vnútornej strane kôry (ktorá je takmer suchá). Tým sa nám ľahko začne vytvárať taký jemný "drevnatý" prášok. Keď ho mám kôpku o veľkosti cca palca, zachytím do tohto prachu iskru z kresadla a o chvíľu mám z toho uhlík podobný, ako vzniká pri použití bow drill-u (uhlíku môžem pomôcť aj veľmi jemným fúkaním, ale pozor, aby som nerozfúkal prach). Takýto uhlík dokážem spraviť, aj keď je mokro, avšak neviem, či mi to pomôže, keďže všetko ostatné je mokré

PS: možno by to fungovalo aj s inými druhmi stromov, ale mám vyskúšaný len topoľ

[Mamarcel]

Tak topolovu koru som este neskusal, ale tento vikend som pri prechadzke lesom nasiel narezanych par kusov brezy, tak som si odrezal par tenkych platkov kory, ze len tak skusim s firesteelom. Na tej popilenej breze boli aj brezovniky velke s priemerom okolo 20cm take som este nevidel. No kedze bolo po dazdi tak ked som si z tej huby odrezal kus tak som z neho vyzmykal asi deci vody, tak som to tam nechal ked pojdem najblizsie okolo snad to tam este bude:) Skusil by som prirodne obtahovadlo...Ale spat ku kore - kedze som o brezovej kore pocul len chvalu tak som si s tym plieskom co je na firesteele naskriabal jemne struzlinky a prach a ono to bezproblemov chytilo od par iskier a vyslahol maly plamienok. Po par sekundach uz chytila aj kora samotna a zacalo to cele horiet prekvapivo silnym plamenom. Tie kusky kory horeli par minut a to bola ta kora mokra. Myslel som ze ak to chytit tak to zhori rychlo, ale je to vyborny prirodny podpalac. Kedze to bol neplanovany pokus a nemal som v umysle robit ohen, plamen som uhasil a pokracoval v prechadzke velmi poteseny tymto malym uspechom. Odteraz ked uvidim niekde spadnutu brezu uz budem vediet ako vyuzijem jej koru. Naozaj ma prekvapilo ako krasne a dlho to hori. Topolova kora bude mat asi podobnu vlastnost horenia a kedze je hruba tak len tak lahko asi nenasiakne vodou.

Tymto dakujem aj SKW za inspiraciu brezovou korou na videach aj clankoch

[radeton]

TO-Mamarcel. Topoľová kôra nebude mať podobné vlastnosti ako brezová kôra.Brezová kôra obsahuje živicu ktorá spôsobuje to, že dobre horí aj keď je v mokrom stave.Kôra z topoľa sa dá použiť ako práchno no musí byť absolútne suchá a naškrabaná pomerne na jemné častice.

[Mamarcel]

Aha ano jasne pisem dve myslienky dokopy zle som sa vyjadril, mal som na mysli ze bude horiet aj ked bude na povrchu mokra po dazdi, z vnutornej strany sa naskriabe a chyti sa. Vyzera ze z nej je jemne prachno ktore bezproblemov chyti iskru. Tak nejako som to asi mal napisat...

[SKW]

Toto sú práchna, ktoré po nájdení v prírode stačí len vysušiť a dokážu zachytávať iskry z ocieľky a pazúrika:

• Čaga
• Dužina divozelu
• Semenné lôžko glejovky
• Spráchnivené drevo
• Daldínia koncentrická

Žiaľ, nie všetky z týchto menovaných druhov práchna sa mi doposiaľ podarilo nájsť a náležite zdokumentovať. Ide najmä o posledné dva druhy - daldíniu a spráchnivené drevo. Daldínia (Daldinia concentrica) je huba narastajúca do veľkosti ping-pongovej loptičky, v poslednom rastovom štádiu má čiernu farbu a rastie na odumierajúcom dreve. Nevyskytuje sa v mojom okolí a tak o nej viem len v teoretickej rovine. Vnútri tejto hubky sa nachádza zvláštna štruktúra koncentrických kruhov, ktorá je schopná zachytiť iskru z ocieľky.

Spráchnivené drevo sa mi v minulosti podarilo zapáliť ocieľkou a pazúrikom, no žiaľ túto skutočnosť som vtedy nezdokumentoval prostredníctvom videa a odvtedy sa mi nepodarilo nájsť drevo, ktoré by bolo rovnako dobre spráchnivené. V prírode sa totiž nachádza množstvo spráchniveného dreva, no väčšina vám s ocieľkou fungovať nebude. Spráchnivené drevo so špecifickým stupňom rozkladu schopné zachytávať iskry z ocieľky je veľmi zriedkavé.

Čaga je drevokazná huba rastúca na živých listnatých drevinách ako je breza, čerešňa, osika a iné. Už som ju podrobnejšie popisoval v jednom z mojich starších príspevkov. Ja osobne čagu považujem za najlepšie prírodné práchno aké sa v našich končinách dá vôbec nájsť. Má vysokú zachytávaciu schopnosť. Dá sa zapáliť aj trením, ak ju použijete namiesto ohňovej dosky pri trecích metódach ako hand drill alebo bow drill. V krajinách kde je čagy dostatok si z nej varia údajne celkom lahodný čaj. Jednou z maličkostí, ktoré na čage obľubujem je, že pri horení príjemne vonia.

Ďalším jedinečným druhom práchna je kupodivu obyčajná dužina z divozelu. Určite mnohí z vás poznajú divozel, u nás sa veľmi často vyskytuje napríklad divozel malokvetý (Verbascum thapsus), ľudovo sa mu hovorí aj volov chvost. Divozel má niekoľko využití, je to liečivá rastlina, ktorá sa používa pri chorobách dýchacích ciest, najmä pri suchom a čiernom kašli, reume a ťažko zhojiteľných ranách. V oblasti zakladania ohňa je veľmi významná byľ divozelu, ktorá poskytuje znamenitý rovný a dlhý vrták využívaný najmä pri dlaňovej metóde trenia driev - hand drill. Málokde sa však vie, že samotná dužina po vysušení dokáže zachytiť aj malú iskru z ocieľky.

Toto je spodná časť stonky starého divozelu. Čím väčší a hrubší kus sa vám podarí nájsť, tým viac dužiny pochopiteľne získate.

Dužina po odstránení zdrevnatenej kôry.

Na to aby ste do dužiny dokázali zachytiť iskru je potrebné odrezať si ultratenký plátok a ten umiestniť čo najbližšie okraju kresacieho kameňa. Toto môže byť občas trochu problematické, lebo dužina v suchom stave sa zvykne lámať. S veľmi ostrým nožom však bez problémov odrežete tenučký priehľadný plátok, ktorý opatrne vystriete a umiestnite na kameň.

Priloženie dužiny k okraju kameňa. Takto na dužinu dopadnú tie najsilnejšie iskry, ktoré nebudú oslabené letom na väčšiu vzdialenosť. Takto je šanca zachytiť iskru najväčšia.

Dosť veľkou nevýhodou tejto dužiny je, že veľmi rýchlo horí. Než sa stačíte spamätať, tak vám plátok zhorí pod prstom. Preto musíte mať po ruke väčší kus dužiny (prípadne nejakého iného predlžovača uhlíka) a rýchlo z horiaceho plátka uhlík preniesť do ďalšieho materiálu. Najlepšie sa mi osvedčilo mať na kameni vzadu pod palcom podchytený aj hrubší kus dužiny, na ktorý uhlík sám "preskočí" a následne ho prenesieme do hniezda, prípadne množstvo takýchto tenkých plátkov nakopených na sebe. Je to však dosť ošemetné, vyžaduje si to veľkú dávku trpezlivosti a trochu šťastia.

Ďalším druhom práchna je semenné lôžko glejovky americkej (Asclepias syriaca). Glejovka je invázna rastlina, ktorej sa v jej domovine hovorí príznačným názvom - Milkweed (mliečna burina). Dôvodom je hustá biela tekutina podobná mlieku, ktorá vyteká z rany po odrezaní ktorejkoľvek časti rastliny. Má charakteristickú štvorhrannú dutú stonku a široké dužinaté striedavo protistojné listy. V priebehu leta vytvára malé tobolky, vnútri ktorých sa nachádzajú semienka s lietacím zariadením (páperím) podobne ako majú niektoré naše rastliny napríklad pichliač roľný. Tieto tobolky na jeseň vyschnú a prasknú, čím sa uvoľnia semienka a vietor ich roznáša na rôzne vzdialenosti. Kupodivu to však nie je to páperie ktoré dokáže zachytiť iskru z ocieľky ale samotné semenné lôžko v ktorom sú uložené semienka. Glejovka je dosť agresívna rastlina, má silnú rozpínaciu schopnosť, za pár rokov sa z malého trsu dokáže poriadne rozšíriť. U nás sa vyskytuje veľmi zriedka, no už sa mi ju podarilo nájsť na niektorých miestach najmä na okraji lesných ciest. Ako sa na tieto miesta dostala, pre mňa ostáva záhadou.

Takto vyzerá semenné lôžko glejovky. Na zachytenie iskier je dobré ho rozlomiť napoly a priložiť odlomenou časťou k hrane kameňa. Iskru zachytí celkom ľahko no pomerne rýchlo tento kúsok dokáže zhorieť a preto je dobré ho ihneď preniesť do hniezda. Ideálne je do stredu kam budeme vkladať uhlík pripraviť to jemné biele páperie zo samotných semienok, pomôže to rozrastaniu uhlíka.

Pýtate sa prečo tu chýba práchnovec kopytovitý a amadou? Práchnovec z mojej skúsenosti nefunguje s ocieľkou pokiaľ nebol pripravený v lúhu alebo nejakej chémii. On tlie ak ho suchý zapálime nejakým iným spôsobom, napr moderným firesteelom. No maličké iskry z klasickej ocieľky zachytiť nedokáže, musí podstúpiť úpravu.

Aké sú výhody poznania týchto špeciálnych druhov práchna? Dá sa pomocou nich v núdzi zapáliť oheň za predpokladu, že človek má pri sebe nôž z uhlíkovej ocele. Stačí nájsť nejaký dostatočne tvrdý kresací kameň (kremeň, pazúrik, limnokvarcit...) a kresaním pomocou noža sa pokúsiť zachytiť iskru do nájdeného práchna. Malý kúsok práchna sa dá jednoducho vysušiť nosením vo vrecku, alebo ak je pekné počasie tak vystavením slnečnému žiareniu. Pozor však, ľahšie sa o tom hovorí, než v praxi realizuje. Je totiž rozdiel zachytiť iskru do čagy a zachytiť ju napríklad do dužiny divozelu. Dužina je dosť nespoľahlivá a dokáže človeka poriadne potrápiť. Určite existujú aj ďalšie prírodné materiály s podobne jedinečnými vlastnosťami, ktoré som doposiaľ nemal možnosť vyskúšať. Keď v budúcnosti natrafím na ďalšie, určite sa o tom zmienim v ďalšom článku.

[Rolf]

Pomerne často v lese stretávam množstvo vývratov s práchnivým drevom. Pred týždňom som narazil na dva vývraty duba a hraba, ktoré ležali vedľa seba. V korune už boli konáre pomerne dobre a vhodne spráchnivené, tak som ich rozlomil a z vnútra získal pomerne mäkké a jemné práchnivé drevo, tak som si vzal nejaké domov, pretože som bol zvedavý, či by nešlo zapáliť pomocou ocieľky.

Nakoľko som to ešte neskúšal, tak som postupoval podobne ako pri zapálení hubky z práchnovca. Čiže som vybral čo najjemnejšie a najmäkšie drevo a z neho som sa snažil odkrojiť čo najtenší plátok. To som následne roztrhol, aby som získal čo najjemnejšie okraje, pre čo najlepšie zachytenie iskry. Kresanie bola dosť piplačka, nakoľko taký tenký plátok je veľmi krehký a nepatrné zavadenie ocieľkou do práchna ho fakticky zničí a je potrebný nový plátok. Navyše momentálne mám doma iba dosť malé úlomky kremeňa a iných kameňov, tak sa mi kresalo dosť obtiažne. No po niekoľkých pokusoch sa mi predsa podarilo zachytiť párkrát iskry, no, bohužiaľ, nevydržali dlhšie tlieť a zhasli. Pravdepodobne drevo ešte nebolo dostatočne „vyzreté“ pre zachytenie iskry ocieľkou. Možno by pomohol aj väčší, poriadnejší kresací kameň, pomocou ktorého by sa dosiahla vyššia intenzita silnejších iskier. Ale práchnivé drevo dá sa používať, samozrejme, aj tak, keď sa okraje dreva trochu „opália“ a zuhoľnatejú ohňom. Tak sa mi podarilo zapáliť to práchnivé drevo aj ocieľkou. Ale platí aj tu, čo som už spomínal, čiže drevo je krehké a neopatrným zavadením ocieľky sa ten kúsok môže ľahko zničiť (zuhoľnatené okraje).

Tenký plátok práchna sa mi nepodarilo zapáliť, pretože tlejúci uhlík pomerne rýchlo hasol.

Zapálenie práchna ocieľkou, za pomoci zuhoľnateného okraja.

Ale trebárs výborne funguje a je veľmi vhodné pre firesteel. Bez problémov som zapaľoval kúsky dreva. Dokonca sa mi podaril raz rovno aj plamienok, nie iba tlenie dreva.

Tlejúce práchno, upravené pomrvením do malej kôpky.

A tlejúci pevný kúsok práchnivého dreva.

Podľa mňa má výhodu práchnivé drevo oproti iným druhom práchna v tom, že sa dá nájsť teoreticky v akomkoľvek lese, keďže je to „drevo“ a stačí ho doslova „iba nájsť“ a fakticky nie je potrebné ho nijakým spôsobom dodatočne upravovať, alebo „dolovať“, ako napr. práchno z práchnovca, živičnaté drevo z ihličňanov (fatwood) atď. Dokáže ho zapáliť v podstate aj človek, ktorý v živote nedržal firesteel v ruke. Stačí iba škrtnúť, fúkať a za chvíľu sa vytvorí pomerne silný uhlík, ktorý poskytuje širokú škálu upotrebenia a kombinovania zápalných materiálov (v závislosti od veľkosti zapáleného práchnivého dreva) pre zapálenie a získanie ohňa. Pretože je to drevo, tak sa dá vytvoriť oheň aj priamo na takto vytvorených uhlíkoch, priložením suchého lístia, trávy, jemných, suchých stružlín, papiera a ďalších materiálov. Je rovnako vhodné trebárs pre zapálenie pomocou lupy.

Istou nevýhodou môže byť získavanie takého práchna za nepriaznivého (daždivého) počasia. Ale v hrubších, práchnivých stromoch a konároch sa dá získať suché práchno aj za mierne nepriaznivého počasia z „hlbšieho vnútrajška“ stromu, prípadne nosiť kúsok práchnivého dreva so sebou v batohu.

[bubi]

Hola hola. Dnes som začal "pitvať" práchnovec kopytovitý, ktorý som si priniesol z lesa asi pred mesiacom. Pred vianocami akosi nebol čas. Trochu tvrdá práca. Najlepšie uspela skladacia Husqarna. Narezal som asi 2cm pláty, a tie som nožiskom rozkrájal na cca 5mm pásiky-a odstránil povrchovú kôru a rúrky. Asi nebol moc vysušený, lebo spal v igelitke, ale nedalo mi a skúsil som jeho ospevované vlastnosti zapaľovačom. No pekne tlel ako by sa nechumelilo. A ešte dotaz na znalcov. Je to povarevie nutné robiť v drevenom popole, či by stačilo aj v roztoku sódy? Predpokladám že ide iba o tú zásaditú reakciu.

[Rolf]

Lúh z drevného popola obsahuje Hydroxid draselný, ktorý tým, že sa lúhom dostane do hubky z práchnovca, zlepšuje jeho tlejúce vlastnosti a takto upravené práchno zachytí aj malú iskru z ocieľky. Či by fungovala aj sóda, neviem posúdiť. V "chémii" veľký odborník nie som. Ale bolo by možno zaujímavé vyskúšať.